Asociácia hotelov, notárska úschova a účtovanie: Komplexný prehľad

Príspevok sa zaoberá problematikou daňových výdavkov, notárskej úschovy a účtovania s dôrazom na oblasť hotelov a realitných transakcií. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na daňové aspekty cestovných náhrad, výdavkov na pracovné a sociálne podmienky, poistenia, povinných platieb, spotreby pohonných látok, zostatkovej ceny, mank a škôd, reklamy a prenájmu majetku. Ďalej sa venuje otázkam platobnej neschopnosti, výhrade vlastníctva, notárskej úschove pri predaji nehnuteľností a zmenám v poplatkoch na katastri nehnuteľností.

Daňové výdavky v zmysle zákona o dani z príjmov

Problematika daňových a nedaňových výdavkov je upravená v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (§ 19 a § 21). Tieto ustanovenia nevymedzujú daňovo uznané výdavky taxatívne. Základná charakteristika daňového výdavku je uvedená v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, ktorý hovorí o výdavku zaúčtovanom v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovanom v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

Vo všeobecnosti platí, že na daňové účely sa akceptujú náklady, resp. výdavky zaúčtované v účtovníctve, a to do výšky limitovanej osobitným predpisom. Zákon o dani z príjmov odkazuje napríklad na zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, podľa ktorého je daňovo uznaným výdavkom výška povinného prídelu do sociálneho fondu vypočítaná podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b).

Ďalšou podmienkou je, že výdavok (náklad) je v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov, ak výdavok (náklad) limituje zákon o dani z príjmov alebo zahrnutie výdavku v zdaňovacom období upravuje zákon o dani z príjmov v inej výške ako vyplýva z účtovníctva. Takéto obmedzenie pre výdavky je uvedené v § 19 ods.

Zákon o dani z príjmov v § 2 písm. j) predpokladá vecnú a časovú súvislosť príjmov a výdavkov v zdaňovacom období, čo znamená, že daňové výdavky musia byť súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisia. Ak daňovník vedie účtovníctvo v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania a náklady a výnosy účtuje v časovej a vecnej súvislosti s daným obdobím, tento postup je aj v súlade so zákonom o dani z príjmov, ak zákon neustanovuje inak. Zákon o dani z príjmov presne ustanovil, kedy sa nedodrží časová a vecná súvislosť nákladu s príslušným zdaňovacím obdobím.

Prečítajte si tiež: Ponuky prenájmu hotelov a reštaurácií

Od 1. 1. 2004 zákon o dani z príjmov nečlení výdavky na zaplatené a nezaplatené. Výnimkou sú podľa § 17 ods. 21 zmluvné pokuty, úroky z omeškania (okrem úrokov z omeškania z úverov platených bankám a úrokov v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte platených bankám) a poplatky z omeškania a podľa § 19 ods. 4 sprostredkovateľské provízie uhrádzané fyzickej osobe a nájomné uhrádzané fyzickej osobe (naviac pri nájomnom sa vyžaduje časové rozlíšenie), ktoré sa zahŕňajú do základu dane až po zaplatení.

Prípadné opravy chýb minulých účtovných období, o ktorých účtovné jednotky účtujú v bežnom účtovnom období podľa významnosti na účte 428 - Nerozdelený zisk minulých rokov, resp. na účte 429 - Neuhradená strata minulých rokov alebo na účte nákladov či výnosov, sa podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov zahŕňajú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia.

Cestovné náhrady a ich daňové aspekty

Cestovné náhrady sú upravené v zákone o dani z príjmov v dvoch ustanoveniach: § 19 ods. 2 písm. d) a § 19 ods. 2 písm. e). Prvé ustanovenie upravuje rozsah a podmienky cestovných náhrad, ktoré do daňových výdavkov uplatňujú ich poskytovatelia v súvislosti s pracovnými cestami zamestnancov.

Podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami výdavky (náklady) na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je v tomto prípade zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje poskytovanie cestovných náhrad, náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, pri vzniku pracovného pomeru a pri výkone práce v zahraničí osobám vymedzeným týmto zákonom.

V rámci ustanovenia § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov sa zaoberáme pracovnými cestami zamestnancov. Pracovnou cestou podľa § 2 zákona o cestovných náhradách je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pravidelným pracoviskom sa rozumie miesto písomne dohodnuté so zamestnancom; ak takéto miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. U zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno za pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu.

