
Prenájom bytu je v súčasnosti bežným riešením bytovej otázky, pričom mnohí uprednostňujú nájom pred kúpou vlastnej nehnuteľnosti. Na druhej strane, existujú aj prenajímatelia, ktorí vlastnia viacero nehnuteľností, ktoré prenajímajú ako investičné byty a dosahujú tak príjem navyše. Pri hľadaní nájomníka či nájmu a dohodovaní podmienok nájomnej zmluvy je dôležitá aj prevencia. Tento článok poskytuje rady a tipy pre prenajímateľov, ako ochrániť svoju prenajatú nehnuteľnosť a efektívne riešiť situácie s problémovými nájomcami. Zároveň prináša užitočné informácie pre nájomcov a prehľad ich zákonných a zmluvných možností.
Všeobecné ustanovenia týkajúce sa nájmu sú obsiahnuté v Občianskom zákonníku a vzťahujú sa na všetky subjekty - fyzické osoby aj podnikateľov. Okrem neho existujú aj ďalšie zákony, ktoré upravujú nájomné vzťahy, napr. Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu, Zákon č. 189/1992 Zb. a Zákon č. 504/2003 Z. Pri prenájme bytu alebo domu si zmluvné strany môžu vybrať, podľa ktorého zákona uzavrú svoju nájomnú zmluvu.
Zmluvné strany majú dve možnosti:
Na slovenskom trhu s prenájmami je stále bežná prax, že prenajímateľ poskytne byt alebo dom nájomcovi bez písomnej zmluvy, teda „na dobré slovo“. Hoci sa to môže zdať ako rýchle a jednoduché riešenie, v skutočnosti prenajímateľ podstupuje veľké právne a finančné riziko. V prípade problémov s nájomcom je totiž jeho pozícia výrazne oslabená.
Riziká sú najmä v tom, že nie je možné preukázať, čo bolo obsahom takejto ústnej zmluvy. To má dopad napr. na:
Prečítajte si tiež: Intenzívna starostlivosť a index rizika
Písomná zmluva poskytuje ochranu obom zmluvným stranám. Určite neodporúčame spoliehať sa na vzory nájomných zmlúv zverejnené na internete.
Ak prenájom nie je zachytený v písomnej forme, prenajímateľ sa v prípade sporu ťažko domáha svojich práv. V spore pred súdom sa potom často rozhoduje iba na základe svedeckých výpovedí, čo je neistejšie a zdĺhavé.
Bez písomnej zmluvy je vymáhanie dlžného nájomného komplikované. V prípade neplatiča sa často jedná aj o nutnosť súdneho vypratania bytu, ktoré sa bez riadnej zmluvy ešte viac komplikuje.
Ak nájomník poškodí zariadenie alebo samotný byt, prenajímateľ má bez zmluvy len veľmi obmedzené možnosti, ako si nárokovať náhradu škody.
Prenajímať byt bez zmluvy znamená často aj nepriznávanie príjmov z prenájmu. Takýto postup môže viesť k problémom s daňovým úradom a prípadným sankciám. Navyše, prenajímateľ sa tým pripravuje o možnosť legálne zahrnúť do daňových výdavkov náklady súvisiace s prenájmom.
Prečítajte si tiež: Rizikové faktory cievnej mozgovej príhody
Kvalitná nájomná zmluva môže obsahovať ustanovenia, ktoré chránia prenajímateľa (kaucia, zmluvné pokuty, výpovedne lehoty). Bez zmluvy tieto mechanizmy neexistujú a prenajímateľ je vystavený plnému riziku správania nájomcu.
Ak nájomca odmieta po skončení dohodnutého nájmu byt vypratať, prenajímateľ bez zmluvy prakticky nemá právny titul, na základe ktorého by sa domáhal jeho vysťahovania. Súdne konania sa predlžujú a zvyšujú finančné straty prenajímateľa.
Občiansky zákonník priznáva viac práv nájomcovi, ktorý je tzv. slabšou stranou v nájomnom vzťahu a preto ho tento zákon zvýhodňuje v mnohých situáciách. Priznáva mu ochranu v prípade niektorých finančno-sociálnych komplikácií, právo na bytovú náhradu či na preplatenie niektorých opráv či úprav v byte a mnoho ďalších. Občiansky zákonník explicitne upravuje mnohé podstatné aspekty nájmu, ktoré v zmluve môžu alebo nemusia byť uvedené, pričom ak aj nie sú uvedené vo Vašej zmluve, vyplývajú priamo zo zákona, typicky napr. zákonné výpovedné dôvody. Od niektorých zákonných ustanovení sa nemožno odchýliť ani dohodou, iné zmluvné ustanovenia môžu byť aj neplatné napr. pre rozpor so zákonom. Preto je dobré poznať ktoré zákonné ustanovenia sa na Váš nájom vzťahujú.
