Bezúročná pôžička od spoločníka z daňového hľadiska

V bežnej prevádzkovej činnosti podnikov sa podnikateľský subjekt často ocitne v situácii finančnej tiesne, keď nemá dostatok finančných prostriedkov na splnenie svojich záväzkov a zabezpečovanie bezprostredných potrieb svojej podnikateľskej činnosti. Ak podnikateľský subjekt nechce svoju podnikateľskú činnosť ukončiť, nedostatok finančných prostriedkov rieši napr. formou úveru od banky alebo formou prijatia pôžičky od iných osôb. V bežnej podnikateľskej praxi je tak pôžička, resp. úver bežným nástrojom financovania. Naopak na druhej strane sú podnikateľské subjekty, ktoré majú voľné finančné prostriedky, a môžu tieto formou pôžičky poskytnúť inému podnikateľskému subjektu. Jednou z možností je teda voľné finančné prostriedky požičať, a tak si zabezpečiť ich zhodnotenie formou úroku.

Zmluva o pôžičke a jej právne aspekty

Predovšetkým je nutné uviesť, že poskytnutím úveru dochádza ku vzniku záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Podmienky záväzkového vzťahu, ktorý vzniká úverovou zmluvou, sú predmetom úpravy § 497 a § 507 Obch. Z. V zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obch. Z je zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodom, t.j. bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľský subjekt alebo iná osoba . občan). Zmluva o úvere vzniká už samotnou dohodou. Dlžník má právo uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov, t.j. čerpať úver, v lehote určenej v úverovej zmluve. Doba uplatnenia nároku dlžníka môže byť v zmluve ustanovená rôzne, t.j. pevným dňom, lehotou, splátkovým kalendárom a pod. Ak uvedená lehota čerpania úveru nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie. Vypovedanie úveru sa v dôsledku uplatnenia nároku dlžníka na poskytnutie úveru do uplynutia výpovednej lehoty stane neúčinným. Samotná povinnosť poskytnúť úver, t.j. peňažné prostriedky vyplýva z ustanovenia § 501 ods. 1 Obch. Z. Splnenie povinnosti veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky zákon podmieňuje tým, že dlžník o poskytnutie peňažných podmienok požiada. Požiadanie dlžníka musí byť v súlade s podmienkami dohodnutými v rámci úverovej zmluvy, vzťahujúcimi sa na lehotu na požiadanie, ako aj spôsob požiadania, rozsah čerpania a účel čerpania úveru. alebo v opačnom prípade má právo určiť ju dlžník v požiadavke, t.j. jednostranným právnym úkonom), veriteľ je povinný splniť svoju povinnosť (vydať peňažné prostriedky) včas. Podmienky poskytnutia tzv. účelového úveru sú obsiahnuté v rámci ustanovení § 501 ods. 2 a § 507 Obch. Obchodný zákonník poskytuje možnosť zmluvným stranám v rámci úverovej zmluvy dohodnúť sa, .e predmetný úver možno použiť len na konkrétny účel. Dohodnutie účelu potom ovplyvňuje celý ich záväzkový vzťah. Použitie úverových prostriedkov na dohodnutý účel si poskytovateľ úveru zabezpečuje viacerými spôsobmi (napr. kontrolou dokladov preukazujúcich použitie úveru, kontrolou na mieste, atď.).

Rovnako ako pri úvere aj pri poskytnutí pôžičky dochádza ku vzniku záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Podmienky záväzkového vzťahu, ktorý vzniká zmluvou o pôžičke, sú predmetom úpravy § 657 a § 658 Obč. Z. V zmysle týchto ustanovení veriteľ prenecháva v zmysle zmluvy o pôžičke dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke teda predpokladá jednak dohodu strán, ako aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Dôležité je, že pri peňažnej pôžičke Občiansky zákonník úroky dohodnúť umožňuje, to zn. že dlžník nie je povinný platiť úroky, ak sa na tom s veriteľom nedohodne. Jednou z možností ako voľné finančné prostriedky zhodnotiť, je ich pôžička, a teda zabezpečenie ich zhodnotenie prostredníctvom úroku. V takýchto prípadoch účtovná jednotka vystupuje v pozícii veriteľa. Účtovný režim poskytnutia voľných finančných prostriedkov formou úveru, resp. pôžičky je závislý od doby ich splatnosti, pričom môže ísť o dlhodobý alebo krátkodobý charakter poskytnutých pôžičiek.

