
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o daňových priznaniach v kontexte poberania polovičného invalidného dôchodku na Slovensku. Zameriava sa na daňové povinnosti a možnosti daňových zvýhodnení pre poberateľov invalidného dôchodku, s dôrazom na legislatívu a praktické príklady.
Invalidný dôchodok je dávka, ktorá má zabezpečiť príjem občanom, ktorých zdravotný stav im obmedzuje schopnosť pracovať. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje na základe zdravotného postihnutia, pričom sa postupuje podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (ZSP). Príloha č. 4 k tomuto zákonu uvádza miery poklesu pre jednotlivé druhy zdravotných postihnutí.
Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa percentuálne miery nespočítavajú, ale miera určená podľa najzávažnejšieho postihnutia sa môže zvýšiť maximálne o 10 %, ak ostatné postihnutia ovplyvňujú schopnosť pracovať. Zohľadňuje sa predchádzajúci výkon zárobkovej činnosti, dosiahnuté vzdelanie, skúsenosti a schopnosť rekvalifikácie. Ak príloha č. 4 neuvádza konkrétne zdravotné postihnutie, miera poklesu sa určí podľa obdobného postihnutia.
Na získanie invalidného dôchodku je potrebné splniť niekoľko podmienok. Okrem poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôležitý aj počet rokov dôchodkového poistenia. Požadovaný počet rokov sa musí dosiahnuť pred vznikom invalidity. Ak chýba potrebná doba poistenia, je možné ju doplniť dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 ZSP.
Pán Ivan, narodený v roku 1995, mal k 3. augustu 2023 28 rokov. Z dôvodu zhoršujúceho sa zdravotného stavu mal len krátkodobé zamestnania a získal len 4 roky a 8 mesiacov dôchodkového poistenia. V období od 1. marca 2021 do 30. septembra 2021 bol evidovaný ako nezamestnaný. Ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok si dodatočne doplatil poistné za obdobie nezamestnanosti. Pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, ktorý je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu (napr. 605,50 € mesačne v roku 2023) a najviac v sume maximálneho možného základu (8477 € mesačne v roku 2023). Odporúča sa vymeriavací základ najviac vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy za doplácaný rok, pretože osobný mzdový bod môže byť najviac 3.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Suma invalidného dôchodku závisí od miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Pre invalidov z mladosti alebo doktorandov, ktorí nespĺňajú podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia, platia rovnaké pravidlá výpočtu, ak majú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.
V niektorých prípadoch občan získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného alebo dobrovoľným dôchodkovým poistením a dodatočným zaplatením poistného.
Pani Iveta bola dobrovoľne dôchodkovo poistená od 1. februára 2023 do 31. júla 2023, čím získala obdobie dôchodkového poistenia, ale v rozsahu menej ako jeden rok. Navštevovala strednú školu po dovŕšení 16 rokov, preto mohla dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 1. augusta 2022 do 31. januára 2023. Pričom POMB (priemer osobných mzdových bodov) sa určí ako priemer osobných mzdových bodov dosiahnutých v rozhodujúcom období (rok 2022). Ak by bol vymeriavací základ na účel dodatočného zaplatenia poistného v zaujímavej výške, výška vypočítaného a priznaného invalidného dôchodku môže prevyšovať sumu 1000 € mesačne.
Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku (tzv. pripočítané obdobie). Dôchodkový vek je určený pre jednotlivé vekové ročníky v prílohe č. 1a ZSP. Podľa § 73 ods. 7 ZSP, pri určení pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku nezohľadňuje výchova dieťaťa. Napríklad muži i ženy narodení v roku 1966 a neskôr majú dôchodkový vek 64 rokov.
Prečítajte si tiež: Ako podať daňové priznanie pri rodičovskom príspevku
Podľa § 111 ods. 6 ZSP, pri určení sumy invalidného dôchodku nie je žiadny rozdiel v tom, či ide o sporiteľa v II. pilieri alebo nie. Sporiteľ i "nesporiteľ" odvádzajú odvody na invalidné poistenie rovnakou sadzbou a pri dodržaní rovnakých pravidiel.
Invalidné dôchodky sa valorizujú (zvyšujú) pravidelne. Zvýšenie patrí od 1. januára príslušného roka a priznané dôchodky sa zvyšujú od 1. januára do 31. decembra. Valorizácia je určená o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. dôchodcovská inflácia). V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizovali dvakrát.
Poberatelia invalidného dôchodku majú nárok na určité daňové zvýhodnenia.
Podľa § 11 ods. 6 ZDP sa základ dane daňovníka neznižuje o sumu vypočítanú podľa § 11 ods. 2 ZDP, ak je daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP alebo ak mu bol takýto dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia, alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období.
V prípade spätne priznaného starobného dôchodku je potrebné podať dodatočné daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, ak si daňovník uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Pokiaľ ide o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka za zdaňovacie obdobie 2012, túto si mohol daňovník uplatniť len vtedy, ak suma jeho starobného dôchodku v úhrne nepresahovala sumu nezdaniteľnej časti základu dane (§ 11 ods. 2 ZDP).
Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a dôchodok
Poberateľ invalidného dôchodku bol na dohodu zamestnaný v roku 2010. Zamestnávateľ mu zrážal a odvádzal preddavok na daň bez mesačného uplatnenia NČZD. Po podaní žiadosti na RZ a predložení dokladu o zvýšení invalidného dôchodku mu zamestnávateľ urobil RZ a vrátil preplatok. Taká istá situácia sa opakovala v roku 2011 a 2012.
K zmenám v tejto oblasti oproti minulému roku neprišlo. Túto problematiku naďalej rieši paragraf 12 odsek 2 a 3 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov.
Ak je daňovník držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím a ak je súčasne invalidný alebo čiastočne invalidný, má nárok na odpočet nezdaniteľnej sumy základu dane vo výške 4 000 korún mesačne (48 000 korún ročne) za predpokladu, že je čiastočne invalidný alebo invalidný. Na túto sumu má nárok, aj keď nepoberá čiastočný invalidný dôchodok ani invalidný dôchodok.
Ak nie sú splnené podmienky na nezdaniteľné sumy základu dane z príjmov fyzických osôb z dôvodu invalidity počas celého roka, oprávnený má nárok na uvedené sumy za celé zdaňovacie obdobie (kalendárny rok) vždy len v pomernej výške, teda 1/12 ročnej sumy za každý mesiac, na ktorého začiatku boli podmienky splnené.
V zamestnaní si zamestnanec uplatňuje nárok na uvedený odpočet podpísaním vyhlásenia k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti a predložením príslušných dokladov, ktorými sú rozhodnutie o priznaní príslušného dôchodku a každoročne doklad o výplate dôchodku, prípadne preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím.
Aj zamestnávateľ, u ktorého pracujú osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, je daňovo zvýhodnený. Podľa paragrafu 35 zákona o daniach z príjmov si môže vypočítanú daň znížiť o 10 000 korún za každého takéhoto zamestnanca, a ak ide o zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím, zníženie dane za každého takéhoto zamestnanca predstavuje 24 000 korún. To však neplatí, ak zamestnávateľ využije zníženú sadzbu dane z príjmov právnických osôb podľa paragrafu 21 odsek 3. Ten stanovuje 18-percentnú sadzbu dane, ak ide o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, ak súčasne podiel zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím predstavuje viac ako polovicu z priemerného prepočítaného počtu zamestnancov.
Ak ste zarobili menej ako 1 822,37 eura, podať daňové priznanie sa vám môže oplatiť. Každý daňovník by si mal osvojiť pravidlo, že priznať by sa mali všetky príjmy, aj tie, ktoré nepresiahli sumu 1 822,37 eura. Z tých vám totiž môžu vrátiť dane. Týka sa to predovšetkým študentov a dôchodcov, ktorí si privyrábajú prácou na dohodu. Rovnako až v priznaní si môžete uplatniť daňový bonus alebo úľavu na manželku.
Podobnú situáciu má aj pani Ľudmila Bojkovská z Nitry. Tá vlani poberala čiastočný invalidný dôchodok, bola nezamestnaná, potom opäť zamestnaná a robí jej problémy vyplniť daňové priznanie.
Odborníčka jednoznačne odpovedá, že by mala príjmy priznať, pretože jej vyjde preplatok. „V potvrdení o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti a o preddavkoch na daň bývalý zamestnávateľ uplatnil len pomernú sumu nezdaniteľného minima za mesiace, za ktoré u neho Ľudmila pracovala. V rámci vysporiadania daňovej povinnosti má však nárok na výšku nezdaniteľnej sumy za celých 12 mesiacov,“ tvrdí daňová poradkyňa Iveta Jobová. Dávka v nezamestnanosti je príjmom, ktorý je oslobodený od dane, a preto tento príjem do daňového priznania nevpisuje a rovnako ani čiastočný invalidný dôchodok. „Preplatok na dani vo výške 197,50 eura bude čitateľke HN vrátený najneskôr do 40 dní po lehote na podanie daňového priznania, ktorá pripadne na 2. 4.
Ak ste v roku 2012 mali príjmy zo zamestnania a zároveň ste si privyrábali napríklad prácou na dohodu, ide o príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov. Mohli ste požiadať zamestnávateľa, u ktorého si uplatňujete nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, o zúčtovanie dane. Ak ste tak neurobili, podávate priznanie sami. Potrebujete na to potvrdenie o príjme zo zamestnania a z dohody, ktoré si od zamestnávateľa vyžiadate.
Ak ste nepožiadali svojho zamestnávateľa o zúčtovanie dane a váš ročný príjem presiahol sumu 1 822,37 eura, podávate daňové priznanie sami. Ak vám bol dôchodok priznaný počas roka 2012, môžete si uplatniť celú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 3 644,74 eura. Nárok na celú sumu máte, aj keď ste pracovali v roku len niekoľko mesiacov. V priznaní si uplatníte teda celu úľavu a preddavky na dani, ktoré ste počas roka zaplatili, vám vrátia späť.
