Ako zaúčtovať zaplatené základné imanie: Účtovný postup

Základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných prostriedkov (peňažné vklady) a peniazmi oceniteľných hodnôt (nepeňažné vklady) vložených do podniku spoločníkmi (v obchodných spoločnostiach), členmi (v družstvách) alebo zakladateľmi (v štátnych podnikoch). Tento článok poskytuje komplexný pohľad na účtovanie zaplateného základného imania, s dôrazom na účtovné postupy a súvisiace aspekty.

Právny rámec

Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku. Tak sa hovorí v § 4 ods. 1 Zákona 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Z § 16 ods. 1 písm. a) Zákona vyplýva, že účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, otvorí účtovné knihy vždy ku dňu svojho vzniku. Takéto otvorenie sa vykonáva prostredníctvom otváracej súvahy podľa § 25 Zákona 740/2002 Z.z.

Medzi ďalšie skutočnosti uvedené v písomnostiach súvisiacich so založením a vznikom spoločnosti patria najmä zriaďovacie náklady (notárske poplatky, kolky a pod.). Tieto údaje následne slúžia ako údaje bezprostredne predchádzajúceho obdobia (podľa § 2 ods. 2 Opatrenia MF SR 4455/2003-92). Samotné začiatočné stavy súvahových účtov sa pri otvorení účtovných kníh účtujú účtovnými zápismi na ťarchu účtu 701 - Začiatočný účet súvahový a v prospech príslušných novootvorených účtov záväzkov a vlastného imania a účtovnými zápismi v prospech účtu 701 - Začiatočný účet súvahový a na ťarchu príslušných novootvorených účtov majetku (§ 7 ods. Dátum, ku ktorému sa zostavuje otváracia súvaha: Dátum vzniku spoločnosti (viď.

Zúčtovacie vzťahy

Vzťahy účtovnej jednotky k vonkajšiemu okoliu a vo vnútri účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva, sa nazývajú zúčtovacie vzťahy. Sú rozsiahlejšou a zložitou oblasťou účtovníctva podnikateľskej účtovnej jednotky, ktorá sa týka všetkých fáz kolobehu majetku a zdrojov jeho krytia a ktoré spôsobujú vznik nákladov a výnosov. Metodickým prostriedkom na zabezpečenie účtovného zobrazenia prevažnej väčšiny zúčtovacích vzťahov účtovnej jednotky sú účty účtovej triedy 3 - Zúčtovacie vzťahy. Každá účtová skupina obsahuje príslušné syntetické účty, na ktoré sa príslušné účtovné prípady súvisiace s pohľadávkami a záväzkami účtujú. Podľa § 48 ods. 2 postupov účtovania sa analytické účty vytvárajú podľa jednotlivých dlžníkov a veriteľov, ich rovnorodých skupín a podľa jednotlivých druhov mien.

Pohľadávky a záväzky

Obchodné právo nedefinuje pojem „pohľadávky“. Subjekt, ktorý vlastní pohľadávku alebo je jej vystavovateľom, sa nazýva veriteľ. Subjekt, ktorý je povinný platiť, sa nazýva dlžník. Pohľadávky patria medzi majetok účtovnej jednotky. Podľa § 12 postupov účtovania, sa majetok účtovnej jednotky z časového hľadiska člení na dlhodobý majetok a krátkodobý majetok. Dlhodobý majetok je majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok. V nadväznosti na uvedené členenie majetku sa aj pohľadávky členia na dlhodobé a krátkodobé pohľadávky. Dlhodobé pohľadávky sú pohľadávky s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok (§ 13 ods. 9 postupov účtovania). Krátkodobé pohľadávky sú pohľadávky s dohodnutou dobou splatnosti najviac jeden rok (§ 17 ods. 12 postupov účtovania). Dohodnutá doba splatnosti pohľadávok je doba dohodnutá v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa majú pohľadávky splatiť. Podľa dohodnutej doby splatnosti sa pohľadávky účtujú pri vzniku účtovného prípadu na príslušné syntetické účty (§ 12 ods. 4 postupov účtovania). Zostatková doba splatnosti pohľadávok je doba, ktorá sa rovná rozdielu medzi dohodnutou dobou splatnosti a dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (§ 12 ods.