Úvery a pôžičky . Poskytnuté pôžičky, resp. úvery nie sú daňovým výdavkom na strane poskytovateľa, a na druhej strane výdavky na splátky úverov, resp. pôžičiek nie sú daňovým výdavkom na strane dlžníka (§ 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Uvedené sa však, samozrejme, nemusí týkať úrokov z pôžičiek. Všeobecne sa úroky z pôžičiek stávajú daňovým nákladom u dlžníka účtujúceho v sústave PÚ vtedy, keď sú podľa zmluvy v príslušnom účtovnom období zaúčtované. V obidvoch prípadoch musí byť, samozrejme, splnená generálna podmienka jeho daňovej uplatniteľnosti, t.j. že súvisiaca pôžička resp. úver súvisí s podnikateľskými aktivitami daňovníka [pozri § 2 písm. i) ZDP].

Tiché spoločenstvo

Tiché spoločenstvo vzniká na základe zmluvy uzavretej podľa § 673 a § 681 Obch. Uzavretím zmluvy o tichom spoločenstve nevzniká nový právny subjekt. sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Tichým spoločníkom môže byť každá právnická osoba alebo fyzická osoba bez ohľadu na skutočnosť, či je podnikateľským subjektom alebo nie. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorý je podnikateľom. Zmluva o tichom spoločenstve musí byť uzatvorená v písomnej forme. spoločenstve. výšku podielu tichého spoločníka na zisku, resp. strate.

Prečítajte si tiež: Aspekty pôžičky prepojenej osobe

Bankové úvery

Účtovné jednotky pre získanie peňažných prostriedkov najčastejšie žiadajú banky, ktoré im poskytnú bankové úvery pri dodržaní bankou stanovených pravidiel. Banky poskytujú úver fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám na financovanie ich podnikateľských potrieb (podnikateľské úvery). Úrokové sadzby sú najčastejšie stanovené individuálne v závislosti na bonite klienta, spôsobe zaistenia, výške úveru a podobne. Je určený k financovaniu províznych potrieb podnikateľov, ako je nákup tovaru, materiálu, menšieho investičného majetku, k financovaniu pohľadávok a podobne. Je spravidla poskytovaný ako krátkodobý a strednodobý, výnimočný a dlhodobý. K zaisteniu obvykle nie je nutná nehnuteľnosť a nie je nutné dávať účel úveru. Najčastejším spôsobom zaistenia je avalová zmenka (aval - znamená prevzatie záväzku uhradiť zmenku buď za vystaviteľa pri vlastných zmenkách alebo za trasáta pri cudzích). Je poskytovaný k bežnému podnikateľskému účtu. Slúži k financovaniu finančných výkonov a aj ako finančná rezerva. Maximálna výška sa stanovuje podľa výšky ročného obratu peňazí na účte a bonity klienta. Je spravidla poskytovaný ako krátkodobý a často je viazaný na podmienku aspoň jedenkrát za určité časové obdobie (2 až 6 mesiacov) dorovnať finančné prostriedky na účte do plusového stavu. Je určený k financovaniu založenia investičného majetku. Maximálna výška je obmedzená bonitou klienta, výška investície a spôsob zaistenia. Je spravidla poskytovaný ako strednodobý a dlhodobý. Väčšinou je poskytovaný ako úver účelový. K zaisteniu slúži najčastejšie nehnuteľnosť, zmenka alebo ručenie treťou osobou. Bankové úvery sa pre účtovnú jednotku stávajú záväzkami, ktoré podľa § 12 ods. 2 postupov účtovania môžu byť dlhodobé alebo krátkodobé. Dlhodobý záväzok je záväzok, ktorého dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok. Krátkodobý záväzok je záväzok, ktorého dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je najviac jeden rok. Dohodnutá doba splatnosti záväzkov je doba dohodnutá v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa majú záväzky splatiť. Podľa dohodnutej doby splatnosti sa záväzky účtujú pri vzniku účtovného prípadu na príslušné syntetické účty.

Bezúročná pôžička od spoločníka a jej daňové aspekty

Spoločnosť ABC, s r.o. poskytla v roku 2011 spoločníkovi bezúročnú finančnú pôžičku vo výške 30 000 €. Ustanovenia § 657 a § 658 Obč. Z. umožňujú uzatvoriť spoločnosti so spoločníkom bezúročnú finančnú pôžičku. Z hľadiska ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. je potrebné aplikovať niektoré ustanovenia, ktoré riešia zdaňovanie príjmov fyzických osôb. Príjmy spoločníka sú považované z hľadiska § 5 ZDP za príjmy zo závislej činnosti a podľa § 5 ods. 2 spomínaného zákona sa spoločník považuje za zamestnanca. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 písm. c) ZDP je predmetom dane z príjmov peňažné a nepeňažné plnenie, čo sa plne vťahuje aj na zdaňovanie príjmov podľa § 5 ods. 2 uvedeného právneho predpisu. Za príjmy zo závislej činnosti, bez ohľadu na ich právny pôvod, sa považujú aj príjmy v inej forme plnenia zo strany zamestnávateľa svojmu zamestnancovi - v tomto prípade sú to úroky, ktoré nemusí zamestnanec spoločnosti zaplatiť.

