Aktívna Legitimácia v Exekučnom Konaní

Úvod

Aktívna legitimácia je kľúčový pojem v právnom konaní, vrátane exekučného konania. Vymedzuje okruh osôb, ktoré sú oprávnené uplatňovať určité práva alebo nároky v danom konaní. V exekučnom konaní sa aktívna legitimácia týka predovšetkým oprávneného, teda osoby, ktorá má právo na vymoženie pohľadávky. Tento článok sa zameriava na problematiku aktívnej legitimácie v kontexte exekučného konania, s dôrazom na jej stratu a špecifické situácie, ktoré s ňou súvisia.

Všeobecné Vymedzenie Aktívnej Legitimácie

Aktívna legitimácia v exekučnom konaní znamená, že osoba, ktorá sa domáha uspokojenia svojho nároku (oprávnený), musí byť nositeľom tohto nároku. Musí teda existovať právny vzťah medzi oprávneným a povinným, z ktorého vyplýva povinnosť povinného plniť oprávnenému. Ak oprávnený prestane byť nositeľom tohto nároku, stráca aktívnu legitimáciu v exekučnom konaní.

Strata Aktívnej Legitimácie

Aktívna legitimácia môže zaniknúť z rôznych dôvodov. Jedným z najčastejších je uspokojenie pohľadávky oprávneného. Ak dôjde k uspokojeniu pohľadávky iným spôsobom ako splnením pohľadávky v exekučnom konaní, oprávnený stráca aktívnu vecnú legitimáciu.

Príklad zo súdnej praxe

Ak je exekučné konanie zastavené z dôvodu uspokojenia pohľadávky oprávneného iným spôsobom ako splnením pohľadávky, v konaní o poddlžníckej žalobe stratí oprávnený aktívnu vecnú legitimáciu bez ohľadu na to, v akom štádiu sa uvedené konanie nachádza (§ 92 ods., § 80 ods.).

Poddlžnícka Žaloba a Aktívna Legitimácia

Poddlžnícka žaloba je osobitný typ žaloby, ktorá upravuje právny vzťah, ktorý najpravo.sk • 10.6. 2012, 21:09Súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým ho súd vylúčil z vykonávania exekúcie v daných veciach pre jeho pomer k účastníkovi konania (oprávnenému) v zmysle ustanovenia § 30 Exekučného poriadku. (uznesenie Ústavného súdu SR z 2. mája 2012, č. k. III. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") boli 11. apríla 2012 doručené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ") vedené pod sp. zn. Rvp 3405/2012 až sp. zn. Rvp 3417/2012, ktorými namietal porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava"), svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor") a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol") uzneseniami Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd") sp. zn. 2 Er 782/2008 zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er 683/2008 zo 16. marca 2012, č. k.

Prečítajte si tiež: Úspešný dôchodok vďaka aktívnej správe

Aktívna Legitimácia Súdneho Exekútora

Súdny exekútor je osoba, ktorej štát zveril časť výkonu svojej moci, konkrétne moci súdnej, vrátane vykonávacieho konania. Hoci súdny exekútor je fyzická osoba, z funkčného hľadiska vykonáva štátnu moc. Preto je pri výkone tejto moci povinný rešpektovať základné práva osôb, voči ktorým ju vykonáva.

Sťažnosť proti vylúčeniu exekútora

Súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým ho súd vylúčil z vykonávania exekúcie v daných veciach pre jeho pomer k účastníkovi konania (oprávnenému) v zmysle ustanovenia § 30 Exekučného poriadku. Toto potvrdzuje aj uznesenie Ústavného súdu SR z 2. mája 2012, č. k. III.

Základné Práva a Exekučné Konanie

Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie - na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi (I. Súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým ho súd vylúčil z vykonávania exekúcie v daných veciach pre jeho pomer k účastníkovi konania (oprávnenému) v zmysle ustanovenia § 30 Exekučného poriadku. (uznesenie Ústavného súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. I. 1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") boli 13. novembra 2012 doručené sťažnosti JUDr. R. K., B. (ďalej len „sťažovateľ"), ktorými namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v záhlaví uvedenými uzneseniami Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd") sp. zn. 8 Er 1231/2010 z 24. januára 2012, sp. zn. 8 Er 57/2011 z 23. januára 2012, sp. zn. 8 Er 143/2009 z 30. januára 2012 a sp. zn. 8 Er 29/2011 z 23.

Dôsledky Strát Aktívnej Legitimácie

Strata aktívnej legitimácie má zásadné dôsledky na exekučné konanie. Ak súd zistí, že oprávnený stratil aktívnu legitimáciu, exekučné konanie zastaví. To znamená, že vymáhanie pohľadávky nebude pokračovať.

Prečítajte si tiež: Definícia aktívnej a pasívnej starostlivosti

Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok so schizofréniou

tags: #aktívna #legitimácia #exekúcia