
Skrátený pracovný úväzok sa stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty spojené s čiastočným pracovným úväzkom na Slovensku, ktorý je upravený Zákonníkom práce.
Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Typickým znakom skráteného úväzku je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok.
V zmysle § 49 ods. 1 Zákonníka práce (ZP) zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Za zamestnanca v pracovnom pomere na kratší týždenný pracovný čas sa považuje zamestnanec, u ktorého rozsah pracovného úväzku u zamestnávateľa v týždni nedosahuje hranicu určenú pre ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 Zákonníka práce. Uvedený pracovný pomer sa často označuje aj ako čiastočný úväzok.
Dôležité je, že podľa § 49 ods. 3 Zákonníka práce kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.
Pracovný pomer na kratší pracovný čas možno uzatvoriť od začiatku vzniku pracovného pomeru alebo upraviť pracovný čas zamestnanca na kratší možno aj počas trvania pracovného pomeru. V druhom prípade sa jedná o zmenu pracovnej zmluvy, nakoľko sa menia práva a povinnosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúce z doterajšej pracovnej zmluvy. Vyžaduje sa preto súhlas oboch zmluvných strán.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre čiastočný invalidný dôchodok na Slovensku
Popri pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanec môže mať aj pracovný pomer na kratší pracovný čas. Pracovný pomer na kratší týždenný pracovný čas môže mať zamestnanec buď len vo vzťahu k jednému zamestnávateľovi, alebo pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas môže byť v súbehu s pracovným pomerom na kratší týždenný pracovný čas. Zamestnanec môže mať aj niekoľko pracovných pomerov na kratší pracovný čas. Zákonník práce stanovuje maximálny týždenný pracovný čas na 40 hodín.
Na výkon kratšieho pracovného času pre iného zamestnávateľa zamestnanec nepotrebuje súhlas od svojho zamestnávateľa. Určité obmedzenie platí v prípade výkonu inej zárobkovej činnosti, ktorá by mohla mať vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, a ktorú môže zamestnanec vykonávať len s predchádzajúcim písomným súhlasom svojho doterajšieho zamestnávateľa. Obmedzenie inej zárobkovej činnosti v zmysle § 83 Zákonníka práce teda platí aj vo vzťahu k pracovnému pomeru na kratší týždenný pracovný čas, rovnako ako povinnosť zamestnanca upravená v § 81 písm. c) ZP.
Ak ste prijali zamestnanca na kratší pracovný čas alebo ste sa so zamestnancom dohodli na zmene pôvodne dohodnutého pracovného času na kratší pracovný čas, pracovný úväzok zaevidujete v Personalistike na karte Pracovné pomery pri evidencii nového pracovno-právneho vzťahu. V poli Pracovný úväzok môžete vybrať voľbu plný úväzok, ¾ úväzok, ⅔ úväzok, ½ úväzok, ⅓ úväzok a ¼ úväzok. Týždenný pracovný čas program vypočíta podľa zadaného ustanoveného týždenného pracovného času v Podnikových údajoch (Organizácia - Podnik).
Napríklad, ak zamestnávateľ prijal do pracovného pomeru 1. augusta zamestnanca na skrátený úväzok a dohodol s ním v pracovnej zmluve, že svoju prácu bude vykonávať 3 dni v týždni, pričom každý deň odpracuje 6 hodín, a zo základnej ponuky programu nevyhovuje ani jedna z možností rozsahu pracovného úväzku, požadovaný údaj vyplníte ručne ako koeficient skráteného úväzku (desatinné číslo alebo zlomok).
Koeficient skráteného úväzku sa vypočíta ako dohodnutý týždenný pracovný čas delený ustanoveným týždenným pracovným časom. V tomto prípade, ak je ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín, koeficient skráteného úväzku je (3 dni * 6 hodín) / 40 hodín = 18/40 = 0,45. Vypočítaný koeficient 0,45 zadáte do poľa Pracovný úväzok.
Prečítajte si tiež: Príspevok pre mladých
Zamestnancovi, ktorý pracuje na čiastočný úväzok patrí pomerná časť mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času. Minimálny mesačný mzdový nárok pri skrátenom úväzku sa vypočíta ako minimálny mesačný mzdový nárok pre príslušný stupeň náročnosti práce vynásobený koeficientom skráteného úväzku.
