Zmena Zmluvy o Dielo: Podmienky a Dôsledky

Zmluva o dielo je bežný zmluvný typ v podnikateľskom prostredí. Právne je upravená v Občianskom zákonníku (§ 632 - § 651) a Obchodnom zákonníku (§ 536 - § 565). Úprava v Obchodnom zákonníku je ucelená a prednosť má pred Občianskym zákonníkom v obchodných vzťahoch.

Právna úprava a zánik záväzku

Zmluva o dielo je relatívny obchodno-záväzkový vzťah. Špecificky sú upravené dôsledky zániku nesplneného záväzku na vykonanie diela, ktoré môžu nastať od uzavretia zmluvy až po riadne zhotovenie diela. Nároky strán pri zániku záväzku upravujú ustanovenia § 543, 544, 545 a 548 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Kľúčovým kritériom pre určenie nároku pri zániku zmluvy pred dokončením diela je vlastníctvo k zhotovovanej veci v čase zániku záväzku.

Vlastníctvo zhotovovanej veci u zhotoviteľa (§ 543 Obchodného zákonníka)

Ak je vlastníkom zhotovovanej veci zhotoviteľ, objednávateľ má právo požadovať:

• zaplatenie ceny vecí prevzatých od neho zhotoviteľom,
• úhradu toho, o čo sa zhotoviteľ obohatil.

Tieto práva vznikajú, ak bola vec odovzdaná zhotoviteľovi za účelom zhotovenia diela a bola spracovaná pri vykonaní diela alebo ju nemožno vrátiť. Ide o relutárnu náhradu. Nárok na vydanie obohatenia je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia v modifikovanej podobe.

Prečítajte si tiež: Moc umenia

Účelom úpravy bezdôvodného obohatenia je ochrana subjektu, ktorý stratil majetkovú hodnotu. Subjekt nemá dostať späť celú hodnotu, ale len to, o čo sa obohatil iný subjekt. Výška obohatenia zhotoviteľa sa určuje individuálne, často znaleckým posudkom.

Vysporiadanie zhotoviteľa spočíva v tom, že zostáva vlastníkom nedokončenej veci a teda mu zostáva hodnota toho, čo do diela vložil. Ak objednávateľ zaplatil čiastočnú cenu alebo zálohu, zhotoviteľ je povinný toto plnenie vrátiť (z titulu bezdôvodného obohatenia, resp. podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Vlastníctvo zhotovovanej veci u objednávateľa (§ 544 Obchodného zákonníka)

Ak je vlastníkom zhotovovanej veci objednávateľ, vzniká:

• objednávateľovi povinnosť uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ obohatil zhotovovaním veci,
• zhotoviteľovi právo požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, ak za zánik záväzku zodpovedá objednávateľ.

Typickým príkladom je výstavba stavby zhotoviteľom na pozemku objednávateľa, ak si strany nedohodli vznik vlastníckeho práva k stavbe v prospech zhotoviteľa. Po predčasnom ukončení zmluvy objednávateľ nemôže vrátiť zhotovované dielo alebo použitý materiál zhotoviteľovi. Rozsah obohatenia sa zisťuje znaleckým dokazovaním (napr. rozdiel medzi všeobecnou hodnotou stavby v čase zániku zmluvy a v čase začatia zhotovovania diela). Pri ohodnocovaní sa berú do úvahy aj vady diela.

Cena diela dohodnutá v zmluve nemá vplyv na výšku obohatenia objednávateľa. Najvyšší súd Českej republiky vyslovil názor, že výška nároku zhotoviteľa na úhradu toho, o čo sa objednávateľ obohatil, nemôže presiahnuť cenu diela dojednanú v zmluve.

Prečítajte si tiež: Úprava naplánovaných príspevkov krok za krokom

Montáž, údržba, oprava alebo úprava veci (§ 545 Obchodného zákonníka)

Ak je predmetom diela montáž, údržba, oprava alebo úprava veci, dôsledky zániku nesplneného záväzku sa spravujú obdobne podľa § 544 Obchodného zákonníka. Zhotoviteľ totiž nezískava vlastnícke právo k veci, ale vlastníkom ostáva objednávateľ.

