
Tento článok sa zameriava na problematiku bodového systému, invalidného dôchodku a podmienok, ktoré sú s nimi spojené na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o týchto témach, s dôrazom na legislatívne zmeny a praktické aspekty.
Sociálna poisťovňa umožňuje predĺženie obdobia čerpania nemocenského na základe písomnej žiadosti poistenca. Toto predĺženie sa týka prípadov, keď obdobie čerpania nemocenskej dávky uplynulo počas trvania krízovej situácie alebo do šiestich mesiacov od jej skončenia. Táto možnosť vyplýva z novely zákona o sociálnom poistení, ktorá nadobudla účinnosť 1. mája.
Na predĺženie podporného obdobia, ktoré štandardne trvá najviac 52 týždňov, je potrebné splnenie troch podmienok:
Podľa odhadov rezortu práce by sa malo v tomto roku predĺžiť podporné obdobie približne 3,4 tisíca poistencom mesačne a v prvých piatich mesiacoch budúceho roka približne 1,8 tisíca poistencom mesačne. Tieto odhady vychádzajú z predpokladu, že krízová situácia sa ukončí k 31. augustu. Dlhšie vyplácanie nemocenských dávok má v tomto roku zvýšiť výdavky Sociálnej poisťovne zhruba o 8,6 milióna eur a v budúcom roku o 3,5 milióna eur.
Splnenie podmienok na predĺženie obdobia čerpania dávky posudzuje posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Lekár vychádza z potvrdenia ošetrujúceho lekára po predchádzajúcom vykonaní kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu. Posudkový lekár určí aj dĺžku predĺženia podporného obdobia. Podporné obdobie je možné predĺžiť aj opakovane, v úhrne najdlhšie o jeden rok.
Prečítajte si tiež: Zmeny v invalidných dôchodkoch po Brexite
Od 1. januára 2021 nastali rozsiahle zmeny v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Aj keď Dohoda o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom neumožňuje takú úroveň spolupráce, aká existovala počas členstva Spojeného kráľovstva v EÚ, poskytuje pevný základ pre zachovanie dlhodobej spolupráce.
K dohode je pripojený Protokol o sociálnom zabezpečení, ktorý platí do 31. decembra 2035. Tento protokol upravuje opatrenia na ochranu práv v oblasti sociálneho zabezpečenia pre osoby, ktoré migrujú medzi Spojeným kráľovstvom a členskými štátmi EÚ od 1. januára 2021. Protokol sa týka najmä občanov EÚ a Spojeného kráľovstva, ktorí sa dočasne zdržiavajú v Spojenom kráľovstve alebo EÚ.
Za podmienok stanovených v dohode zostáva pre tieto osoby zachovaný široký rozsah práv na dávky sociálneho zabezpečenia, vrátane:
Jednotlivci sa môžu dovolávať svojich práv vyplývajúcich z ustanovení protokolu pred súdmi EÚ a Spojeného kráľovstva.
V porovnaní s právnym stavom pred 1. januárom 2021, dohoda prináša určité obmedzenia pre osoby, ktoré začali migrovať, pracovať, študovať alebo sa dočasne zdržiavať na území EÚ alebo Spojeného kráľovstva od 1. januára 2021:
Prečítajte si tiež: Definícia Dotácií
Pracovníci vyslaní z územia Spojeného kráľovstva na výkon práce na územie SR od 1. januára 2021 musia spĺňať podmienky vnútroštátnych predpisov platných pre občanov tretích štátov a musia žiadať o pracovné povolenie. Takisto aj osoby vyslané z územia SR na výkon práce na územie Spojeného kráľovstva musia spĺňať podmienky nového prisťahovaleckého systému Spojeného kráľovstva.
Protokol obsahuje ustanovenia určujúce legislatívu, ktorá sa v konkrétnej situácii vzťahuje na osobu v oblasti sociálneho zabezpečenia. Základným pravidlom je, že osoba podlieha legislatíve toho členského štátu, kde vykonáva prácu. Toto pravidlo sa uplatňuje aj na vyslaných pracovníkov. Protokol umožňuje, aby členské štáty v prípade vyslaných pracovníkov notifikovali, že títo pracovníci naďalej podliehajú predpisom členského štátu, z ktorého sú vyslaní, a to po dobu 24 mesiacov.
Pracovné právo venuje osobitnú pozornosť pracovným úrazom zamestnancov a chorobám z povolania.
Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia. V súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania už pracovné právo prostredníctvom § 195 zákona č. 311/2001 Z. z.
Pracovným úrazom sa podľa Zákonníka práce rozumie poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle od jeho vôle, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Môže pritom ísť o vplyvy mechanické, ale aj chemické a duševné. Za pracovný úraz je možné pokladať aj úraz, ktorý sa stal pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s týmto výkonom následkom prírodných udalostí.
Prečítajte si tiež: Vývoj verejných výdavkov
Pre záver, či poškodenie zdravia, ktoré zamestnanec utrpel pri niektorej z aktivít v rámci tzv. teambuildingu, môže byť považované za pracovný úraz, nie je rozhodujúce formálne označenie tohto kurzu tímovej spolupráce v príslušných dokumentoch, ale vlastná obsahová náplň činnosti, pri ktorej zamestnanec úraz utrpel.
Zamestnávateľ rovnako zodpovedá za škodu spôsobenú zamestnancovi pracovným úrazom, následkom ktorého zamestnanec zomrel.
Choroba z povolania je i pre pracovnoprávne účely špecifikovaná v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. b) fyzickej osobe, ako je dobrovoľný požiarnik či študent.
Prevenciu i základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) u zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry, na vylúčenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce upravuje zákon č. 124/2006 Z. z.