Aktívna legitimácia na podanie žaloby právnym zástupcom: Podmienky a aspekty

Aktívna legitimácia je kľúčový pojem v právnom svete, ktorý určuje, kto je oprávnený podať žalobu a domáhať sa svojich práv na súde. V tomto článku sa zameriame na aktívnu legitimáciu v kontexte podávania žaloby právnym zástupcom, pričom preskúmame podmienky a rôzne aspekty tohto právneho inštitútu.

Úvod do aktívnej legitimácie

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná.

Všeobecné princípy a aspekty aktívnej legitimácie

Všeobecne platí, že aktívnu legitimáciu má ten, kto je nositeľom práva alebo právom chráneného záujmu, ktorý bol porušený alebo ohrozený. V kontexte správneho súdnictva platí, že správne súdnictvo nie je založené na verejnej žalobe „actio popularis“, ktorá by umožnila komukoľvek podať správnu žalobu, ale tieto subjekty zákonodarca výslovne vymedzil v procesnom predpise.

Žalobu môže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach, resp. s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo (§ 250 ods. 2 O.s.p.). Ak osoba, ktorá podala žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, nebola účastníkom správneho konania a napadnutým rozhodnutím nebola ukrátená na svojich právach, nie je osobou procesné legitimovanou na podanie žaloby.

Aktívna legitimácia právneho zástupcu

V prípade, že žalobca je zastúpený právnym zástupcom, je potrebné rozlišovať medzi procesnou legitimáciou a vecnou legitimáciou. Právny zástupca, ako advokát, koná v mene a na účet svojho klienta na základe zmluvy o právnom zastúpení. To znamená, že procesnú legitimáciu na podanie žaloby má advokát, ale vecnú legitimáciu má samotný klient, teda účastník konania.

Prečítajte si tiež: Úspešný dôchodok vďaka aktívnej správe

Dôležité je, že nárok na náhradu trov konania sa priznáva iba účastníkovi konania, a preto každá procesná legitimácia spojená s týmto nárokom prislúcha iba jemu. Vychádzajúc z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., tieto procesné legitimácie advokátovi nepatria. Žalobca sa nároku uplatňovaného v tomto konaní mohol domáhať iba priamo proti subjektu, ktorého v danom konaní zastupoval a ktorému bola náhrada trov v danom konaní priznaná, a to na základe zmluvy o právnom zastúpení.

Podmienky aktívnej legitimácie

Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p., ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom konaní. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve.

Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v právnej norme § 178 ods. 1 S.s.p. upravuje žalobnú legitimáciu. Za kumulatívneho splnenia zákonných podmienok možno žalobcu považovať za žalobne legitimovaného na podanie správnej žaloby. V tejto súvislosti je nutné rozlišovať medzi procesnou legitimáciou ako spôsobilosť byť účastníkom konania a vecnou legitimáciou plynúcou z hmotného práva. Žalobnú legitimáciu má v zásade účastník administratívneho konania, voči ktorému bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Prípadová štúdia: Náhrada trov konania

V jednom konkrétnom prípade sa súd zaoberal otázkou vecnej legitimácie právneho zástupcu, ktorý sa domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu. Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 5. júna 2007, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 127.310,- Sk s 9 % úrokom z omeškania od 10. septembra 2004 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, v časti istiny 200,- Sk žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že Krajský súd v Bratislave nepostupoval správne, keď žalobcovi v rozsudku z 1. októbra 2002, sp. zn. 34 Cb 131/1996 nepriznal náhrada trov tohto konania, v ktorom vystupoval ako skorší z dvoch právnych zástupcov úspešného účastníka konania, hoci o nich súd mal rozhodnúť i bez návrhu a boli riadne a včas vyčíslené. V príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom vznikla žalobcovi škoda.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. marca 2009, sp. zn. 12 Co 73/2008, na odvolanie žalovaného rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej zmenil tak, že žalobu zamietol. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal.

Prečítajte si tiež: Definícia aktívnej a pasívnej starostlivosti

Súd dospel k záveru, že nárok na náhradu trov je procesným nárokom a do jeho obsahu sa nepremietajú (nemôžu) právne vzťahy založené príkaznou zmluvou a zmluvou o právnej pomoci, pričom je vecou účastníkov tejto zmluvy (t.j. advokáta a klienta), ako sa v konečnom dôsledku dohodnú o nároku, ktorý pre klienta vyplynul z výroku súdneho rozhodnutia. Súd konštatoval, že v danom prípade u žalobcu absentuje právny titul na náhradu škody. Osobou, ktorej bola náhrada trov priznaná je teda účastník konania, a nie advokát.

Špecifické prípady a situácie

Je dôležité poznamenať, že v niektorých prípadoch môže byť aktívna legitimácia obmedzená alebo vylúčená osobitnými právnymi predpismi. Napríklad, fyzické osoby, pokiaľ nie sú uvedené v § l8 ods.l písm. a/ až e/ zákona č. 38/l993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov nie sú procesne legitimované na podanie návrhu na konanie o súlade právnych predpisov.

V kontexte konkurzného konania platí, že vyhlásenie konkurzu predstavuje „rozhodnutie vo veci“, preto konkurzný súd v každom štádiu konania musí skúmať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa. Ak navrhovateľ ako veriteľ nepreukáže pohľadávku, ktorú uvádza v návrhu na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi spôsobom stanoveným v ust. § 12 ods. 2 písm. a/, b/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu.

Dôsledky nedostatku aktívnej legitimácie

Ak súd zistí, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, konanie zastaví. Skutočnosť, že žalobu podala neoprávnená osoba, je dôvodom na zastavenie konania súdom podľa § 250d ods. O.s.p. Nedostatok podmienky povinného zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní je možné odstrániť tým, že si dovolateľ sám zvolí kvalifikovaného zástupcu a k dovolaniu pripojí jeho plnomocenstvo, respektíve požiada o ustanovenie zástupcu, ak spĺňa predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok so schizofréniou

tags: #aktívna #legitimácia #na #podanie #žaloby #právnym