Odstúpenie od zmluvy pre omeškanie objednávateľa (§ 548 ods. 1 Obchodného zákonníka)

Zhotoviteľ má nárok na zaplatenie ceny diela (zníženej) v prípade, ak odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa. Tento nárok môže existovať popri nároku zhotoviteľa na základe § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Zhotoviteľovi nemôže vzniknúť nárok na zaplatenie celej dohodnutej ceny diela. Od ceny sa odpočítajú náklady za materiál, energie, mzdy, dopravu, ktoré zhotoviteľovi nevzniknú z dôvodu predčasného ukončenia zmluvy. Cena za čiastočne zhotovené dielo sa určuje podľa cien dohodnutých v zmluve, resp. spôsobom uvedeným v zmluve. Do úvahy sa berú reálne vykonané položky z rozpočtu. V porovnaní s § 641 ods. 1 Občianskeho zákonníka, upravujúcim nároky zhotoviteľa v prípade nevykonania diela, ak bol zhotoviteľ ochotný dielo vykonať a bránili mu v tom okolnosti na strane objednávateľa, sa za odpočítateľnú položku od dohodnutej ceny diela považuje okrem úspory v dôsledku nevykonania diela aj zisk zhotoviteľa, ktorý získal, resp. mohol získať inak.

Vyporiadanie pri odstúpení od zmluvy

Vyporiadanie zmluvných strán pri odstúpení od zmluvy uzatvorenej v režime Obchodného zákonníka sa uskutočňuje podľa zásad uvedených v § 351 Obchodného zákonníka. Táto úprava je dispozitívna a predstavuje ucelenú právnu úpravu pre prípad odstúpenia od zmluvy.

Zmluvy o dielo sa často uzatvárajú na dlhšie obdobie, počas ktorého môžu nastať okolnosti brániace ďalšiemu pokračovaniu zmluvného vzťahu. Ukončenie zmluvného vzťahu aktivuje príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce nároky strán v súvislosti s vysporiadaním poskytnutého plnenia, pokiaľ v zmluve o dielo nie je dohodnuté inak.

Prečítajte si tiež: RTVS: Informácie pre dôchodcov

Časté chyby pri zmluvách o dielo

Zmluva o dielo je jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich zmlúv v obchodnoprávnych vzťahoch. Medzi časté chyby objednávateľov patria:

• Nevhodný typ zmluvy (napr. nezodpovedá povahe diela).
• Nedostatočné zohľadnenie potrieb zmluvnými stranami v obsahu zmluvy.

Časté chyby sa vyskytujú práve pri zmluve o dielo a kúpnej zmluve. Obchodný zákonník nevyžaduje pre zmluvu o dielo písomnú formu, čo znamená, že môže byť uzavretá aj ústne. Písomná forma sa však odporúča z dôvodu právnej istoty a preukázateľnosti dojednaní. Ak si strany nezjednajú písomnú formu zmluvy za podmienku jej platnosti, platí, že zmluva je platná aj pri ústnej dohode.

Dôležité je, aby zmluva o dielo obsahovala podstatné náležitosti:

• Identifikácia zmluvných strán: Kto je objednávateľom a kto zhotoviteľom (vrátane údajov z obchodného/živnostenského registra, konateľa, IBAN a i.).
• Predmet zmluvy: Jasné a zrozumiteľné vymedzenie predmetu zmluvy, t. j. čo si objednávateľ objednal, resp. čo má zhotoviteľ zhotoviť (napr. stavebné práce, rekonštrukcia, montáž, vrátane presného popisu a kvantity diela). Predmet zmluvy by nemal byť neurčitý, aby zmluva nebola neplatná z dôvodu nemožnosti jej plnenia.
• Cena diela: Zmluva o dielo je vždy odplatná, preto v nej musí byť dohodnutá cena (t. j. výška ceny) alebo uvedený aspoň spôsob jej určenia (napr. odkaz na znalecký posudok, dohody o cene). Cena by mala byť dohodnutá jasne a jednoznačne, aby predišla sporom. Strany sa môžu dohodnúť na spôsobe určenia ceny hneď na začiatku, t. j. v čase uzatvárania zmluvy.