Ak sa zmluva spravuje Občianskym zákonníkom, prenajímateľovi sa môže stať napríklad to, že na nejaký čas nebude mať nájomníkom - neplatičom uhradené nájomné, výpovedná doba sa predĺži a ešte bude musieť poskytnúť aj bytovú náhradu. Občiansky zákonník v mnohých ustanoveniach chráni vyslovene nájomcov - tých, ktorí si prenajmú byt.
Podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.“ Výpovedné dôvody sú teda pre prenajímateľa striktne určené a ak sa s nájomcom nedohodne na iných, nemôže vypovedať nájomnú zmluvu z iných dôvodov ako z tých zopár špecifických dôvodov, ktoré ustanovuje OZ. Podľa ust. § 686 ods. Občiansky zákonník priznáva nájomcom dlhšiu výpovednú dobu v prípade výpovede zo strany prenajímateľa. Azda najzásadnejšie ustanovenia na ochranu nájomcov sú ďalej ustanovenia o ochrane nájomcov v hmotnej núdzi a o bytových náhradách. Výpovedné dôvody, použitím ktorých môže prenajímateľ vypovedať zmluvu sú konkrétne a striktne vymedzené v ust. Podľa ust. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná.
Prečítajte si tiež: Najlepší záujem dieťaťa pri striedavej starostlivosti
Podľa Občianskeho zákonníka platí, že osoby v hmotnej núdzi sú chránené. Nájom osobám v hmotnej núdzi, ktorý by mal skončiť po uplynutí výpovednej doby, keď výpoveď dal prenajímateľ z dôvodu nezaplatenia nájomného (podľa § 711 ods. 1 písm. h) Občianskeho zákonníka), sa predlžuje o ochrannú lehotu. V zmysle ust. § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka platí: „Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. h), skončí sa nájom až uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď sa malo nájomné alebo úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu zaplatiť, ak nájomca preukáže, že do uplynutia tejto lehoty zaplatí dlžné nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu.“ Následne v zmysle ust. 711 ods. 5 „Ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4) písomne oznámi prenajímateľovi, že žiada o predĺženie nájmu bytu, predlžuje sa táto lehota o ďalšie tri mesiace.“
Navyše, tieto osoby majú podľa Občianskeho zákonníka právo aj na bytovú náhradu od prenajímateľa, ale iba tú náhradu strednej úrovne. Osoby v hmotnej núdzi, ktoré majú maloleté deti, majú možnosť domáhať sa navyše ochrany podľa ustanovenia § 712a ods. 4 OZ: „Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ nájomcovi, ktorý sa stará o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti, a ak to pomery prenajímateľa umožňujú, poskytne sa mu namiesto náhradného ubytovania náhradný byt. Náhradný byt môže mať horšiu kvalitu a menšiu obytnú plochu, ako má byt, ktorý má nájomca vypratať. Náhradný byt mu možno poskytnúť aj mimo obce, v ktorej sa nachádza ním vypratávaný byt.“ Pre úplnosť uvádzame, že ak sa nájomný pomer skončil opätovne z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, nájomcovi sa poskytne už len prístrešie.
Ochrannými ustanoveniami Občianskeho zákonníka sú tiež ustanovenia o bytových náhradách. V prípadoch daných v OZ nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených, a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby. To vyplýva z ust. § 5 Zákona č. 189/1992 Z. z. Ide teda o zabezpečenie toho vyhlásenia, no ak následne nájomca tú zmluvu neuzavrie, to je už jemu na neprospech, prenajímateľ svoj záväzok už splnil. Istou výhodou je tiež to, že bytová náhrada nemusí byť rovnocenné ubytovanie. Podľa Občianskeho zákonníka „Náhradný byt môže mať horšiu kvalitu a menšiu obytnú plochu, ako má byt, ktorý má nájomca vypratať. Náhradný byt mu možno poskytnúť aj mimo obce, v ktorej sa nachádza ním vypratávaný byt.
Keďže Občiansky zákonník chráni prevažne nájomcov, zaviedol fikcie v prospech nájomcov, priznáva im viac práv, kým prenajímateľov obmedzuje (napr. pri výpovedných dôvodoch) a jeho mnohé ustanovenia sú priaznivejšie pre nájomcov, znevýhodnený prenajímateľ by si zlepšil svoje postavenie ak by sa s budúcim nájomcom dohodol na uzavretí nájomnej zmluvy podľa Zákona o krátkodobom nájme bytu (Zákon č. 98/2014 Z. z.).