Prečítajte si tiež: Zmluva o úvere a notárska zápisnica

Odchylne zákon o cestovných náhradách vymedzuje pracovnú cestu u osôb, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby, a pritom nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Týmito osobami uvedenými v § 1 ods. 2 zákona o cestovných náhradách sú napr. členovia predstavenstva a dozornej rady akciovej spoločnosti, konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným, členovia rôznych správnych rád a kontrolných komisií alebo iných orgánov obchodnej spoločnosti, družstva, štátneho podniku. U týchto osôb nie je dané pravidelné pracovisko v zmysle pracovnoprávnych predpisov, preto u nich pracovná cesta trvá už od nástupu na cestu na plnenie činností vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činnosti až do skončenia tejto cesty.

Zamestnancami na účely zákona o cestovných náhradách sú osoby vymedzené v § 1 ods. 1 zákona o cestovných náhradách. Patria sem aj osoby, ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu určité úlohy a nie sú k právnickej alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté (ide o osoby, ktoré pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu poskytujú určité služby a činnosti bez finančnej náhrady, napr. dobrovoľníci).

Pokiaľ zamestnanec použije pri pracovnej ceste hromadný dopravný prostriedok určený zamestnávateľom (autobus, vlak, lietadlo, taxislužbu, mestskú hromadnú dopravu a pod.), preukazuje svoj nárok na poskytnutie náhrady cestovného dokladom o výdavkoch, ktoré vynaložil na dopravu na pracovnej ceste.

Nárokovými náhradami sú aj náhrady preukázaných výdavkov za ubytovanie. Zákon o cestovných náhradách bližšie nešpecifikuje pojem „výdavky na ubytovanie“ ani konkrétne podmienky pre poskytovanie jeho náhrady. Preto je potrebné vychádzať z konkrétnych podmienok pracovnej cesty. Pokiaľ zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu bezplatné ubytovanie, nevzniknú zamestnancovi žiadne výdavky na ubytovanie, a preto mu nepatrí ani tento druh náhrady.

Medzi základné nároky zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu patrí stravné. Výška stravného sa určuje na každý kalendárny deň pracovnej cesty, pričom sa zohľadňuje dĺžka trvania pracovnej cesty. Stravné je zákonom vymedzené v hodinových pásmach, pričom dolná hranica je v trvaní 5 hodín a horná hranica je nad 18 hodín. Výšku stravného určuje opatrenie, ktoré vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca: Uznanie dlhu notárskou zápisnicou

Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, znemožní zamestnancovi, aby sa zúčastnil napr. závodného stravovania, resp. stravovania zvyčajným spôsobom, môže mu byť priznané stravné až do výšky spodnej hranice stravného v prvom časovom pásme.

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane bezplatné stravovanie v celom rozsahu, stravné sa mu neposkytuje. V prípade zabezpečenia čiastočného bezplatného stravovania sa nárokové stravné kráti spôsobom uvedeným v § 5 zákona o cestovných náhradách (suma stravného pre časové pásmo nad 18 hodín sa kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru). Ak sú zamestnancovi pri tuzemskej pracovnej ceste preukázaným spôsobom v rámci ubytovacích služieb poskytnuté raňajky, zamestnancovi sa tento výdavok v doklade o ubytovaní uznáva, pričom stravné, na ktoré má zamestnanec nárok počas kalendárneho dňa, sa kráti o preukázanú sumu za raňajky. V prípade, ak preukázaná suma za raňajky je vyššia ako 25 % zo stravného, na ktoré má zamestnanec nárok, zamestnávateľ kráti stravné len o 25 %. O 25 % kráti zamestnávateľ stravné aj v tom prípade, ak suma za poskytnuté raňajky nebude na doklade o ubytovaní vyčíslená.

Zahraničnou pracovnou cestou je čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty. Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste sa poskytuje v inej ako slovenskej mene. Pri zahraničnej pracovnej ceste zákon na účely stravného rozdelil čas trvania pracovnej cesty na tri časové pásma. Prvé pásmo je v čase od 0 do 6 hodín, druhé časové pásmo je v trvaní 6 až 12 hodín a tretie časové pásmo v trvaní nad 12 hodín v príslušnom kalendárnom dni. Výška stravného v cudzej mene je zverejnená opatrením Ministerstva financií SR.

