
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o daňových povinnostiach dôchodcov, ktorí majú príjmy z verejnej obchodnej spoločnosti (v.o.s.). Cieľom je poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie o tom, ako správne vyplniť daňové priznanie a aké sú možnosti zníženia daňového základu.
Základ dane fyzickej osoby sa vypočíta ako súčet štyroch čiastkových základov dane z príjmov:
Medzi príjmy zo závislej činnosti patrí napríklad:
Pri nepeňažnom príjme vo forme motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom aj na súkromné účely vstupuje do čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti v zákonom definovanej hodnote, pričom je rozhodujúce, aká doba ubehla od zaradenia motorového vozidla do používania.
Od dane z príjmov sú oslobodené, napríklad, zákonom definované peňažné či nepeňažné príjmy hradené z prostriedkov sociálneho fondu.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Do tejto kategórie patria príjmy z:
Ďalšie príjmy, ktoré môžu byť súčasťou príjmov z podnikania ale i z inej samostatnej zárobkovej činnosti sú:
Pre príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu platí, že do čiastkového základu dane vstupujú znížené o:
Preukázateľné výdavky predstavujú skutočne vynaložené výdavky na dosiahnutie uvažovaných príjmov zahŕňajúce aj povinné platené poistné a príspevky do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne vo výške vyplývajúcej z činnosti vedúcej k dosahovaniu týchto príjmov.
Využiť zníženie čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1,2) paušálnymi výdavkami môže daňovník, ktorý nie je platiteľom DPH (prípadne ním je iba časť zdaňovacieho obdobia). Výška paušálnych výdavkov je legislatívne stanovená na úrovni 40 % z celkových príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, maximálne však 5 040 EUR za rok. Rovnakú možnosť za obdobných podmienok môže využiť aj daňovník pri vyčísľovaní čiastkového základu dane z príjmov z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4). V prípade, že daňovník môže uplatniť paušálne výdavky iba časť zdaňovacieho obdobia (pri začínajúcej, resp. ukončujúcej činnosti, ku ktorej je možné uplatniť paušálne výdavky), maximálna výška paušálnych výdavkov je stanovená na úrovni 420 EUR za mesiac.
Prečítajte si tiež: Ako podať daňové priznanie pri rodičovskom príspevku
Nad rámec výdavkov stanovených percentom z príjmov daňovník znižuje čiastkový základ dane aj o celú výšku zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním uvažovaných príjmov. Ak tieto platby vstupovali do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v tomto zdaňovacom období nevplývajú na vyčíslenie základu dane.
Zákon o dani z príjmov nepripúšťa znižovať paušálnymi výdavkami príjem z prenájmu - t. z. v prípade, že daňovník prenajíma podľa § 6 ods. 3, svoje príjmy z podnikania môže znížiť iba preukázateľnými výdavkami.
Naďalej platí, že nie je možné z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods. 3,4) dosiahnuť daňovú stratu - „záporný základ dane“. To znamená, že ak výdavky daňovníka prevýšia príjmy plynúce z činnosti, na ktorú boli výdavky vynaložené (napríklad prenájom podľa § 6 ods. 3), na tento rozdiel sa neprihliada; daňovník nemôže „započítať“ tento typ dosiahnutej straty s iným čiastkovým základom dane či ju umorovať.
Legislatíva umožňuje pristupovať pri spôsobe vyčísľovania čiastkového základu dane odlišne podľa uváženia daňovníka v prípade príjmov podľa § 6 ods. 1,2 a a oddelene príjmov podľa § 6 ods. 4. Zatiaľ čo príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti môže daňovník znížiť preukázateľnými výdavkami, na príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu môže aplikovať paušálne výdavky; a naopak.
Do čiastkového základu dane spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti vstupuje časť základu dane spoločnosti, ktorá je definovaná buď v spoločenskej zmluve alebo podľa Obchodného zákonníka rovným dielom. Rovnaký spôsob výpočtu sa aplikuje aj v prípade dosiahnutie daňovej straty.
Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a dôchodok
Do základu dane sa zahrnie aj:
Príjem spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti sa znižuje o poistné a príspevky, ktoré sú povinní platiť. V prípade, že tieto platby boli daňovým výdavkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, voči spoločníkovi v.o.s. a komplementárovi k.s. ich zákon o dani z príjmov považuje za príjem oslobodený od dane.
Podľa § 7 zákona o dani z príjmov sa príjmy z kapitálového majetku môžeme rozdeliť podľa viacerých aspektov.
Pre uvedené druhy príjmov platí, že do čiastkového základu dane vstupujú znížené o zaplatené vklady alebo poistné, pričom ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať.