Okrem podstatných náležitostí zmluvy sa podľa Obchodného zákonníka nevyžadujú žiadne iné zmluvné dojednania. Je však vhodné do zmluvy zakomponovať aj ďalšie dôležité náležitosti:

• Účel diela: Aký účel sa má zhotovením diela dosiahnuť (napr. technické parametre).
• Projektová dokumentácia: Odkaz na projekt stavby.
• Spôsob vykonania diela: Podrobný popis spôsobu, akým sa dielo zhotoví.

Právna úprava zmluvy o dielo poskytuje stranám dostatočný priestor na dotvorenie zmluvy podľa ich potrieb. Je vhodné do zmluvy o dielo zakomponovať aj ďalšie dôležité náležitosti:

• Prechod vlastníckeho práva a nebezpečenstva škody.
• Doba vykonania diela.
• Podmienky odovzdania a prevzatia diela: Spíše sa zápisnica alebo protokol.
• Sankcie za porušenie povinností niektorej zmluvnej strany: Napr. za omeškanie s vykonaním diela.
• Záruka za akosť: Ak sa poskytuje.

Ak v zmluve chýbajú niektoré z vyššie uvedených náležitostí, nebude to mať žiadny vplyv na jej platnosť. V zmluve je vhodné dohodnúť cenu podľa rozpočtu a určiť, či ide o rozpočet zaručený (nemenný) alebo nezáväzný (neúplný). Má to význam pre požadovanie zmeny dohodnutej ceny zo strany zhotoviteľa. Zaručený rozpočet dáva stranám istotu, že výška ceny diela bude stanovená pevne (nemenne).

Zmeny zmluvy o dielo vo verejnom obstarávaní

Zákon o verejnom obstarávaní (ZVO) upravuje zmeny zmluvy o dielo v kontexte verejného obstarávania. Základom je česká Metodika pro správu změn díla (variací) u stavebních zakázek financovaných z rozpočtu SFDI podle smluvních podmínek FIDIC (Červené knihy) ve vztahu k úpravě zadávání veřejných zakázek.

Investor by mal pred obstaraním predmetu diela vykonať dostatočné prieskumy a obstarať projektovú dokumentáciu. Zhotoviteľ je povinný realizovať dielo podľa tejto projektovej dokumentácie. Pod variáciou sa rozumie nevyhnutná zmena, bez ktorej predmet diela nie je možné realizovať. Zmenou obsahu záväzku bude dohoda o zmene času plnenia, spôsobu plnenia, rozsahu plnenia. Zmeny v obsahu záväzkov sa realizujú najčastejšie dohodou strán, ktorá sa nazýva kumulatívna novácia.

ZVO vychádza zo smernice 2014/24/EU, ktorú sú členské krajiny povinné transponovať. Nový postup obstarávania je potrebný, ak sa v pôvodnej zákazke uskutočnia závažné zmeny, najmä pokiaľ ide o rozsah a obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán vrátane rozdelenia práv duševného vlastníctva. Takéto zmeny poukazujú na zámer zmluvných strán opätovne dohodnúť základné podmienky zákazky. Platí to najmä v prípade, ak by zmenené podmienky mali vplyv na výsledok postupu, keby boli súčasťou pôvodného postupu.

Úpravy zákazky, ktorých dôsledkom je malá zmena hodnoty zákazky do určitej hodnoty, by sa mali vždy umožniť bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup obstarávania. Na tento účel a s cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa v tejto smernici mali ustanoviť minimálne finančné hodnoty, v rámci ktorých nie je potrebný nový postup obstarávania. Úpravy zákazky nad tieto finančné limity by malo byť možné bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup obstarávania, pokiaľ sú v súlade s príslušnými podmienkami stanovenými v tejto smernici.