Pracovný kalendár nastavíte zamestnancovi na karte Mzdové údaje prostredníctvom lupy. Nový pracovný kalendár vytvoríte vo formulári Pracovné kalendáre stlačením tlačidla Pridaj. Zobrazí sa formulár Pridávanie pracovného kalendára, ktorý v ľavej časti obsahuje zoznam mesiacov a v pravej časti samotné nastavenia kalendára.
Najskôr zadajte Názov pracovného kalendára. Na karte Kalendárne dni presne nastavíte, ktoré dni sú pracovné, koľko hodín má pracovný deň a pod. Programom sú automaticky označené ako pracovné dni pondelok - piatok. Dni pracovného voľna a pracovného pokoja sú označené červenou farbou, pracovné dni čiernou. Ak zamestnanec nebude pracovať žiadny utorok ani štvrtok, kliknite na záhlavie tabuľky na tlačidlo Ut a Št, čím sa tieto dni stanú nepracovnými. Do poľa Počet hodín bežného pracovného dňa zadajte príslušné číslo. Program automaticky vyplní ostatné údaje o časovom fonde. Zároveň odznačte voľbu Hodiny prepočítať podľa úväzku pracovníka, lebo zamestnancovi ste nadefinovali pracovný čas podľa jeho pracovnej zmluvy.
Zákonník práce určuje osobitný režim zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný čas aj v iných oblastiach pracovného času, napr. zamestnancovi s kratším pracovným časom nemožno nariadiť prácu nadčas.
Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Podľa zákona má každý nárok na štyri týždne dovolenky. Tie sa ale v prípade skráteného úväzku prepočítajú podľa počtu odpracovaných dní. Ak teda napríklad máte polovičný úväzok a pracujete každý deň štyri hodiny, dovolenka sa vám vyráta ako bežnému zamestnancovi. Ak však chodíte do práce len štyri dni v týždni, počet dní dovolenky sa vám skráti. Ostanú vám, samozrejme, voľné dni, kedy nepracujete.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a dovolenka na Slovensku
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.
Aj materská sa odvíja od výšky platu. Ženy, ktoré tento rok dostávajú priemernú mesačnú mzdu, tak majú pri plnom úväzku nárok na určitú sumu a pri polovičnom na polovicu tejto sumy. Platí, že výška materskej sa vypočíta podľa príjmu z minulého roku. Ak teda plánujete odchod na materskú, prejsť na polovičný úväzok sa veľmi neoplatí, lebo by ste dostali nižšiu materskú. Podobne je to v prípade, ak by ste si pred odchodom na materskú našli prácu na polovičný úväzok. V prípade zmeny práce v roku, kedy nastupujete na materskú, alebo predchádzajúcom roku, sa zase materská ráta z aktuálneho príjmu.
Zákon hovorí, že zamestnávatelia musia zamestnancom „zabezpečovať“ stravu. Pokiaľ nemajú podnikovú jedáleň, riešia to gastrolístkami či kartami. Zo zákona majú povinnosť preplatiť zamestnancom 55 percent z ceny jedla, minimálne určitú sumu. Týka sa to však len tých, ktorí pracujú viac ako štyri hodiny denne. Ak teda robíte na polovičný úväzok, príspevok na stravu nedostanete, zatiaľ čo zamestnanci na plný úväzok dostanú aspoň určitú sumu.
Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku. Ten vzniká až vtedy, ak je pracovná doba dlhšia ako šesť hodín. Prestávka na odpočinok a jedenie má trvať 30 minút. Výnimku majú mladiství zamestnanci, ak ich pracovná zmena trvá dlhšie ako 4,5 hodiny.
Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere. Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda, bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu.
Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku. Nižšie odvody do sociálneho poistenia znamenajú, že ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, jeho hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku. Preto aj jeho odvody na dôchodkové poistenie budú nižšie, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku. Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať určitý počet rokov (minimálne 15 rokov) a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému.
Skrátený pracovný úväzok ponúka mnoho výhod, ale aj nevýhod.
tags: #čiastočný #pracovný #úväzok #pracovná #zmluva #podmienky