Prečítajte si tiež: Sociálny fond a stravovanie

Podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov pohľadávky pri ich vzniku sa oceňujú menovitou hodnotou. Podľa § 25 ods. 4 písm. d) zákona o účtovníctve menovitou hodnotou je cena, na ktorú pohľadávka znie. Podľa § 25 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o účtovníctve pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom do základného imania sa oceňujú obstarávacou cenou.

Dlhodobý záväzok je záväzok, ktorého dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok. Dohodnutá doba splatnosti záväzkov je doba dohodnutá v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa majú záväzky splatiť. Podľa dohodnutej doby splatnosti sa záväzky účtujú pri vzniku účtovného prípadu na príslušné syntetické účty. Zostatková doba splatnosti záväzkov je doba, ktorá sa rovná rozdielu medzi dohodnutou dobou splatnosti a dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve záväzky pri ich vzniku sa oceňujú menovitou hodnotou. Podľa § 25 ods. 4 písm. d) zákona o účtovníctve menovitou hodnotou je cena, na ktorú záväzok znie. Podľa § 25 ods. 1 písm. a) bod 6 zákona o účtovníctve záväzky pri ich prevzatí sa oceňujú obstarávacou cenou. Obstarávacou cenou je cena, za ktorú sa záväzok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním [§ 25 ods. 4 písm.

Účtovanie základného imania

Peňažné vklady

Pri peňažných vkladoch sa účtuje zvýšenie peňažných prostriedkov na bankovom účte spoločnosti a zároveň sa zaznamenáva záväzok voči spoločníkom z titulu nesplateného základného imania.

Nepeňažné vklady

Nepeňažným vkladom je iná peniazmi oceniteľná hodnota, ktorú spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa ňou na výsledku podnikania. Obchodný zákonník neuvádza vyčerpávajúci zoznam možných nepeňažných vkladov, uvádza len kritériá kladené na tento vklad, a to že nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť.

Medzi typické nepeňažné vklady patria:

Prečítajte si tiež: Mobilné služby a účtovníctvo

• Hnuteľná vec (napr. automobil, stroj)
• Nehnuteľnosť (napr. budova, pozemok)
• Právo duševného vlastníctva (napr. patent, licencia, autorské právo)
• Iné oceniteľné právo
• Cenné papiere a podiely
• Podnik alebo časť podniku

Nepeňažný vklad naopak nesmie byť určený v podobe záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby.

Na valnom zhromaždení, resp. v prípade zakladania spoločnosti v spoločenskej zmluve sa môžu spoločníci dohodnúť, že hodnota, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka, bude nižšia ako hodnota určená znaleckým posudkom. Opačne to nie je možné a bolo by to v rozpore s Obchodným zákonníkom. Nepeňažný vklad do spoločnosti (resp.

Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť.

Vlastnícke práva ku vkladom alebo k ich častiam, prípadne aj iné práva spojené s vkladmi, ktoré boli splatené pred vznikom spoločnosti, prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke práva k nehnuteľnostiam však spoločnosť nadobúda až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu.

Nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Spracovanie žiadosti o dotáciu a účtovníctvo

Účtovanie nepeňažných vkladov upravuje § 27a postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ktoré sú ustanovené opatrením MF SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ), v závislosti od toho, či sa na nepeňažný vklad pozerá z pohľadu vkladateľa alebo z pohľadu jeho prijímateľa.

V účtovníctve prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo časť podniku (ďalej len „vklad podniku“), sa účtujú prijímané jednotlivé zložky majetku a záväzkov tvoriacich vklad podniku na vecne príslušné účty v ocenení reálnou hodnotou v súlade s § 25 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“).

Za reálnu hodnotu sa považuje:

• Trhová cena
• Ocenenie ustanovené podľa osobitného predpisu
• Hodnota zhotovovaného diela poskytnutá koncesionárom verejnému obstarávateľovi

Ak trhovú cenu nie je možné spoľahlivo určiť, reálna hodnota sa stanoví kvalifikovaným odborným odhadom, ktorý je definovaný v § 27 ods. 6 zákona o účtovníctve ako súhrn všetkých budúcich výdavkov alebo príjmov pri použití najčastejšie sa vyskytujúcej úrokovej miery pre podobný nástroj emitenta s podobným ohodnotením alebo úrokovej miery, ktorá menovitú hodnotu tohto nástroja znižuje o úrokovú zrážku tohto nástroja na cenu, za ktorú by sa tento nástroj predal.