Verejní obstarávatelia môžu čeliť situáciám, v ktorých sú potrebné doplňujúce stavebné práce, tovar alebo služby; v takých prípadoch môže byť odôvodnená úprava pôvodnej zákazky bez nového postupu obstarávania, najmä ak sú doplňujúce dodania určené ako čiastočná náhrada alebo ako rozšírenie existujúcich služieb, tovaru či zariadení, ak by v dôsledku zmeny dodávateľa musel verejný obstarávateľ nadobudnúť tovar, práce alebo služby s odlišnými technickými charakteristikami, čo by malo za následok nezlučiteľnosť alebo neprimerané technické ťažkosti pri prevádzke a údržbe.

Verejní obstarávatelia môžu byť konfrontovaní s vonkajšími okolnosťami, ktoré nemohli predvídať pri zadávaní zákazky, najmä ak sa zákazka plní počas dlhého obdobia. V takomto prípade je potrebná určitá miera pružnosti na prispôsobenie zákazky týmto okolnostiam bez nového postupu obstarávania. Pojem nepredvídateľných okolností sa vzťahuje na okolnosti, ktoré nebolo možné predvídať napriek primerane dôkladnej príprave pôvodného zadania zákazky verejným obstarávateľom so zreteľom na dostupné prostriedky, povahu a charakteristické znaky konkrétneho projektu, osvedčené postupy v danej oblasti a potrebu zabezpečiť zodpovedajúci súlad medzi prostriedkami vynaloženými pri príprave zadávania zákazky a jej predpokladanou hodnotou.

Podľa ZVO pôjde spravidla o nepredvídané zmeny podle § 18 ods. 1 písm. c) ZVO.

Dôvody pre zmenu zmluvy o dielo

• Technické inovácie: Výstavbové projekty sa môžu pomerne dlho pripravovať, projektovať a realizovať. Môže ísť v celkovom súčte i o dobu presahujúcu 10 rokov. Za takéto obdobie dôjde k rozsiahlemu vývoju v oblasti technológií, materiálov, spôsobov riadenia stavebných zákaziek a pod. Podľa ZVO pôjde spravidla o práce podľa § 18 ods. 3 (de minimis), prípadne ods. 1 písm. b) ZVO.
• Chyby v projektovej dokumentácii: Môže ísť napríklad o nedostatky a chyby technickej povahy v zmluvnej dokumentácii (nedostatky a chyby projektovej dokumentácie, nedostatky a chyby týkajúce sa vytýčenia, chybné/nedostatočné geologické a hydrogeologické prieskumy, nepresné informácie o sieťach a rozvodov elektriny, plynu, vody, káblov atď. Podľa ZVO by v prípade dodatočných prác mohlo ísť o dodatočné práce podľa § 18 ods. 1 písm. b). V niektorých prípadoch (napr. chyby projektovej dokumentácie pri dodržaní náležitej starostlivosti verejného obstarávateľa pri prevzatí) by mohlo ísť tiež o zmeny nepredvídané podľa § 18 ods. 1 písm. c). Časť zmien bude zrejme nutné podradiť pod zmeny de minimis podle § 18 ods. 3 ZVO.
• Omeškanie zhotoviteľa: Omeškanie zhotoviteľa obvykle nebude mať dopad na cenu v podobe jej nárastu ani nebude znamenať zmluvné predĺženie harmonogramu. Chyby zhotoviteľa, ale môžu vyústiť v nevyhnutné zmeny. Chyby a omeškania zhotoviteľa nebudú riešené prostredníctvom ZVO, ale umožnia objednávateľovi / správcovi stavby aplikovať zmluvné prostriedky nápravy podľa dohodnutých zmluvných podmienok a zákona.

Vyššie uvedené dôvody najmä vedú k zmenám predmetu diela v priebehu realizácie, ktoré sa štandardne riešia prostredníctvom zmluvných ustanovení umožňujúcich zmeny.

