Ako sa dedí hnuteľný majetok na Slovensku: Sprievodca dedičským konaním

Dedičské konanie je právny proces, ktorý nasleduje po smrti osoby (poručiteľa) a jeho cieľom je usporiadať majetkové vzťahy, teda určiť, kto zdedí majetok a ako sa vyriešia záväzky zosnulého. Na Slovensku tento proces upravuje zákon č. 161/2015 Z. z. a vedie ho notár. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

Nadobudnutie dedičstva a dedičské skupiny

Ak dedič nenadobudne dedičstvo zo závetu, nastupujú dedičia zo zákona. Ak sa zo závetu nadobudne len časť dedičstva, zvyšok nadobúdajú dedičia zo zákona. Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu. Zákon rozdeľuje dedičov do štyroch skupín:

1. Prvá skupina: Poručiteľove deti a manžel/ka dedia rovnakým dielom. Ak niektoré z detí nededí, jeho podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti (vnúčatá poručiteľa). Ak nededia ani tieto deti, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Zákon nerozlišuje medzi manželskými a nemanželskými deťmi. Maloletým deťom patrí vždy ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým deťom najmenej polovica ich dedičského podielu zo zákona.
2. Druhá skupina: Ak nededia poručiteľove deti, dedí manžel/ka, rodičia zosnulého a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. V tejto skupine dedia dedičia rovnakým dielom, manžel/ka však vždy najmenej polovicu dedičstva.
3. Tretia skupina: Ak nededí manžel/ka ani nikto z rodičov, dedia súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s ním v jednej domácnosti aspoň jeden rok pred smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Aj súrodenci, aj druhá časť tejto skupiny dedia rovnakým dielom.
4. Štvrtá skupina: Ak nikto z tretej skupiny nededí, dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa. Ak nededí nikto z prarodičov, dedia ich deti, a to rovnakým dielom.

Ak bol zriadený závet, majetok sa dedí podľa poslednej vôle poručiteľa. V prípade, ak poručiteľ nezanechal závet, dedičia dedia v zmysle zákona, spravidla každý rovným dielom.

Čo patrí do dedičstva?

Do dedičstva patrí všetok majetok zomrelého, ktorý mu patril ku dňu smrti, teda jeho aktíva aj pasíva. To zahŕňa:

• Hnuteľný majetok: Najmä osobné veci, hotovosť, dopravné prostriedky, zariadenie domácnosti, cennosti, kryptomeny, alebo obchodné podiely.
• Nehnuteľný majetok: Pozemky, byty, stavby.
• Nehmotné statky: Autorské práva, pohľadávky a iné oceniteľné hodnoty.

Súčasťou dedičstva sú aj dlhy zosnulého voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a podobne. Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak má poručiteľ viac dedičov, zodpovedajú spoločne za náklady pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Prečítajte si tiež: Dedenie invalidného dôchodku na Slovensku

Čo sa nepovažuje za dedičstvo?

Niektoré práva a povinnosti zomrelého smrťou zanikajú a teda prestávajú existovať. Preto nemôžu byť ani predmetom dedičstva. Ide napríklad o:

• Práva a povinnosti, ktoré boli viazané výlučne na osobu zomrelého (napr. záväzok odspievať koncert).
• Právo na bolestné alebo náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
• Vyživovacia povinnosť alebo právo na výživné v prospech zomrelého.

Existujú aj práva, ktoré smrťou nezanikajú, no nie sú ani predmetom dedenia, napríklad:

• Právo na ochranu osobnosti zomrelej osoby.
• Právo vyplývajúce zo životnej poistky.
• Nároky voči zamestnávateľovi v rozsahu štvornásobku priemerného mesačného zárobku.
• Plnenie zo sociálneho poistenia.
• Právo vyplývajúce z nájomnej zmluvy.

Priebeh dedičského konania

Po smrti poručiteľa dostanú zistení dediči predvolanie na prvé pojednávanie, kde sa overuje ich totožnosť a právo na dedičstvo. Notár identifikuje majetok zosnulého, pričom vychádza z údajov o nehnuteľnostiach zapísaných v katastri, informácií od bánk, správcovských dôchodkových spoločností, dokladov o hnuteľnom majetku a tiež zo záväzkov zosnulého.

Dôležitú úlohu zohráva závet, ak ho zosnulý zanechal. Dedičia sa môžu na rozdelení majetku dohodnúť. Ak je dohoda dosiahnutá, notár ju zahrnie do osvedčenia o dedičstve. Ak sa dedičia nedohodnú, prípad sa môže riešiť súdnou cestou, kde súd rozhodne o rozdelení majetku. Po ukončení dedičského konania notár vydá osvedčenie o dedičstve, ktoré slúži ako právny doklad o tom, kto je vlastníkom jednotlivých častí majetku.

Dĺžka dedičského konania závisí od skutkového stavu. Ak účastníci spolupracujú s notárom a konanie prebieha bez komplikácií, môže trvať do 6 mesiacov. Ak sa vyskytnú problematické momenty, napríklad spor o to, kto je dedičom, môže konanie trvať aj niekoľko rokov.

Prečítajte si tiež: Oslobodzovací odboj: Slovensko

Závet

Závet je dôležitý dokument, v ktorom poručiteľ určí svojich dedičov a spôsob rozdelenia majetku. Závet možno napísať vlastnou rukou (holografný závet) alebo v inej písomnej forme (alografný závet), alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Vlastnoručný závet musí byť napísaný a aj podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. Závet, ktorý nie je napísaný vlastnou rukou, musí poručiteľ vlastnoručne podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Odporúča sa spísať závet u notára do notárskej zápisnice. Je to najbezpečnejší spôsob nielen z hľadiska jeho vyhotovenia odborníkom, ale aj z dôvodu uloženia závetu v Notárskom centrálnom registri závetov, kde nemôže dôjsť k jeho strate alebo falšovaniu.

Odmietnutie dedičstva

Dedič má právo dedičstvo odmietnuť. Musí tak urobiť ústnym vyhlásením na súde alebo písomne. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva je nezmeniteľné a možno ho urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol dedič súdom o práve dedičstvo odmietnuť upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť.

Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete.

Prečítajte si tiež: Dedenie Nehnuteľnosti na Jedného Dediča

Vydedenie potomka

Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:

• V rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch.
• O poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by malo prejavovať.
• Bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka.
• Trvalo vedie neusporiadaný život.

Inštitút vydedenia sa týka najmä vlastných detí, pretože tieto majú vždy nárok najmenej na zákonný podiel.

Dodatočné konanie o dedičstve

Ak sa po prejednaní dedičstva zistí ďalší poručiteľov majetok alebo dlh, súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve. Návrh na dodatočné konanie o dedičstve sa podáva na súde, na ktorom sa pôvodné dedičské konanie skončilo.

Dane a dedičstvo

Daň z dedičstva bola zrušená reformou zákona o dani z príjmov účinnou od 1. januára 2004. V súčasnosti preto nie je majetok získaný dedením predmetom žiadnej dane. Dedič nemá povinnosť priznávať dedičstvo formou daňového priznania a teda ani platiť daň z tohto príjmu.

tags: #ako #sa #dedi #hnutelny #majetok #na