Podnikateľ účtujúci v sústave JÚ prijal investičný úver na výstavbu nehnuteľnosti od banky. Prijatie a splácanie úveru sa prejaví bez vplyvu na základ dane. Do daňových výdavkov sa premietnu len úroky (priamo alebo prostredníctvom odpisovania obstarávaného majetku) a neskôr postupne daňové odpisy obstarávaného dlhodobého majetku, samozrejme za predpokladu splnenia podmienok vyžadovaných pre odpisovanie zákonom o dani z príjmov. Prijatý úver sa zaúčtuje v Knihe záväzkov a v Peňažnom denníku sa zaúčtuje ako príjem bez vplyvu na základ dane. Podobne splácanie úveru (jednotlivé splátky) bude výdavok bez vplyvu na základ dane a súčasne sa v Knihe záväzkov bude znižovať suma záväzku (úveru). Podľa § 10 ods. 27 písm. g) postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve sa za výdavky súvisiace s obstaraním dlhodobého majetku nepovažujú, okrem iného, ani úroky z úverov, ak do času používania účtovná jednotka nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny. Daňový režim uplatnenia úrokov z investičného úveru (a teda aj účtovný režim v sústave jednoduchého účtovníctva) záleží tak v ustanovenom rozsahu na rozhodnutí samotnej účtovnej jednotky. Faktúry od dodávateľskej firmy sa zaúčtujú do knihy dlhodobého majetku a výdavkov bez vplyvu na základ dane.

Spoločenstvo vlastníkov bytov sa chystá požiadať o stavebný úver v Prvej stavebnej sporiteľni. Ako sa zaúčtuje v jednoduchom účtovníctve? Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú podľa ustanovenia § 12 ods. 2 ZDP príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Prijaté úvery vo všeobecnosti nie sú predmetom dane. Prijatie úveru vo výške 50 000 € SVB zaúčtuje do príjmov neovplyvňujúcich základ dane z príjmov do stĺpca podľa vlastného členenia Peňažného denníka. Zároveň sa prijatý úver zaúčtuje v Knihe záväzkov. Čo sa týka daňového priznania, daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nie je povinný podať daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie vtedy, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP.

Medzi 2 spoločníkmi spoločnosti s.r.o (každý z nich bol vlastníkom 1 základného imania), došlo k zmene tak, že vlastník A odkúpil od vlastníka B jeho 1 obchodného podielu a stal sa 100 % vlastníkom spoločnosti. Bude spracovateľský poplatok uhradený banke za poskytnutie úveru v roku poskytnutia úveru v 100 % výške daňovou nákladovou položkou v roku poskytnutia? Budú úroky z úveru splatné mesačne daňovou nákladovou položkou? Ak by príjemcom úveru bola iná spoločnosť - t.j. vlastník A, potom treba vychádzať z ustanovenia § 14 ods. 1 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave PÚ v z.n.p. (ďalej iba "postupy účtovania"). V zmysle tohto ustanovenia totiž okrem iného platí, že obchodné podiely sa oceňujú pri ich obstaraní podľa § 25 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. Súčasťou obstarávacej ceny obchodného podielu sú teda náklady súvisiace s jeho obstaraním, napríklad poplatky a provízie maklérom, poradcom, burzám. Súčasťou obstarávacej ceny však nie sú predovšetkým úroky z úverov na obstaranie obchodného podielu, kurzové rozdiely a náklady spojené s držbou obchodného podielu. V priebehu obstarávania sa jednotlivé zložky obstarávacej ceny nakupovaných obchodných podielov účtujú na účte 043 - Obstaranie dlhodobého finančného majetku alebo ak ide o krátkodobý finančný majetok na účte 259 - Obstaranie krátkodobého finančného majetku. Na základe doteraz uvedeného možno tak vysloviť názor, že spracovateľský poplatok uhradený banke za poskytnutie úveru bude súčasťou obstarávacej ceny podielu, úroky z uvedeného úveru splatné mesačne budú daňovou nákladovou položkou a úrok z omeškania resp. iné sankcie budú daňovou nákladovou položkou za predpokladu splnenia podmienok uvedených v § 17 ods. 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. Ak je však príjemcom spomínaného úveru samotná spoločnosť, obchodný podiel na základnom imaní ktorej je predmetom prevodu, potom všetky uvedené náklady budú pripočítateľnou položkou k jej základu dane z príjmov. V predmetnom prípade nedôjde totiž k naplneniu základných podmienok na uznanie daňového nákladu v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p.