Výška stravného je určená v závislosti od časových pásiem, pričom denná výška stravného v prvom pásme je 25 %, v druhom pásme 50 % a v treťom pásme 100 % základnej sadzby stravného. Pri prechode cez viaceré krajiny poskytne zamestnávateľ zamestnancovi stravné v mene a výške ustanovenej pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v jednom kalendárnom dni najviac hodín. Za bezplatne poskytnuté stravovanie v celom rozsahu alebo čiastočne sa stravné kráti spôsobom uvedeným v § 13 zákona o cestovných náhradách (suma stravného pre časové pásmo nad 12 hodín sa kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru).

Zamestnancovi ďalej patrí náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov. Ide o výdavky, ktoré zamestnanec preukázateľne vynaložil na splnenie účelu pracovnej cesty, ako napr. služobný telefonický hovor, úschova batožiny, parkovací lístok, výdavok na vstupenku na veľtrh, výdavky na poštovné atď. Za takéto výdavky v žiadnom prípade nemožno uznať výdavky osobného charakteru. Pri zahraničnej pracovnej ceste zákon o cestovných náhradách ukladá zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové v cudzej mene vo výške od 5 % do 40 % stravného.

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá trvá viac ako 12 hodín, sa 5 až 40 % počíta z plnej sadzby stravného, pri zahraničnej pracovnej ceste v trvaní 6 až 12 hodín sa 5 až 40 % počíta z polovičnej sadzby stravného a pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá trvá menej ako 6 hodín, prichádza do úvahy vreckové počítané z 25 % sadzby stravného. Vreckové nemožno priznať v cudzej mene nižšie, ako je 5 % dennej výšky stravného. Vreckové je nároková cestovná náhrada, ktorú zamestnanec nedokladuje.

Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách upravuje zákon o cestovných náhradách v § 7. Z ustanovenia § 3 tohto zákona vyplýva, že zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnanca na pracovnú cestu, je povinný písomne určiť podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ sa pri stanovení týchto podmienok môže so zamestnancom písomne dohodnúť, že zamestnanec pri pracovnej ceste použije vozidlo iné ako vozidlo zamestnávateľa. V praxi sa písomná dohoda so zamestnancom o použití takéhoto vozidla na pracovnú cestu najčastejšie realizuje formou osobitnej dohody. Medzi zamestnávateľom a zamestnancom nemusí však byť pre použitie vlastného motorového vozidla osobitná písomná dohoda. Zákon o cestovných náhradách neurčuje, aké vozidlo má v tomto prípade zamestnanec na pracovnú cestu použiť. Na pracovnú cestu môže zamestnanec teda použiť akékoľvek cestné motorové vozidlo, ktoré je buď v jeho vlastníctve (podielovom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve), alebo ktoré patrí inej fyzickej alebo právnickej osobe (motorové vozidlo prenajaté alebo vypožičané s výnimkou vozidla, ktoré si prenajal alebo vypožičal zamestnávateľ). To znamená, že zamestnanec môže použiť na pracovnú cestu i motorové vozidlo, pri ktorom nie je v technickom preukaze zapísaný ako jeho držiteľ. Zákon bližšie neustanovuje ani podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom použitie cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste. Tieto podmienky sú teda vecou zamestnávateľa. Zamestnávateľ pravdepodobne nebude súhlasiť s použitím motorového vozidla, ktoré nie je poistené.

Platba po dodaní a druhotná platobná neschopnosť

V súčasnosti je bežné, že kúpna cena sa uhrádza s časovým odstupom po dodaní tovaru, čo podporuje využívanie bezhotovostných transakcií. Nižšie kúpne ceny sú často splatné 15 až 30 dní po doručení faktúry a platba prebieha prevodom na účet predávajúceho. Tento systém však môže viesť k zníženiu likvidity predávajúceho.

Pre predávajúceho, ktorý vydáva tovar zo skladu alebo prevádzkuje kamenný obchod, je ideálna platba pri dodaní tovaru. Pri nákladnejších transakciách je najvýhodnejšia platba vopred, ale ak to nie je možné, riešením môže byť záloha alebo splátky.