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke alebo tzv. depozite či vratnej kaucii. Podľa ust. § 5 ods. 1 Zákona o krátkodobom nájme bytu, peňažná zábezpeka slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi, ktoré mu vzniknú z dôvodu:
Zákon ustanovuje tiež povinnosť nájomcu zábezpeku dopĺňať na dohodnutú výšku v prípade, že by ju alebo jej časť prenajímateľ použil na odôvodnené účely - ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je tak nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia danej výzvy doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky. Odporúčame vo výzve oznámiť použitú sumu a dôvody použitia. Po skončení nájomného pomeru je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj inak, napr. na dlhšej lehote na vrátenie zábezpeky.
Užitočným mechanizmom, ktorý majú zmluvné strany na ukončenie nájmu je možnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy, ktorú tento zákon dáva obom zmluvným stranám. Na rozdiel od úpravy Občianskeho zákonníka tiež výslovne osobitne upravuje moment ukončenia nájomnej zmluvy. Zákon stanovuje, že pri odstúpení od zmluvy sa nájomná zmluva zrušuje ihneď od daného okamihu - tzv. „ex nunc“, t. j. odo dňa odstúpenia. Zmluvné strany sa môžu vo svojej nájomnej zmluve dohodnúť, z akých dôvodov bude možné odstúpiť od nájomnej zmluvy a zo dňa na deň tak ukončiť svoj nájomný vzťah. Zákon o krátkodobom nájme tak dáva zmluvným stranám akúsi väčšiu voľnosť, avšak treba pamätať, že by nemalo ísť o dôvody, ktoré by boli napr. v rozpore s dobrými mravmi. Niektoré dôvody odstúpenia upravuje aj priamo zákon o krátkodobom nájme bytu.
Prenajímateľ je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť podľa ust. § 7 ods. 4: „Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou.“ Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť podľa ust. § 7 ods. 5: „Ak sa byt stal nespôsobilý na riadne užívanie na dohodnutý účel alebo ak bol nájomcovi odňatý živnostenský list alebo iné oprávnenie na výkon činnosti, na ktorú sa byt prenajal, a nájomca nemôže z tohto dôvodu byt užívať.“ Za zánik predmetu nájmu sa podľa dôvodovej správy rozumie aj taká podstatná zmena bytu, ktorá znemožňuje riadne užívanie bytu s cieľom bývania, napr. zničenie bytu živelnou udalosťou. Podľa ust. § 7 ods. 6 Zákona o krátkodobom nájme bytu, prenajímateľ alebo nájomca môže odstúpiť od nájomnej zmluvy len písomne.
Ako príklad iného výpovedného dôvodu odporúčame doplniť napr. že prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov, alebo že nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. Tieto dôvody, inak dané Občianskym zákonníkom sa totiž bez výslovnej dohody zmluvných strán nevzťahujú pre krátkodobý nájom bytu.
Podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona o krátkodobom nájme bytu, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. V prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa § 7 odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo § 7 odseku 2 písm. a) nesmie byť výpovedná doba kratšia ako pätnásť dní. ZKNB upravuje výhodnejšie i začiatok plynutia výpovednej doby. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď.
Ak chcete, aby sa osobitná právna úprava zákona o krátkodobom nájme bytu vzťahovala na Váš zmluvný vzťah, musí byť Vaša nájomná zmluva platne uzavretá. Ak by neboli splnené zvýšené formálne požiadavky pre platné uzavretie nájomnej zmluvy podľa tohto zákona, na daný zmluvný vzťah by sa vzťahovali ustanovenia iného zákona. Ak by ste napr. uzavreli zmluvu na dobu neurčitú alebo na obdobie dlhšie ako 2 roky, na Váš vzťah by sa vzťahovali ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré by upravovali iný, obsahovo najbližší zmluvný typ Vašej zmluve - napr. nájomná zmluva podľa Občianskeho zákonníka alebo zmluva o výpožičke.
Ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona o krátkodobom nájme bytu stanovujú nasledovné náležitosti, ktoré musí obsahovať nájomná zmluva:
Podľa tohto zákona platí tiež zvýšená formálna povinnosť písomného vyhotovenia zmluvy. Písomnú formu zmluvy doplnil zákonodarca tým, že sa vymedzuje aj povinnosť vzájomného poskytnutia aspoň jedného vyhotovenia nájomnej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Osobitne upozorňujeme na znenie písm. f), podľa ktorého je nutné osobitne vyhlásiť v zmluve, že zmluva je uzavretá podľa ZKNB. Bez tohto vyhlásenia by sa na nájomnú zmluvu nevzťahoval režim ZKN a výhody s ním spojené. Podľa dôvodovej správy tieto „vyhlásenia nájomcu majú slúžiť k tomu, aby v samotnej zmluve bola zdôraznená skutočnosť, že právny vzťah založený zmluvou sa spravuje osobitným zákonom. Ustanovenie má eliminovať prípadné zmluvy, ktoré by obsahovo a formálne spĺňali náležitosti osobitného zákona, avšak túto skutočnosť by výslovne neuviedli v zmluve, čím by mohli nájomcu uviesť do omylu ohľadom jeho práv a povinností.
