
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o daňovom priznaní v kontexte invalidného dôchodku, vrátane relevantných tlačív, nezdaniteľných častí základu dane a ďalších dôležitých aspektov.
Rok 2026 prináša zmeny v poukazovaní podielu zaplatenej dane. Daňovníci majú naďalej možnosť venovať 2 % (resp. 3 %) zaplatenej dane neziskovým organizáciám. V roku 2026 je možné poukázať 2 % zaplatenej dane jednému rodičovi a 2 % druhému rodičovi, pričom súčasne možno poukázať ďalšie 2 % (resp. 3 %) aj neziskovej organizácii. Spolu tak môže daňovník poukázať až 6 % (resp. 7 %) zo svojej zaplatenej dane.
Poukázanie podielu dane sa realizuje priamo v daňovom priznaní, ktoré je potrebné podať do 31. marca 2026 (alebo v predĺženej lehote). Ak daňovníkovi vykonal ročné zúčtovanie dane zamestnávateľ, poukázanie sa realizuje prostredníctvom vyhlásenia do 30. apríla 2026.
Rodič, ktorému má byť podiel dane poukázaný, musí byť k 31. decembru 2025 poberateľom starobného, invalidného, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku. Zohľadňuje sa aj situácia, keď rodič k tomuto dátumu síce dôchodok ešte nepoberá, ale dosiahol dôchodkový vek a je predpoklad, že mu bude dôchodok priznaný spätne. Daňovník zároveň nesmie mať nedoplatok na dani vyšší ako 5 eur a daň vyplývajúca z ročného zúčtovania musí byť vysporiadaná v správnej výške do 30. apríla.
Sociálna poisťovňa poskytuje rôzne tlačivá, ktoré sú potrebné pre rôzne účely. Medzi tieto tlačivá patria:
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
V roku 2010 bol poberateľ invalidného dôchodku zamestnaný na dohodu. Zamestnávateľ mu zrážal a odvádzal preddavok na daň bez mesačného uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD). Po predložení rozhodnutia Sociálnej poisťovne o zvýšení invalidného dôchodku, požiadal o uplatnenie NČZD. Zamestnávateľ mu urobil ročné zúčtovanie a vrátil preplatok. Táto situácia sa opakovala aj v rokoch 2011 a 2012.
Začiatkom roka 2012 požiadal invalidný dôchodca Sociálnu poisťovňu o prehodnotenie výšky invalidného dôchodku. V marci 2012 obdržal rozhodnutie, že mu od 30.07.2009 vyplácajú starobný dôchodok a súčasne od 04.05.2012 odnímajú invalidný dôchodok.
Podľa § 11 ods. 6 Zákona o dani z príjmov (ZDP) sa základ dane daňovníka neznižuje o sumu vypočítanú podľa § 11 ods. 2 ZDP, ak je daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP alebo ak mu takýto dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia, alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období.
V tomto prípade mal daňovník, ktorý bol poberateľom invalidného dôchodku, do marca 2012 nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka. Keďže mu bol spätne priznaný starobný dôchodok od 30.07.2009, mal podať dodatočné daňové priznanie za roky 2010 a 2011, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval NČZD na daňovníka. Pokiaľ ide o NČZD na daňovníka za zdaňovacie obdobie 2012, túto si mohol uplatniť len vtedy, ak suma jeho starobného dôchodku v úhrne nepresahovala sumu NČZD (§ 11 ods. 2 ZDP).
Osoby s invalidným dôchodkom môžu pracovať. Zákon nezakazuje osobám invalidným pracovať. Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy.
Prečítajte si tiež: Ako podať daňové priznanie pri rodičovskom príspevku
Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím, zamestnávateľ by mal prihliadať na vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčame predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže vám prácu nadčas nariadiť len s vaším súhlasom.
Ak podľa lekárskeho posudku je váš pracovný limit na 8 hodín denne, tak sa váš zamestnávateľ bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom vašej práce. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť. Uvedené, teda nie je dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa.
Počas práceneschopnosti (PN) ste chránený/á pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok. Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) Zákonníka práce.
Výpoveď s okamžitou platnosťou nie je možná, nakoľko neexistuje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Najprijateľnejšou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Ak by zamestnávateľ súhlasil, aby ste skončili váš pracovný pomer na dohodu, tak by ste sa s ním dohodli na konkrétnom dni skončenia.
Ak už raz máte schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpite do zamestnania po skončení PN. Dôchodok vám z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť. Môžete poberať aj dôchodok aj príjem zo zamestnania. Prácu môžete vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ vám to váš zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená.
Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a dôchodok
Nezdaniteľné časti základu dane sú dôležitou súčasťou daňového systému, ktorá umožňuje daňovníkom znížiť si základ dane a tým aj daňovú povinnosť.
V právnej úprave nezdaniteľných častí základu dane došlo v poslednom období len k jednej zmene - bola zrušená nezdaniteľná časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť a s ňou spojené služby.
NČZD možno uplatniť len v prípade aktívnych príjmov (príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP alebo z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP). Ak daňovníkovi plynú zdaniteľné príjmy aj podľa § 5 ZDP, aj podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP zo závislej činnosti.
Na NČZD na daňovníka má nárok v podstate každý, okrem daňovníkov, ktorí sú už k 1. januáru zdaňovacieho obdobia poberateľmi dôchodkov uvedených § 11 ods. 6 ZDP, resp. bol im takýto dôchodok priznaný spätne k 1. 1. alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. 2 ZDP.
NČZD na manželku (manžela) je sociálne opatrenie, ktorého cieľom je zlepšiť finančnú situáciu rodiny v špecifických situáciách. Podmienkou je, že manželka (manžel) nemá vlastný príjem, resp. základ dane daňovníka (súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) je nižší ako suma ustanovená v § 11 ods. 3 ZDP. Okrem toho, manželka (manžel) spĺňa niektorú z podmienok uvedených v § 11 ods. 4 ZDP:
Do vlastných príjmov manželky sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka zahŕňajú všetky jej príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov v § 11 ods. 4 ZDP. Do vlastného príjmu sa zahŕňa napr. rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, nemocenské dávky, dôchodky, úrazové dávky, dávka v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, príjem z prenájmu a pod.
Výška NČZD sa odvíja od aktuálneho životného minima. Ak základ dane presahuje určitú hranicu, dochádza ku kráteniu NČZD na daňovníka.
Zamestnanec je povinný preukázať nárok na uplatnenie NČZD predložením dokladov preukazujúcich oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 3 ZDP vystaveného oprávneným subjektom. Zamestnanec musí predložiť okrem sobášneho listu aj ďalší doklad, ktorým preukazuje splnenie niektorej z alternatívnych podmienok ustanovených v § 11 ods. 4 ZDP.
Článok obsahuje aj niekoľko príkladov z praxe, ktoré ilustrujú uplatňovanie NČZD v rôznych situáciách.
tags: #daňové #priznanie #potvrdenie #na #invalidný #dôchodok