
Konsenzuálna zmluva je právny akt, ktorého základom je vzájomná dohoda (konsenzus) zmluvných strán. Na rozdiel od reálnych zmlúv, pri ktorých je na vznik záväzku potrebné aj faktické odovzdanie predmetu zmluvy, pri konsenzuálnych zmluvách vzniká záväzok už samotnou dohodou. Tento článok sa zameriava na charakteristické znaky konsenzuálnych zmlúv a ich význam v právnom systéme Slovenskej republiky.
V právnom systéme Slovenskej republiky zohrávajú zmluvy kľúčovú úlohu pri vytváraní, zmene alebo zániku právnych vzťahov medzi subjektmi. Zmluvy možno rozdeliť do rôznych kategórií, pričom jedným z hlavných rozdelení je na konsenzuálne a reálne zmluvy.
Konsenzuálna zmluva sa vyznačuje niekoľkými kľúčovými znakmi, ktoré ju odlišujú od iných typov zmlúv. Medzi tieto znaky patria:
Zásadný rozdiel medzi konsenzuálnou a reálnou zmluvou spočíva v momente vzniku záväzku. Pri reálnej zmluve, ako je napríklad zmluva o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, je okrem dohody zmluvných strán potrebná aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Naopak, pri konsenzuálnej zmluve, ako je napríklad zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka, vzniká záväzok už samotnou dohodou, pričom dlžník má právo (nie povinnosť) úver čerpať.
Medzi typické príklady konsenzuálnych zmlúv patria:
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca dehydratáciou
Zmluva o dielo je v stavebnej praxi jedným z najčastejšie uzatváraných zmluvných typov. Pre jej vznik je potrebná dohoda zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy, ako sú určenie zmluvných strán, presné vymedzenie diela, záväzok zhotoviteľa dielo vykonať a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu. Hoci písomná forma nie je zákonom vyžadovaná, odborníci ju odporúčajú pre vyššiu mieru právnej istoty.
Licenčná zmluva upravuje podmienky použitia projektovej dokumentácie, ktorá je autorským dielom. Objednávateľ je oprávnený použiť ju len na účel vyplývajúci zo zmluvy. Ak absentuje písomná dohoda strán, nie je objednávateľ oprávnený projektovú dokumentáciou použiť bez súhlasu na iný účel. Licencia môže byť výhradná alebo nevýhradná. Ak nie je výslovne dohodnuté inak, platí, že licencia je nevýhradná.
V právnej teórii sa vedú diskusie o možnosti uzavretia zmluvy o budúcej reálnej zmluve. Niektorí autori pripúšťajú možnosť uzavretia zmluvy o budúcej zmluve o pôžičke, iní sú k tejto možnosti skeptickí. Argumentujú tým, že zákonodarca stanovil jasné mantinely, kedy je zmluva uzatvorená, resp. určil, kedy je určitý právny úkon považovaný za určitý typ zmluvy. Napríklad pôžička vzniká prenechaním veci, zmluva o vklade zložením a prijatím vkladu. Ak by zákonodarca chcel, aby účinky zmluvy o vklade, pôžičky, atď. boli viazané na samotný konsenz, urobil by to tak (napríklad tak, ako to urobil pri darovaní).
Zavedením inštitútu spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku SR sa začalo diferencovať medzi pojmami typ zmluvy a druh zmluvy. Jednotlivé typy zmlúv sú buď v právnych predpisoch výslovne upravené (tzv. pomenované zmluvy) alebo sa s nimi implicitne počíta, ale daný právny predpis ich výslovne nepomenúva (tzv. inominátne zmluvy) a ich kreácia závisí od potrieb spoločenskej praxe a jednotlivých subjektov právnych vzťahov.
Darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady, na ktoré darca obdarovaného neupozornil, obdarovaný je oprávnený vec vrátiť bez ohľadu na to, či darca o vade vedel alebo nie a tým zaniká vzťah z darovania. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri preskočenom zube na rozvode?
Prečítajte si tiež: Právna prax: Reálne a konsenzuálne zmluvy
tags: #konsenzuálna #zmluva #znaky