
Rozvod je náročná životná udalosť, ktorá so sebou prináša nielen emocionálne, ale aj právne a finančné výzvy. Jednou z kľúčových otázok, ktoré sa v tejto súvislosti vynárajú, je náhrada súdnych trov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku v slovenskom právnom kontexte, s cieľom objasniť pravidlá, princípy a možnosti, ktoré sa týkajú náhrady súdnych trov pri rozvode a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM).
Slovenská právna úprava rozlišuje dve formy spoluvlastníctva: podielové spoluvlastníctvo a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Počas trvania manželstva manželia nadobúdajú majetok, ktorý tvorí súčasť BSM. Po rozvode je potrebné tento majetok vyporiadať, a to buď dohodou, alebo rozhodnutím súdu.
Náš právny poriadok upravuje tri základné formy vyporiadania BSM. Najideálnejším spôsobom je vyporiadanie BSM dohodou. Dohoda manželov o vyporiadaní BSM sa musí vzťahovať na všetok majetok a na všetky veci, ktoré patrili do BSM. V opačnom prípade sa môže jeden z manželov domáhať súdnou cestou, aby súd vyporiadal doteraz nevyporiadaný majetok. V takomto prípade by súd rozhodoval o celom majetku a dohoda manželov by sa tým stala neplatná. Písomnú formu pre dohodu o vyporiadaní BSM zákon vyžaduje len v prípade, ak ide o nehnuteľnosť.
K vyporiadaniu by malo dôjsť do troch rokov od zániku manželstva, pretože uplynutím tejto lehoty dochádza k vyporiadaniu BSM priamo zo zákona. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
Konanie o vyporiadaní BSM predstavuje klasické sporové konanie a riadi sa princípmi podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom
Predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno vymedziť pozitívne aj negatívne. Prvá časť vyššie uvedeného ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka predstavuje pozitívne vymedzenie predmetu bezpodielového spoluvlastníctva. veci, ktoré svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov (napr. veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon č. 229/1991 Zb.
Pokiaľ ide o obchodný podiel, z § 143 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak čo i len jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručeným obmedzeným, stáva sa hodnota tohto obchodného podielu súčasťou BSM manželov. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 2Cdo/168/2005 vyjadril a odôvodnil názor, že „… obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov sa stáva súčasťou BSM“.
Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Patria sem najmä súdne poplatky a trovy právneho zastúpenia. Všeobecná právna úprava platná pre rozhodovanie o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania je ustanovená v § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Súdny poplatok je u mnohých konaní jediným nevyhnutným nákladom. Jeho výšku zistíte zo zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatkoch za výpis z registra trestov.
Pri podaní návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa platí súdny poplatok vo výške 6 % z hodnoty požadovaného podielu. Ak sa jedná o vysporiadanie nehnuteľného majetku, napríklad nad 1 000 000,- EUR, súd určí maximálny poplatok 16 600,- EUR.
Prečítajte si tiež: Náhrada škody a nemocenské
Druhou najvýznamnejšou súčasťou nákladov spojených so súdnym konaním sú trovy právneho zastúpenia. Zastúpenie kvalifikovaným právnikom je zo zákona povinné pre minimum všedných súdnych sporov. Investícia do advokáta však neraz predstavuje rozdiel medzi prehrou a výhrou sporu. Odmenu advokáta často určuje dohoda medzi vami a vaším právnym zástupcom. Výška súdom priznanej náhrady ale nebude totožná so zmluvnou odmenou advokáta. Vychádza z vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktorá záležitosti riešenej v konkrétnom súdnom konaní priraďuje tzv. tarifnú hodnotu.
Tarifnou hodnotou je ½ hodnoty všetkých vecí, pohľadávok a záväzkov, ktoré sa vyporiadavajú; pre výpočet tarifnej odmeny z tejto tarifnej hodnoty sa uplatní postup ako pri vymáhaní pohľadávky. Tarifná odmena je stanovená za 1 úkon vo veci; pre výpočet celkovej výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia ju treba vynásobiť počtom úkonov, ktoré advokát pri zastupovaní urobil (úkonmi sú napr. podanie žaloby, účasť na pojednávaní).