Rozdiel medzi reálnou hodnotou jednotlivých zložiek majetku a záväzkov tvoriacich vklad podniku a hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka, ktorá môže byť nižšia ako ocenenie vyplývajúce zo znaleckého posudku (ďalej len „uznaná hodnota vkladu“), sa účtuje podľa charakteru ako goodwill alebo ako záporný goodwill na účte 015 - Goodwill.

V súvislosti s vkladom podniku u prijímateľa vkladu sa účtuje goodwill, ak je uznaná hodnota vkladu vyššia ako reálna hodnota jednotlivých zložiek majetku a záväzkov. Ak je tento rozdiel záporný, účtuje sa záporný goodwill v prospech účtu 015 - Goodwill. Pri účtovaní goodwillu sa zisťuje, v akej výške sa v budúcnosti v súvislosti s goodwillom zvýšia ekonomické úžitky a v súvislosti so záporným goodwillom znížia ekonomické úžitky. Ak budúce zvýšenie ekonomických úžitkov bude pravdepodobne nižšie, než je výška goodwillu zaúčtovaná na účte 015 - Goodwill, príslušná časť goodwillu sa odpíše pri vklade podniku alebo jeho časti.

Vplyv nepeňažného vkladu na základ dane z príjmov

Vplyv nepeňažného vkladu na základ dane z príjmov daňovníka - vkladateľa a prijímateľa vkladu, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, je na účely ZDP upravený vo dvoch ustanoveniach, a to v závislosti od ocenenia nepeňažného vkladu u prijímateľa vkladu.

V prípade režimu ocenenia nepeňažného vkladu na daňové účely v reálnych hodnotách je síce u jeho prijímateľa ocenenie v účtovníctve totožné s ocenením na daňové účely (v reálnej hodnote, resp. v hodnote uznanej na vklad spoločníka), je však potrebné, aby vkladateľ nepeňažného vkladu zahrnul do základu dane z príjmov (a to buď v roku, kedy dôjde k splateniu nepeňažného vkladu, alebo počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období) položky taxatívne vymedzené v ZDP.

V prípade režimu ocenenia nepeňažného vkladu na daňové účely v pôvodných cenách sa u jeho prijímateľa vychádza pri ocenení v účtovníctve z reálnej hodnoty, resp. z hodnoty uznanej na vklad spoločníka, ale ocenenie na daňové účely bude prevzaté od vkladateľa.

Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý zisťuje základ dane z výsledku hospodárenia [§ 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) ZDP], je povinný upraviť pri zistení základu dane výsledok hospodárenia o taxatívne vymedzené položky v § 17b ods. 1 písm.

Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu, upravuje vkladateľ nepeňažného vkladu aj o ďalšie položky, ak tieto súvisia s nepeňažným vkladom. V závislosti od charakteru nepeňažného vkladu je podľa § 17b ods. 1 písm.

Rezervy

Podľa § 19 postupov účtovania rezerva sa tvorí na základe zásady opatrnosti na riziká a straty. Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí a je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky, pričom ak nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka pri zohľadnení rizík a neistôt. Záväzok s určitým časovým vymedzením a určitou výškou sa neúčtuje na účte rezerv, ale na príslušnom účte záväzkov.

Spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom predpise účtovnej jednotky, pričom rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená. Pri tvorbe rezerv podľa § 19 ods. 8 písm. s) postupov účtovania sa môžu použiť poistno-matematické metódy a hodnota týchto rezerv sa upravuje na ich hodnotu v čase účtovania a vykazovania. Tvorba rezerv sa účtuje na ťarchu nákladov, ich použitie a zrušenie v prospech výnosov. Zostatky rezerv sa prevádzajú do nasledujúceho účtovného obdobia. Rezervy nemajú aktívny zostatok. Rezervy sú predmetom dokladovej inventúry a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť.

Podľa § 19 ods. 9 postupov účtovania rezerva na náklady sa bude účtovať (tvoriť) na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému sa záväzok vzťahuje, napr. ak sa bude tvoriť rezerva na služby, jej tvorba sa zaúčtuje na ťarchu účtu 518 - Ostatné služby a v prospech účtu rezerv (323 - Krátkodobé rezervy, 451 - Rezervy zákonné a 459 - Ostatné rezervy). Ak dôjde k použitiu vytvorenej rezervy, zaúčtuje sa na ťarchu príslušného účtu rezerv (323, 451, 459) a v prospech príslušného účtu záväzkov (napr. účet 321 - Dodávatelia).

