Čo je zakázané počas volebného moratória?

Volebné moratórium je obdobie tesne pred voľbami, ktoré má zabezpečiť voličom čas na rozmyslenie a nerušené rozhodovanie. Počas neho platia určité obmedzenia týkajúce sa volebnej kampane a informovania o kandidátoch.

Účel volebného moratória

Cieľom volebného moratória je zabezpečiť nezávislé rozhodovanie voličov. Moratórium má zaistiť, aby si voliči mohli urobiť informované a premyslené rozhodnutie bez vplyvu posledných politických kampaní alebo medializovaných udalostí. Znižuje politické napätie, pretože obdobie pred voľbami je často plné intenzívnych a náročných kampaní.

Volebné moratórium na Slovensku

Dĺžka a prísne pravidlá volebného moratória sa líšia v závislosti od krajiny a typu volieb. Na Slovensku začína volebné moratórium 48 hodín pred začiatkom volieb a končí sa zatvorením poslednej volebnej miestnosti. Počas tohto obdobia sú zakázané všetky formy volebnej kampane a zverejňovanie výsledkov prieskumov verejnej mienky.

Príklad:

• Voľby: sobota od 7:00 do 22:00
• Začiatok moratória: štvrtok 0:00
• Koniec moratória: sobota 22:00

Volebná kampaň pred voľbami do Národnej rady sa skončí 48 hodín predo dňom konania volieb, teda v stredu o 23:59 h. Od štvrtka 00:00 h začína plynúť volebné moratórium, ktoré trvá až do skončenia hlasovania v deň volieb.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia fajčenia na balkóne

Čo je počas volebného moratória zakázané?

Počas volebného moratória je zakázané:

• Vedenie volebnej kampane: Kandidujúce politické subjekty nemôžu viesť volebnú kampaň. To zahŕňa organizovanie mítingov, rozdávanie letákov, umiestňovanie reklám a iné formy propagácie. Počas moratória nemôžu kandidáti na prezidenta vykonávať žiadnu vlastnú propagáciu.
• Zverejňovanie prieskumov verejnej mienky a volebných ankiet: Je zakázané zverejňovať výsledky prieskumov verejnej mienky a výsledky volebných ankiet.
• Informovanie o kandidujúcich subjektoch: Zakazuje sa zverejňovať informácie o kandidujúcich politických subjektoch v ich prospech alebo neprospech v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v periodických a neperiodických publikáciách a v agentúrnom spravodajstve. RTVS a vysielatelia s licenciou majú počas moratória zakázané vysielanie politickej propagácie.
• Platená politická reklama na sociálnych sieťach: Platená politická reklama na sociálnych sieťach, ako aj sponzorované príspevky sa počas moratória nesmú zobrazovať. Bezplatné statusy na sociálnej sieti sa za volebnú kampaň nepovažujú.
• Presun dopravných prostriedkov s kampaňovým vizuálom: Za volebnú kampaň sa považuje aj presun dopravných prostriedkov s kampaňovým vizuálom.
• Prijímanie finančných prostriedkov: Počas moratória už nemôžu politické subjekty prijímať finančné prostriedky na osobitný transparentný účet. To neplatí v prípade, ak politická strana musí v tejto lehote uhradiť prípadné doručené faktúry za volebnú kampaň.

Čo nie je porušením moratória?

• Výzvy na účasť vo voľbách: Výzvy na účasť vo voľbách nie sú porušením moratória.
• Bilbordy a volebné plagáty: Bilbordy a volebné plagáty, ktoré boli vylepené počas volebnej kampane, nie je potrebné odstrániť pred začiatkom volebného moratória.
• Prieskum verejnej mienky v deň volieb (exit poll): V deň volieb sa môže konať prieskum verejnej mienky, no len s voličmi, ktorí opustili volebnú miestnosť, a len tak, aby nemohlo dôjsť k ovplyvňovaniu voličov alebo narušovaniu priebehu hlasovania. Výsledky tohto prieskumu sa budú môcť zverejniť až po skončení hlasovania.
• Osobné statusy politikov na sociálnych sieťach: Politici môžu naďalej pridávať osobné statusy, videá, aj fotografie. Ak ich nesponzorujú, teda nepriplatia si za to, aby ich videlo viac ľudí, nejde o porušenie zákona.

Internet a volebné moratórium

Právnik Martin Solík z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave vysvetlil, že „Žiaľ pokiaľ ide o internet, i napriek tomu, že správanie sa na internete je rovnaké ako každé iné správanie (v zmysle zásad občianskeho, či trestného práva), vysielanie na internete a statusy nevieme upraviť tak ako vysielanie v televízii, či v rozhlase. Iné by bolo, ak by v piatok niekto roznášal do schránok letáky. Takže na internete si politici a kandidáti môžu robiť čo chcú a nikto ich nevie adekvátne potrestať. Nastáva tak zvláštna situácia, kedy je na dva dni síce úplne zakázané, aby televízie vysielali a noviny písali čokoľvek v prospech či neprospech kandidátov."

Sankcie za porušenie volebného moratória

Za porušenie volebného moratória hrozia sankcie. V prípade vysielateľov (televízií, rádií, internetových vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie) sankcionuje porušenie zákonných pravidiel Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR). Rada uloží pokutu v prípade, že vysielateľ vysiela v rozpore s povinnosťami stanovenými vo volebnom zákone, čo zahŕňa aj porušenie volebného moratória. V prípade televízneho vysielateľa môže byť pokuta od 663 do 66 387 eur a v prípade rozhlasového vysielateľa od 99 do 19 916 eur.

V prípade ďalších foriem vedenia kampane rozhoduje štátna volebná komisia. Ako uviedla riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán Ministerstva vnútra (MV) SR Eva Chmelová, „za porušenie volebného moratória ukladá sankcie Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Ak kandidát na prezidenta SR poruší volebné moratórium, štátna komisia mu uloží pokutu od päťtisíc do 50-tisíc eur."

História a kontroverzie

Volebné moratórium je na Slovensku zavedené už dlhé roky. V minulosti sa viedli diskusie o jeho dĺžke a rozsahu. V roku 2019 bola poslanecká snaha o zavedenie 50-dňového moratória na zverejňovanie volebných prieskumov. Prezidentka Zuzana Čaputová zákon nepodpísala a vrátila ho do parlamentu, ktorý prelomil jej veto. Ústavný súd však platnosť 50-dňového moratória pozastavil.

Prečítajte si tiež: Ako zmierniť príznaky histamínovej intolerancie

Prečítajte si tiež: Čierne slnko: Kontroverzný symbol

tags: #čo #je #zakázané #počas #volebného #moratória