Prečítajte si tiež: Legislatíva upravujúca bezúročné pôžičky

Manželia dostali úver vo výške 3 710 €. KS k 31. 5. Účtovný zostatok k 31. 5. Ako sa majú manželia pri účtovaní dopracovať ku konečnému stavu 3 711,16 € na úverovom účte?

Právny rámec pôžičiek

Zmluvný vzťah vznikajúci pri poskytnutí pôžičky upravuje Občiansky zákonník v § 657 a § 658. Ak je dohodnutá peňažná pôžička, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ (zamestnávateľ) dlžníkovi (zamestnancovi) peniaze. Občiansky zákonník na vznik zmluvy vyžaduje reálne odovzdanie peňazí veriteľom dlžníkovi. Dlžník sa zaväzuje vrátiť požičanú sumu peňazí veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby. V praxi sa však okrem návratných pôžičiek stretávame aj s tým, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nenávratnú pôžičku.

Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky ako odplatu za poskytnutie pôžičky, resp. ako odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník ani iné právne predpisy výslovne nestanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodnuté úroky nesmú byť v rozpore s dobrými mravmi. Výška úrokov sa spravidla určuje percentom zo sumy požičaných prostriedkov. Ak z obsahu zmluvy nevyplýva niečo iné, týka sa sadzba úrokov ročného obdobia. Zamestnávatelia často dohodnú so zamestnancom úroky nižšie, ako sú úroky účtované peňažnými ústavmi, alebo poskytnú bezúročnú pôžičku.

Zmluva o pôžičke nemá predpísanú písomnú formu, v záujme právnej istoty sa však odporúča písomná forma. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) upravuje problematiku pôžičiek u fyzických osôb v § 3 zákona. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona pôžička nie je predmetom dane. Uvedené ustanovenie sa aplikuje v prípade pôžičiek, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť a ktoré nie sú z hľadiska dane z príjmov zdaniteľným príjmom, a to bez ohľadu na ich zdroj. Ak však zamestnávateľ poskytne zamestnancovi tzv. nenávratnú pôžičku alebo mu odpustí splácanie pôžičky, ide o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov nie je vylúčený z predmetu dane. Podľa uvedeného ustanovenia zákona o dani z príjmov predmetom dane nie je príjem získaný darovaním (s odvolávkou na § 628 až § 630 Občianskeho zákonníka) okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5. Pokiaľ teda ide o dary poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov), tieto sú predmetom dane. Z toho vyplýva, že takýto príjem je zdaniteľným príjmom zamestnanca, ktorého zdanenie musí zabezpečiť zamestnávateľ. V danom prípade sa aplikuje § 3 ods. 6 daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. Dary, ktoré nesúvisia s výkonom závislej činnosti, nemožno zdaniť, pretože nie sú predmetom dane.

Úrok z poskytnutej pôžičky je možné chápať ako cenu, za ktorú sú finančné prostriedky požičané. Zamestnanecká výhoda spočíva v poskytnutí bezúročnej pôžičky, resp. pôžičky s nižším úrokom. Predmetom dane je zvýhodnenie zamestnanca plynúce z úroku z poskytnutej pôžičky, ktorý nie je povinný zamestnanec uhradiť (bezúročná pôžička), alebo z rozdielu z nižšieho úroku, ako je úrok používaný v mieste a čase poskytnutia pôžičky obdobného charakteru, a to bez ohľadu na zdroj poskytnutia pôžičky. Ak finančné prostriedky požičia zamestnávateľ svojmu zamestnancovi za nižšiu ako bežne používanú cenu, ide o dar zamestnávateľa v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Aplikuje sa pritom § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov. Pretože ide o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, je tento v súlade s § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov predmetom dane. Predmetom dane teda nie je suma požičaných finančných prostriedkov, ktorú zamestnanec spláca, ale predmetom dane je nepeňažný príjem vo forme úroku alebo jeho časti, ktorý zamestnanec nezaplatí. Na bezúročnú pôžičku, resp. pôžičku poskytnutú s nižším úrokom z prostriedkov odborovej organizácie sa vyššie uvedený postup nevzťahuje.

Prečítajte si tiež: SLSP: Podmienky bezúročného úveru

V § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov je zavedená legislatívna skratka „zamestnanec“, ktorým sa rozumie daňovník s príjmami zo závislej činnosti uvedenými v § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Takýmito príjmami sú príjmy bez ohľadu na ich právny dôvod, pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia od platiteľa týchto príjmov (zamestnávateľ), alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

#

tags: #bezurocna #pozicka #od #spolocnika #nepenazny #prijem