Príjmy z podielových listov vstupujú do základu dane znížené o vklady podielnika, t. z. predajnú cenu vyplateného (vráteného) podielového listu pri jeho vydaní. Ak vklady podielnika prevyšujú príjmy, na rozdiel sa neprihliada.
V zmysle § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci delíme na hnuteľné a nehnuteľné. V zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosti sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Pojem „nehnuteľnosť“ je ako legislatívna skratka nepriamo vymedzený v § 3 ods. 2 písm. a) ZDP. Za nehnuteľnosti sa v zmysle citovaného ustanovenia považujú aj byty, nebytové priestory alebo ich časti. Pri posudzovaní príjmov fyzických osôb z predaja nehnuteľného, ale aj hnuteľného majetku sa vychádza z tzv. časového testu.
Podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP je od dane oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, ak uplynulo viac ako päť rokov odo dňa jej nadobudnutia.
Medzi typické príjmy zdaňované podľa § 8 zákona o dani z príjmov zahrňujeme:
Uvedené príjmy vstupujú do čiastkového základu dane znížené o preukázateľné výdavky, ktoré zákon definuje ku každému druhu príjmu osobitne a uznáva maximálne vo výške príjmov (t. z. čiastkový základ dane z ostatných príjmov môže byť minimálne nulový, nevzniká strata). Daňovník môže znížiť čiastkový základ dane paušálnymi výdavkami v prípade príjmov z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstvam, ak nevyužije možnosť znížiť príjmy preukázateľnými výdavkami. V tomto prípade, legislatíva stanovila paušálne výdavky na úrovni 25 % z uvažovaných príjmov, najviac 5 040 EUR za rok.
Výhry v lotériách, z reklamných súťaží a žrebovaní, ceny z verejných súťaží a zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, v prípade, že pochádzajú zo zdrojov v Slovenskej republike a nejde o nepeňažnú výhru alebo cenu a rovnako aj kompenzačné platby sa daň vyberá zrážkou pri zdroji.
Zákon o dani z príjmov (§ 9 ods. g) umožňuje oslobodiť od zdanenia príjmy z prenájmu a z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí do výšky 500 EUR. Zdaneniu podlieha prevyšujúci rozdiel príjmov nad hodnotu 500 EUR. Ak daňovník využije možnosť oslobodenia časti uvažovaných príjmov od zdanenia, je povinný upraviť výšku celkových výdavkov vynaložených na tieto príjmy podielom zdaňovaných príjmov k celkovým príjmom a iba touto alikvotnou časťou vyčísľovať čiastkové základy dane z príjmov.
V prípade, že daňovník dosahuje oba druhy príjmov ale jednotlivo v nižšej hodnote ako 500 EUR, môže využiť celkovú sumu oslobodenia (ak spolu dosahujú alebo prevyšujú 500 EUR), pretože tieto dva druhy príjmov zákon o dani z príjmov pre potreby ich oslobodenia posudzuje kumulatívne.
§ 9 zákona o dani z príjmov vymedzuje aj iné oslobodenie príjmov v rovnakej výške týkajúce sa čiastkového základu dane z ostatných príjmov zahŕňajúc zákonom vybrané druhy príjmov.
Povinnosti podať daňové priznanie fyzických osôb sa venuje § 32 zákona o dani z príjmov. Špecifikuje prípady, v ktorých je daňovník povinný podať daňové priznanie i okolnosti, za akých je od tejto povinnosti oslobodený. Zjednodušene možno povedať, že daňovník ktorý v zdaňovacom období zarobil maximálne 1 901,664 EUR (50 % z 19,2 x platné životné minimum), nemusí podať daňové priznanie. To neplatí v prípade, že dosiahne daňovú stratu - vtedy daňové priznanie podať musí. Do sumy, ktorá určuje hranicu povinnosti podať daňové priznanie sa nezahŕňajú príjmy, ktoré zdanením zrážkou u zdroja, sa považujú za vysporiadané.
Nezdaniteľné časti základu dane znižujú dve súčasti základu dane:
a to buď jednotlivo, ak pre druhý čiastkový základ dane nemá daňovník náplň alebo súhrnne, ak má náplň pre oba čiastkové základy dane.
Z väčšiny príjmov z kapitálového majetku sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP sadzbou dane 19 %, ostatné sa zdaňujú prostredníctvom daňového priznania. Do základu (čiastkového základu) dane daňovník musí premietnuť a v daňovom priznaní uviesť tiež príjmy v ZDP presne vyšpecifikované, uvedené v ods. 1 písm. a), b), d), e) a v ods. 2 plynúce zo zdrojov v zahraničí (napr. úroky a iné výnosy z cenných papierov).