Merané zmluvy vs. paušálne zmluvy

Zmluva, ktorá je koncipovaná na základe merania sa nazýva meraná zmluva. Pri meranej zmluve sa merajú (na základe dohodnutej metódy merania) skutočne vykonané práce, ktoré sa ocenia jednotlivými merateľnými jednotkovými cenami (tiež sadzbami) za položku (napríklad tona ocele). Každá jednotková cena musí byť riadne opísaná. Pri cene určenej paušálnou sumou sa meranie skutočne vykonaných prác nevykonáva. Práce sú uhrádzané na základe platobného kalendára, najčastejšie po dokončení vopred stanovených častí.

Pri použití metódy meranej zákazky, dochádza k určeniu celkovej ceny meraním skutočne vykonaných prác ocenených na základe individuálnych jednotkových cien, ktoré zhotoviteľ uvedie vo svojej ponuke v takzvanom výkaze výmer, ktorý vypracuje objednávateľ (resp. projektant, ktorého obstaral objednávateľ). Celková hodnota množstva uvedená vo výkaze výmer a ocenená v ponukách je iba predbežná, hoci vykonaná na základe odhadu vykonaného s náležitou starostlivosťou. Skutočná cena bude závisieť na skutočnom množstve použitých položiek, ktoré bude stanovené meraním. Pre objednávateľa a zhotoviteľa sú záväzné iba položkové ceny a nie množstvá.

Ide teda o celkovú cenu diela, ktorú sa dozvieme až po dokončení diela. Oficiálny výklad FIDIC zmluvných podmienok (The FIDIC Contract Guide, s. 209) uvádza, že „Dielo bude merané a oceňované pre účely platby v súlade s týmto článkom“.

Pre účely zákaziek na stavebné práce sa merajú iba položky s jednotkovou cenou (betonovanie), nie položky s paušálnou cenou (technologické zariadenie ako napr. vzduchotechnika).

Vyhradená zmena podľa § 18 ods. (1) písm. a) ZVO musí byť vždy vecná. Meranie bude zmluvnými stranami evidované vo forme záznamu meranej položky (evidenčného listu vyhradenej zmeny).

Objednávateľ môže tiež v súťažných podmienkach uviesť, že: „Verejný obstarávateľ si v súlade s ustanovením § 18 ods. (1) písm. a) ZVO vyhradzuje zmenu záväzku zo zmluvy, ktorá bude uzatvorená s úspešným uchádzačom. Meranie množstva každej merateľnej položky s jednotkovou cenou vo výkaze výmer podľa článku 12 zmluvných podmienok je vyhradenou zmenou záväzku. Množstvo prác v takto vyhradenej zmene sa nezapočítava do limitu pre povolené zmeny podľa § 18 ods. 3 ZVO.“

Meranie je uznané ako vyhovujúce pre verejné obstarávanie už od roku 2001 aj Súdnym dvorom EÚ. SDEÚ konštatoval, že kritéria pre zadanie zákazky musia byť formulované v súťažných podkladoch alebo v oznámení o zákazke spôsobom, ktorý umožňuje všetkým primerane informovaným uchádzačom, ktorí postupujú s primeranou odbornou starostlivosťou, vykladať ich rovnakým spôsobom.