V prípade, že vám dôchodok priznali už k 1. 1. 2012 alebo ešte skôr, vtedy si môžete uplatniť len časť základu dane na daňovníka. Ak bol váš ročný dôchodok nižší ako suma nezdaniteľnej časti, teda 3 644,74 eura, nárokovať si môžete rozdiel medzi týmito sumami.
Ak váš príjem presiahol sumu 1 822,37 eura, musíte podať daňové priznanie. Ak ste sumu nepresiahli, odporúčame podať priznanie tiež, pretože v takom prípade máte nárok na vrátenie dane. Ak ste zároveň dôchodca platí, že nárok na úľavu na daňovníka máte podľa toho, či vám bol dôchodok priznaný počas roka 2012 alebo ešte skôr.
Ak ste boli vlani nezamestnaný napríklad pol roka, počas ktorého ste poberali podporu a následne ste sa na zvyšok roka zamestnali, priznanie vám môže urobiť váš zamestnávateľ, alebo ak ste ho o to zabudli požiadať (do 15. 2.), robíte to sami. Podpora, ktorú ste v priebehu roka 2012 poberali, nevstupuje do daňového priznania, teda nebude mať žiadny vplyv na vašu daň.
V prípade, že by si váš manžel/manželka chceli uplatniť na vás úľavu, výška podpory, ktorú ste poberali, sa považuje za vlastný príjem, teda manžel/ka si môže uplatniť len rozdiel sumy 3 644,74 eura a sumy podpory, ktorú ste v roku 2012 dostali. Za vlastný príjem sa potom však považuje aj váš príjem zo závislej činnosti (zamestnania) znížený o zaplatené odvody.
Časté prípady sú mamičky, ktoré si počas rodičovskej dovolenky privyrábali napríklad prácou na dohodu. Väčšinou vám automaticky zrazili daň z príjmu. Vtedy nemáte povinnosť podávať daňové priznanie. Ale, daňové priznanie odporúčame podať vtedy, ak ste si na základe dohody neuplatňovali daňový bonus a vaše celkové príjmy z dohody za rok 2012 sú nižšie ako 50 % sumy 3 644,74 eura, teda 1 822,37 eura. Zrazenú daň vám potom vrátia. Rodičovský príspevok sa v daňovom priznaní neudáva. Ak by si váš manžel chcel na vás uplatniť úľavu na manželku, výška rodičovského príspevku, ktorý ste v roku 2012 poberali, sa nepovažuje za vlastný príjem manželky, teda manžel si môže uplatniť rozdiel sumy 3 644,74 eura a sumy vyplatenej na základe dohody.
Ak ste riadne zamestnaný a zároveň vám v roku 2012 vyplatili aj odmeny ako konateľovi firmy, v takom prípade podávate priznanie typ A. Odmena konateľa je totiž považovaná za príjem podľa § 5 zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Možno ste boli dlhší čas práceneschopný, a teda ste poberali náhradu mzdy a potom PN zo Sociálnej poisťovne. Spôsob platenia dane to nijako neovplyvní. Dávky patria medzi príjmy oslobodené od dane v zmysle § 9 ods. 2, písm. a zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmu.
Ak ste boli zamestnaný na Slovensku a zároveň, alebo potom aj v zahraničí, je rozhodujúce, kde ste boli daňovým rezidentom. Daňovým rezidentom SR ste vtedy, ak máte trvalý pobyt na Slovensku, alebo sa na území Slovenska zdržiavate minimálne 183 dní v roku. Ak jednu z týchto podmienok spĺňate a váš zdaniteľný príjem bol v roku 2012 vyšší ako 1 822,37 eura, ste povinný si podľa slovenských zákonov podať daňové priznanie na Slovensku. Pokiaľ ste v roku 2012 neboli daňovým rezidentom SR (boli ste na Slovensku menej ako 183 dní), podáte na Slovensku len daňové priznanie za príjmy zo zamestnania na Slovensku.
Pokiaľ ste v roku 2012 boli daňovým rezidentom SR (boli ste na Slovensku viac ako 183 dní), podáte na Slovensku daňové priznanie za príjmy zo závislej činnosti (zamestnania) na Slovensku a plus aj príjmy zo závislej činnosti zo zahraničia. V V. oddiele uvediete súhrn príjmov na Slovensku a príjmov v zahraničí. Musíte priložiť aj potvrdenie od zahraničného zamestnávateľa. Tu uvediete aj výšku zaplatených odvodov na Slovensku a aj v zahraničí. Daň zaplatenú v zahraničí si vysporiadate priamo v daňovom priznaní (v riadkoch 46 - 48, resp. 49 - 53). V riadku 62 uvádzate daň zaplatenú na Slovensku.