Krátkodobý nájom vzniká uzavretím nájomnej zmluvy na dobu určitú, najdlhšie na dobu dvoch rokov. Je to nájom, ktorý vrátane jeho predĺžení trvá najviac šesť rokov. Podľa dôvodovej správy k zákonu o krátkodobom nájme bytu po uplynutí šiestich rokov majú prenajímateľ a nájomca možnosť uzavrieť novú zmluvu: „Po uplynutí tejto doby v prípade záujmu strán o pokračovanie v nájomnom vzťahu musia zmluvné strany pristúpiť k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy a k dohode o nových podmienkach nájmu. Cieľom je, aby bol nájomný vzťah stabilizovaný za určitých podmienok, ktoré si zmluvné strany v danom čase dohodli.
Okrem právnych aspektov je dôležité zamerať sa aj na praktické kroky, ktoré môžu minimalizovať riziká spojené s prenájmom.
Odporúčame nájomnú zmluvu tiež uzatvárať po tom, čo sa preveria budúci nájomcovia, ich zamestnanie, dôvody skončenia predchádzajúcich nájmov. Je potrebné preveriť či osoba nájomcu nie je rizikový prípad, nie je vedený ako dlžník a pod. Ono totiž v konečnom dôsledku v prípadnom súdnom konaní, kde sa bude napr. vymáhať dlžné nájomné, súd bude skúmať aj okolnosti vzniku pohľadávky.
Pred podpisom nájomnej zmluvy je dôležité preveriť budúceho nájomcu a minimalizovať možné problémy. Tu je niekoľko tipov, ako na to:
Kvalitná zmluva je kľúčová. Mala by obsahovať nasledovné:
Jedným z najúčinnejších nástrojov na minimalizáciu rizika je vratná kaucia vo výške 1-3 mesačných nájmov. Slúži na krytie prípadných dlhov alebo škôd spôsobených nájomníkom. Prenajímateľ by mal presne stanoviť podmienky jej použitia a vrátenia v zmluve.
Prenajímateľovi sa oplatí mať uzatvorené poistenie bytu vrátane krytia škôd spôsobených nájomníkom. Odporúča sa, aby prenajímateľ priamo v zmluve o prenájme medzi povinnosťami nájomcu uviedol aj jeho povinnosť uzatvoriť poistenie zodpovednosti.
Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom.
Ak nájomca nereaguje na výzvy, prichádza do úvahy súdne konanie. Nie je však ojedinelé ani to, že prenajímateľ vymení zámky. Toto je však skôr „partizánske“ riešenie, aj keď býva účinné. Ak totiž nájomca nemá v byte zapísaný trvalý alebo prechodný pobyt, nemal by ani s pomocou polície dosiahnuť otvorenie bytu. Prenajímateľ sa však dostáva do rizika, že nájomca si voči nemu uplatní nárok na náhradu škody na veciach, ktoré vraj v byte mal. Preto treba postupovať opatrne a najlepšie aj za účasti tretích osôb, ktoré by mohli v prípade vystupovať neskôr ako svedkovia.
Kto je povinný zabezpečovať opravu predmetu nájmu a jeho vybavenia, má určiť zmluva. Zvyčajne sa uvádza, že bežná údržba (napr. maľovanie, vyčistenie sedačky) a aj tzv. drobné opravy idú na ťarchu nájomcu. Ak sa strany nedohodnú inak. Z nášho pohľadu práve zahrnutie jasného postupu do zmluvy odporúčame. Môže sa určiť, že opravy si to bude nájomca zabezpečovať sám a náklady predloží na úhradu prenajímateľovi. Vo výnimočných a neodkladných situáciách, napríklad únik plynu, má nájomca právo konať okamžite a až následne informovať prenajímateľa.
Ak je platne uzatvorená zmluva a prenajímateľ byt predá (predaj môže zrealizovať, samozrejme, i bez súhlasu nájomcu), nový vlastník vstupuje do práv predošlého vlastníka, teda prenajímateľa. Zmluvnými stranami sú teda nový vlastník a pôvodný nájomca. Výpoveď z nájomnej zmluvy, ak zmluva neustanovuje inak, z dôvodu zmeny zmluvnej strany, môže dať len nájomca. Je teda zrejmé, že pre taký prípad zákon viac chráni nájomcu.