Štandardizované FIDIC zmluvné podmienky, ktoré sú typickou meranou zmluvou, teda zabezpečujú požiadavku uvedeného rozhodnutia. Samotným odkazom na použitie FIDIC červenej knihy je zabezpečené, že všetkým uchádzačom je od počiatku známe, že daná zákazka bude prebiehať v režimu merania skutočne vykonaných prác podľa jednotkových cien pri položkách s jednotkovou cenou. Ani pri meranej zmluvy nebude dochádzať k meraniu a oceňovaniu položky s paušálnou cenou. Použitie meranej ceny je v súčasnosti považované za výhradu zmeny v zmysle § 18 ods. 1 písm. a) ZVO a nepovažuje za podstatnú zmenu zmluvy a tiež nepodlieha limitu v § 18 ods. Len na okraj uvádzam, že v danom prípade nejde o zmenu záväzku, ide o spôsob stanovenia ceny diela v zmysle § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Variácia ako nevyhnutná zmena pre dokončenie diela alebo zmluvný kompenzačný nárok (claim) bude môcť byť samozrejme ocenený podľa zmluvou dohodnutého mechanizmu, pomocou jednotkových cien z výkazu výmer, nepôjde však o meranie ale o dohodnuté ocenenie ponuky (použijú sa teda príslušné odseky § 18 ZVO, logicky mimo ods. 1 písm. a).

Claimy a ich uplatňovanie

Z pohľadu zhotoviteľa ide napríklad o udalosti ako: (i) neskoré odovzdanie staveniska, (ii) nedostatky pri dokumentácii obstarávanej objednávateľom, (iii) nepredvídateľný stav základovej pôdy atď. Zvýšenie ceny spočívajúce napríklad vo výdajoch spojených s omeškaním, prerušením, predĺžením (predĺžením poistenia, bankových záruk), so zvýšením režijných nákladoch závislých na čase(napr. náklady na zariadenie staveniska).

Vyčíslenie týchto nákladov vzniká na základe zmluvou predpísaného postupu, kde zhotoviteľ a objednávateľ si navzájom oznamujú a predkladajú claimy. Fakturácia týchto claimov by mala v záujme všetkých účastníkov prebiehať v čase, kedy výdaje vznikajú, rovnako ako v prípade skutočne vykonaných prác u meranej zákazky v mesačnom vyúčtovaní na základe preukázaných výdajov, nie na základe cien z ponuky.

Škodu v tomto zmysle je potrebné brať ako náklad. Z pohľadu zhotoviteľa ide pri claime o to, aby bol zmluvou predvídateľným spôsobom schopný oznámiť objednávateľovi (správcovi stavby) o nepriaznivej situácii a následným požiadavkám na predĺženie lehoty výstavby alebo zvýšenia ceny diela, aby mohlo včas dôjsť k spravodlivému vyporiadaniu tohto požiadavku.

Určíme-li hodnotu času vopred (napr. na dodatočnú platbu z hľadiska hodnoty času, napr. na dodatočnú platbu z hľadiska vadne plnenej práce.

V Pod-čl. 20.1 je upravený postu pre uplatňovanie claimov. V Pod-čl- 2.5 sa nachádza úprava a postup ako uplatňuje claimy objednávateľ.

S ohľadom na rôznorodosť claimov nie je možné riešiť claimy z jedného pohľadu, ale bude vždy potrebné posúdiť konkrétny prípad. Niektoré claimy majú charakter uplatnenie zmluvného mechanizmu predvídaného v súťažných podkladoch, teda ide o vyhradené zmeny podľa § 18 ods. (1) písm. a) ZVO.

Podľa The FIDIC Contract Guide ustanovenie o predĺžení lehoty výstavby (Pod-čl. 8.4) stanovuje, že ak sa Zhotoviteľ domnieva, že má nárok na predĺženie Lehoty výstavby, vydá o tom oznámenie Správcovi stavby v súlade s pod-článkom 20.1 (Nároky Zhotoviteľa). K predĺženiu lehoty výstavby (vrátane finančnej hodnoty omeškania a predĺženia) možno pristupovať ako k nepodstatnej zmene, pokiaľ k jej predĺženiu dochádza v zásade ex lege na základe všeobecnej úpravy v Občianskom zákonníku o predĺžení veriteľa. Ak budú podmienky pre predĺženie lehoty výstavby v zmluve stanovené aspoň vo všeobecnosti dostatočne presne, je možné predĺženie lehoty výstavby považovať za vyhradenú zmenu podľa § 18 ZVO. § 18 ZVO sa týka nielen zmien, ktoré sa týkajú ceny, ale tiež zmien, ktoré zahŕňajú predĺženie lehoty výstavby. Tieto zmeny však v sebe zahŕňajú finančnú a časovú hodnotu. Aj v prípade predĺženia lehoty výstavby (bez dodatočnej platby) sa takáto zmena záväzku (predĺženie pôvodného termínu dokončenia diela) musí podriadiť pod niektorý z dôvodov § 18 ZVO. Predĺženie lehoty výstavby z hľadiska ZVO musí byť vždy primeraná, teda nevyhnutne potrebná k realizácii zmeny, ktorá je dôvodom predĺženia.