Opravné položky

Opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a k dlhodobému nehmotnému majetku sa tvoria, ak predpokladané ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako jeho ocenenie v účtovníctve, pričom ocenením v účtovníctve sa rozumie ocenenie po zohľadnení oprávok (v prípade odpisovaného majetku) a už vytvorenej opravnej položky. Tvorba opravnej položky sa účtuje na ťarchu účtu 553 - Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek v účtovej skupine 09 - Opravné položky k dlhodobému majetku. V prípade vyradenia hmotného a nehmotného majetku, na ktorý bola vytvorená opravná položka, sa táto opravná položka zúčtováva v prospech vecne príslušného účtu oprávok v účtovej skupine 07 - Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku alebo 08 - Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku (resp. MD 091, 092/D 551, 541, ak vyradenie bolo už zaúčtované). Zostatková cena daného hmotného a nehmotného majetku je teda znížená o vytvorenú opravnú položku.

Účtovné chyby a ich opravy

Ak daňovník v dôsledku účtovnej chyby minulých účtovných období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie náklady alebo nižšie výnosy, má povinnosť postupovať podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov a opravu nákladov alebo výnosov zahrnúť do toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým chyba časovo a vecne súvisí prostredníctvom dodatočného daňového priznania (DP), a to v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola chyba zistená. Rovnaký postup uplatní daňovník ak zistí, že daňová strata má byť nižšia ako bola uvedená v DP /§ 16 ods. 3 písm.

Ak daňovník v dôsledku účtovnej chyby zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady alebo vyššie výnosy, môže sa pri zahrňovaní opravy tejto účtovnej chyby do základu dane rozhodnúť, či uplatní postup podľa § 17 ods. 29 alebo ods. 15 zákona o dani z príjmov. V prípade opráv chýb minulých účtovných období, pri ktorých možno uplatniť postup podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov neprikazuje použitie jednotného postupu pri zahrňovaní opravy účtovnej chyby do základu dane.

Praktické príklady

Príklad 1: Vklad automobilu do s.r.o.

Spoločnosť s ručením obmedzeným zakladajú dvaja spoločníci. Jeden z nich je fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý sa zaviazal splatiť pred vznikom spoločnosti peňažný vklad v hodnote 3 000 €. Druhým spoločníkom je právnická osoba - spoločnosť, ktorá sa zaviazala vložiť do základného imania s. r. o. nepeňažný vklad, predmetom ktorého je osobný automobil. Obstarávacia cena osobného automobilu je 36 000 € bez DPH (PO je platiteľom DPH), doteraz uplatnené účtovné odpisy sú vo výške 21 750 €, zostatková cena v účtovníctve vkladateľa je 14 250 €. V roku splatenia nepeňažného vkladu zaúčtoval vkladateľ v účtovníctve účtovné odpisy vo výške 1 500 € (výška mesačného účtovného odpisu je 750 €). Daňová zostatková cena u vkladateľa je pri uplatnení rovnomerného odpisu vo výške 9 000 €. Znaleckým posudkom bol automobil ocenený na sumu 18 000 €. Spoločníci sa v spoločenskej zmluve dohodli, že predmetný nepeňažný vklad bude uznaný na vklad spoločníka vo výške 18 000 €.

Príklad 2: Účtovanie emisných kvót

Účtovná jednotka, ktorej je bezodplatne pripísaný proporčný podiel emisných kvót na účet kvót podľa osobitného predpisu (zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 733/2004 Z. z.), sa tieto emisné kvóty účtujú v deň ich pripísania v ocenení reprodukčnou obstarávacou cenou podľa § 25 zákona o účtovníctve. Nakúpené emisné kvóty sa účtujú na účte 254 - Emisné kvóty v obstarávacej cene. Obstarávanie emisných kvót sa účtuje na účte 259 - Obstaranie krátkodobého finančného majetku. Predaj emisných kvót sa účtuje v prospech účtu 254 - Emisné kvóty so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 561 - Predané cenné papiere a podiely.

tags: #ako #zauctovat #zaplatene #zakladne #imanie #uctovny