Pri zastúpení advokátom vám súd prizná za každý úkon vo veci tiež tzv. paušálnu náhradu súvisiacu s nákladmi na poskytovanie právnych služieb (napr. telekomunikačné výdavky).
Podľa okolností konkrétneho prípadu treba rátať aj s prípadnými trovami na dokazovanie (napr. odmena znalca), event. s navýšením trov právneho zastúpenia o náhradu za stratu času (ak sa súd nekoná v mieste sídla advokáta). O možnom vzniku týchto trov sa oplatí vopred informovať u advokáta, ktorý by vám mal tiež poskytnúť informáciu, či bude jeho odmena navýšená o DPH.
V Slovenskej republike je pri rozvodoch spravidla uplatňovaný princíp, že náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva. Napriek tomu, v odôvodnených prípadoch môže súd aj v rámci rozvodového konania priznať úspešnej strane právo na náhradu trov konania, ak to možno spravodlivo požadovať. Tiež, ak vznikli náklady z dôvodu nesplnenie si určitej povinnosti jeden zo strán alebo jej právneho zástupcu (napríklad neospravedlnil svoju neúčasť a zmaril pojednávanie).
Prečítajte si tiež: Náhrada daňového bonusu: Kompletný prehľad
Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. To znamená, že v prípade, že budete v konaní úspešná, súd zaviaže protistranu na náhradu všetkých vašich trov konania. Ak ste dostali uznesenie o povinnosti zaplatiť súdne trovy, vo väčšine prípadov je možné podať proti nemu odvolanie do 15 dní od doručenia. V odvolaní by ste mali uviesť dôvody, prečo nesúhlasíte s rozhodnutím, napríklad Vašu nepriaznivú sociálnu situáciu, nezamestnanosť, poberanie predĺženého rodičovského príspevku a absenciu majetku.
Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi dáva možnosť osobám v materiálnej núdzi požiadať o bezplatnú právnu pomoc. Podmienkou je, aby žiadateľov príjem nepresiahol 1,4 násobok životného minima (resp. 1,6 násobok pri finančnej spoluúčasti). Súd na návrh môže priznať účastníkovi konania celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, v prípade ak sa pomery účastníka konania odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovania alebo bránenie práva.
Oslobodenie od platenia súdnych poplatkoch rozhodnutím súdu upravuje Občiansky súdny poriadok. Podľa § 138 Občianskeho súdneho poriadku súd na návrh môže priznať účastníkovi konania celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, v prípade ak sa pomery účastníka konania odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovania alebo bránenie práva. Na to, aby súd priznal účastníkovi oslobodenie od súdnych poplatkov, k návrhu musí účastní priložiť doklady v ktorých dokladuje svoje pomery (vyplnenie tlačiva, ktorého vzor je možné nájsť na webovej stránke ministerstva spravodlivosti alebo rozhodnutie o hmotnej núdzi).
Súčasťou rozvodu nie je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), napriek tomu je vhodné na tento bod myslieť už vopred. Samotné vyporiadanie nemusí bývalých manželov stáť nič, v prípade, ak sa vedia na rozdelení si majetku dohodnúť. Ak sa nedohodnú, môžu sa obrátiť na súd, pričom súdny poplatok za takéto konanie je 66 EUR. Preto je v rámci tohto bodu vždy časovo a finančne výhodnejšie obrátiť sa na mediátora, ktorý môže bývalým manželom pomôcť s dosiahnutím dohody a tým predísť potrebe súdneho konania.
Mediátor v rozvodovom konaní vystupuje iba nepriamo. Súd mediáciu nemá právo autoritatívne nariadiť (okrem konania o výkone rozhodnutia o maloletých), preto náklady na mediátora môžu vzniknúť iba v prípade dobrovoľného súhlasu oboch manželov s mediáciou. Odmena mediátora sa rovnako ako pri advokátoch určuje dohodou s klientom.