Objednávatelia takéto ustanovenia vyžadujú a bolo by chybou z hľadiska verejného obstarávateľa, aby takéto ustanovenie do zmluvy nezahrnul. Variácia môže mať vplyv na cenu a čas. Pri verejnom obstarávaní je potrebné, aby dopady na cenu a čas boli riešené transparentne. Vzory FIDIC obsahujú ustanovenie o postupe pri variáciách v pod-čl. 13.

Postup pri zmene zmluvy o dielo

Je dôležité mať jasne definované:

• kto má právo iniciovať zmenu,
• kto je oprávnený schváliť zmenu.

Európska komisia v usmernení (Public Procurement - Guidance for practitioners on the avoidance of the most common errors in projects funded by the European Structural and Investment Funds) zdôrazňuje, že vnútorné pravidlá verejného obstarávateľa a samotné zmluvy musia stanoviť metodiku pre schvaľovanie a dokumentovanie zmien. Zmluvy by mali zahrnúť ustanovenie o zmenách a toto ustanovenie by malo vysvetliť ako systém zmenového konania funguje. Obvykle budú navrhované a schvaľované správcom stavby.

V zmluve o dielo projektant alebo správca stavby, dá pokyn k variácii prostredníctvom vzorového formuláru, aby boli ocenené rozpočtárom. Zmluva by mala zahrňovať ustanovenie umožňujúce rozporovať ocenenie variácie. Variáciu môže požadovať iba objednávateľ, zhotoviteľ môže navrhnúť zmenu iba ak dôjde k zlepšovaciemu návrh (zrýchlenie stavby, zníženie nákladov počas výstavby, prevádzky, údržby, zlepšenie výkonnosti alebo hodnoty úžitkovej, estetickej).

Objednávateľ konajúci prostredníctvom správcu stavby môže zadať zmenu priamo pokynom, bez vyžiadania predchádzajúceho návrhu realizácie variácie od zhotoviteľa, alebo na základe takéhoto návrhu zhotoviteľa. Ak sa strany nedohodnú na cene, správca stavby stanoví cenu jednostranným rozhodnutím na základe Pod-čl. 3.5 (poznámka, rozhodnutie musí byť nestranné, starostlivo zvážené, prekonzultované so stranami, ocenenie sa má vykonať odkazom podľa pod-čl. 12). Ak zhotoviteľ nesúhlasí s cenou stanovenou správcom stavby, môže ju rozporovať prostredníctvom KRS a následne na súde, ale nemôže odmietnuť variáciu realizovať. Zhotoviteľ môže odmietnuť realizovať zmenu iba ak by preukázal, že neexistuje materiál, ľudské zdroje, resp. Variácia je definovaná v čl. 1.1.1.6 FIDIC vzorov. V oficiálnom výkladu (The FIDIC Contracts Guide) je v komentári článok k pod-čl. 13.1 uvedené, že ak je zmena zadaná správcom stavby, zhotoviteľ má povinnosť vykonať variáciu ale iba vtedy, ak je to reálne možné.

Postup kedy objednávateľ, ktorý je verejným obstarávateľom prostredníctvom správcu stavby vopred žiada návrh realizácie variácie je vhodný, pretože sa tak môže zabrániť možným budúcim sporom v prípade, že nie sú presne známe všetky vplyvy na náklady a čas plnenia.

tags: #zmena #zmluvy #o #dielo #podmienky