Výhrada vlastníctva ako motivácia pre včasnú úhradu

Pre motiváciu dlžníka k včasnej a úplnej úhrade kúpnej ceny sa využíva písomné dojednanie výhrady vlastníctva. Podľa tohto dojednania prejde na kupujúceho vlastníctvo k tovaru až po zaplatení kúpnej ceny. Aby dojednaná výhrada umožňovala aj prípadný trestnoprávny postih kupujúceho, ktorý prevzatý tovar predal tretej osobe, hoci kvôli nezaplateniu ceny nebol jeho vlastníkom, treba k výhrade vlastníctva v zmysle judikatúry dojednať aj to, aby kupujúci až do úplného zaplatenia kúpnej ceny nebol oprávnený tovar ani previesť na tretiu osobu, pozmeniť ho spracovaním, uhradiť ním svoje dlhy, či umožniť jeho užívanie tretím osobám.

Odstúpenie od zmluvy pre nezaplatenie

V zmluve je možné dojednať, že ak sa kupujúci dostane do omeškania so zaplatením kúpnej ceny, má predávajúci možnosť od kúpnej zmluvy odstúpiť. Dojednanie o možnosti odstúpenia je možné s dojednaním o výhrade vlastníctva kombinovať.

Advokátska či notárska úschova a vinkulácia pri veľkých investíciách

Pri transakciách s vyššími čiastkami je dôležité chrániť záujmy oboch strán. Pri nákupe nehnuteľností, ktoré prebiehajú v dvoch fázach (podpis kúpnej zmluvy a povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností), sa využíva advokátska či notárska úschova alebo vinkulácia kúpnej ceny.

Princíp týchto služieb je rovnaký - peniaze sa pred podaním návrhu na vklad uložia u tretej osoby (advokáta, notára či banky), ktorá sa zmluvne zaväzuje, že ich predávajúcemu vyplatí až v prípade splnenia dohodnutej podmienky (predloženie výpisu z listu vlastníctva, v ktorom ako nový vlastník figuruje kupujúci a na liste vlastníctva nebudú figurovať nijaké právne vady v podobe vecných bremien či záložných práv). Predávajúci má istotu, že mu kúpna cena bude uhradená, a kupujúci má istotu, že predávajúci peniaze nedostane, dokiaľ reálne nedôjde k prevodu vlastníctva ku kupovanej veci.

Postúpenie a započítanie pohľadávok

Ak nebolo možné dosiahnuť kompromis ohľadom spôsobu platby, je potrebné zabezpečiť, aby zmluva nezakazovala možnosť započítania a postúpenia pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny. Postúpenie môže pomôcť v prípade, ak neplatič nie je celkom nemajetný. Pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny je často možné predať špecializovaným spoločnostiam, ktoré za ňu zaplatia aspoň určitú časť nominálnej hodnoty. Ak je predávajúci zároveň dlžníkom neplatiča, môže pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny využiť na vzájomné započítanie pohľadávok.

Zmeny v poplatkoch na katastri nehnuteľností

Kataster nehnuteľností dvíha ceny poplatkov za vykonávanie zmien v listoch vlastníctva, vydávanie dokumentov či overovanie geometrických plánov. Najtradičnejším poplatkom je úhrada za návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Stúpne aj poplatok za zrýchlený vklad do katastra a za výpis z listu vlastníctva. Právnické osoby si priplatia napríklad za žiadosť o súhlas s užívaním bytu alebo jeho časti na iné účely ako na bývanie. Poplatky sa dajú uhradiť elektronickým kolkom (e-kolok), poštovou poukážkou alebo bankovým prevodom.

Podľa prezidentky Združenia realitných kancelárií Slovenska Alexandra Novák zvýšené poplatky na katastri nebudú mať na predaj a kúpu nehnuteľností zásadný vplyv. Lacnejšie bude vychádzať elektronické podanie, ktoré sa však zvykne realizovať iba pri kúpnych zmluvách, nie pri záložných, lebo to neakceptuje väčšina bánk. V prípade záložných zmlúv sa totiž u notára vyžaduje plná moc všetkých oprávnených strán, čiže aj bánk, ktoré plnú moc udeľovať nezvyknú.

Notárska úschova alebo vinkulácia?

Alexandra Novák ďalej spomína, že realitný trh viac zasiahli poplatky za notárske úschovy, ktoré sa zvýšili podstatnejšie, čo vedie kupujúcich k možnosti vinkulácie v banke. Tá však nie je chránená pred exekučným titulom, čiže v prípade exekúcie bude zablokovaný aj vinkulačný účet.

tags: #asociácia #hotelov #notárska #úschova #účtovanie