
Kataster nehnuteľností je základným pilierom evidencie a správy nehnuteľností na Slovensku. Jeho súčasťou je aj oficiálna stránka ZBGIS, dobre spracovaný online nástroj, ktorý umožňuje jednoduchú prácu s údajmi. V súčasnosti však prebieha diskusia o navrhovaných zmenách v zákone o katastri nehnuteľností, ktoré by mohli výrazne ovplyvniť prístup k informáciám a ochranu osobných údajov. Tento článok sa zameriava na aktuálny katastrálny zákon, analyzuje navrhované zmeny a skúma kontroverzie, ktoré tieto zmeny vyvolávajú.
Kataster nehnuteľností, spravovaný podľa zákona č. 162/1995 Z. z., je verejný register, ktorý obsahuje údaje o všetkých nehnuteľnostiach a katastrálnych územiach evidovaných na Slovensku. Katastrálna mapa je technickým podkladom na evidovanie nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Hranicu pozemku určujú lomové body. Údaje sa zobrazujú do zobrazovacej roviny v plošných metrických mierach.
V súčasnosti je prístup k informáciám v katastri nehnuteľností pomerne jednoduchý. Na základe adresy je možné presne nájsť danú parcelu alebo nehnuteľnosť. Kataster následne ponúka výpis z listu vlastníctva, ktorý obsahuje všetky podstatné informácie o pozemku, stavbách, vlastníkoch a ťarchách. Výpis z listu vlastníctva obsahuje všetky nevyhnutné údaje o pozemku (parcele), o stavbách nachádzajúcich sa na pozemku, vlastníkoch a ťarche týkajúcej sa pozemku. Osobné údaje vlastníkov sa spracúvajú v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, titul, adresa (poprípade prechodná adresa) a dátum narodenia. Všetky tieto informácie sú momentálne voľne prístupné všetkým ľuďom.
Kataster obsahuje rozsiahle informácie o nehnuteľnostiach, ktoré sú štruktúrované do dvoch hlavných zložiek:
Súčasná vláda na Slovensku prišla koncom februára 2024 s návrhom novely zákona o katastri nehnuteľností (zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam), ktorý by mal upravovať prístup k informáciám. Novela zákona je momentálne v prípravnej fáze a jej pripomienkovanie by sa malo začať v júni 2024. Cieľom novely je zvýšiť ochranu osobných údajov a zabrániť ich zneužívaniu.
Prečítajte si tiež: Nárok na OČR: Podmienky a postup
Medzi hlavné navrhované zmeny patrí:
Vláda sa obhajuje narastajúcou kriminalitou v tejto oblasti a zneužívaniu údajov, avšak nijakým spôsobom nebol preukázaný tento nárast v podobe štatistík či iných dát. Základným cieľom novely je zabrániť neoprávnenému prístupu a spracúvaniu údajov vlastníkov nehnuteľností.
Navrhovaná novela vyvolala rozsiahlu diskusiu a kritiku zo strany odbornej verejnosti a mimovládnych organizácií. Platforma Slovensko Digital zásadne nesúhlasí s novelou a nevidí jej opodstatnenie.
Prvým problémom je dôvod, pre aký by sa malo zaviesť registrovanie na stránku. Vláda sa obhajuje narastajúcou kriminalitou v tejto oblasti a zneužívaniu údajov, avšak nijakým spôsobom nebol preukázaný tento nárast v podobe štatistík či iných dát. Slovensko Digital vyzýva na preukázanie zneužívania údajov voči oprávnenému spracúvaniu údajov.
Platforma taktiež poukazuje na fakt, že aj iné verejné stránky ako Obchodný register SR alebo Register účtovných závierok spracúva údaje osôb, ktoré sú dostupné všetkým a anonymne, bez potreby registrácie sa na stránku. Nakoľko stránky fungujú na podobnom princípe, len poskytujú iné informácie (iný rozsah údajov), nie je celkom jasné, prečo práve kataster má fungovať na princípe autentifikácie, teda prihlasovania sa pomocou občianskeho preukazu. Malo by sa zachovať právo na verejne dostupné informácie v prípade takýchto stránok?
Prečítajte si tiež: Aktuálne informácie o invalidite
Tým, že sa človek prihlási automaticky systém vie, kto dané informácie hľadal, teda už nie je viac anonymný. Zároveň však novela chce vlastníkom nehnuteľností poskytovať informácie, kto vyhľadával práve ich nehnuteľnosť na katastri. Niektoré krajiny Európskej únie spoplatnili získanie kompletných informácií, čím sa abstrahovalo od nevyhnutnosti registrácie.
Takýmto preukazom však v momentálnej dobe nedisponuje každý, teda pre osobu bez čipu, je takýto prístup celkom nemožný.
Najväčším problémom je však poskytovanie údajov vlastníkom nehnuteľností. Neobráti sa v skutočnosti problém zneužívania údajov voči tým, ktorí na katastri hľadajú informácie? S týmto faktom je nevyhnutné narábať opatrne, nakoľko toto spracúvanie údajov musí byť v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov č. 18/2018 Z. z. a Nariadením GDPR . Pokiaľ budú vlastníkom poskytované údaje ľudí, ktorí si prezerajú ich pozemok, automaticky sa stanú príjemcom osobných údajov (respektíve treťou stranou). Nakoľko budú mať prístup k údajom dotknutých osôb sú povinní s nimi nakladať v súlade so všetkými právami, ktoré dotknuté osoby majú, ako aj právo na výmaz či obmedzenie spracúvania a všetky ostatné práva.
Úrad pre ochranu osobných údajov vyjadril kladný postoj k zavedeniu registrácie na web, avšak k problému so spracovaním údajov registrujúcich sa nevyjadril. Na čo by sa mal skutočne zamerať je práve účel s akým sa údaje budú spracúvať. Zákon nám stanovuje 6 typov zákonností, ktoré určujú podmienky, kedy sa údaje môžu spracúvať. Zároveň by sa mal zamerať však aj na rozsah spracúvaných údajov, ktorý by nemal byť širší ako údaje zverejnené v katastri.
Za nedostatok navrhovanej novely možno považovať, že táto nijakým spôsobom povinnú autentifikáciu nekonkretizuje. Uvádza len, že „Autentifikácia sa vykoná prostredníctvom funkcie informačného systému na to určenej.“ Ide podľa nás o veľmi vágne ustanovenie bez potrebného normatívneho obsahu.
Prečítajte si tiež: Prípad rozvodu Adameca
Z pohľadu práva ochrany osobných údajov možno navrhovanej novele vytknúť aj to, že táto len veľmi všeobecne definuje účely, na ktoré budú údaje autentifikovanej osoby ďalej spracúvané. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky ich bude ďalej spracúvať za účelom „overovania zákonnosti spracúvania údajov zverejnených podľa § 68 ods. 4, vlastného monitorovania, na účely zabezpečenia integrity a bezpečnosti osobných údajov a na účely trestného konania“.
V vzťahu k ochrane súkromia zavádza predmetná novela katastrálneho zákona aj dve nové skutkové podstaty priestupkov.
Skutková podstata priestupku spočívajúceho v neoprávnenom využívaní údajov katastra získaných na základe zmluvy podľa § 69 ods. 11 katastrálneho zákona sa týka tých prípadov, ak sa poskytujú údaje katastra, vrátane osobných údajov, na základe zmluvy, a to osobám, ktoré tieto údaje nevyhnutne potrebujú na plnenie ich úloh alebo povinností ustanovených podľa osobitných predpisov alebo na splnenie úloh realizovaných vo verejnom záujme.
tags: #aktuálny #katastrálny #zákon #Slovensko