Diskusný príspevok: Význam etických hodnôt

Úvod

Človek sa prejavuje vo vzťahu k iným ľuďom. Vďaka tomu sa môže prejaviť ako morálny jedinec, ale aj naopak, môže inému ublížiť, či inak ho ponížiť. Škola je miesto, kde sa mladý človek naučí nielen odbornosti, či získa vedomosti pre ďalšie štúdium, ale aj miesto, kde je potrebné z neho vychovať slušného, zdvorilého a kultivovaného jedinca. V súčasnosti sú však hodnoty, ako dobro, spravodlivosť, obetavosť a pod., na spodnej priečke hodnotového rebríčka, najmä u mladých ľudí. Tento stav nemôže zostať v súčasnej polohe, a preto je potrebné urobiť všetko pre to, aby sa hodnotová orientácia, najmä mladej generácie, zmenila. Morálka mladých ľudí upadá. Nepoznajú mieru slobody a demokraciu si často zamieňajú s anarchiou.

1. Etika ako veda - pohľad do histórie

1.1. Etické názory v staroveku a stredoveku

Etika sa v dejinách filozofie chápe ako praktická filozofia, konanie človeka, morálka. Spoločnosť v každom historickom období sa riadila určitými normami a medzi tieto patrili aj mravné normy. Medzi cenené etické normy správania v staroveku patrila statočnosť a spravodlivosť, s čím sa stretávame aj v najstarších gréckych eposoch. Predstavy o tom, čo je dobro a zlo, sa stotožňovali s vierou v dobro bohov.

K zlomu v názoroch v gréckej filozofii došlo vtedy, keď Gréci prešli od štúdia prírody k skúmaniu človeka. Sofisti skonštatovali, že každý človek pokladal za mravné niečo iné, často i opak toho, čo druhý, a dospeli tak v oblasti etiky ku skepticizmu. Význam sofistov spočíval v tom, že celé ďalšie obdobie vývinu antickej filozofie sa zameralo aj na poznávanie človeka ako nositeľa a tvorcu morálnych noriem.

Na sofistov, i keď v mnohom ich kritizoval, nadviazal Sokrates. U neho cnostne konať znamená konať prospešne, účelne, rozvážne, lebo len ten, kto vie čo je dobré, aj v tomto duchu koná. Sokrates považuje za základ mravnosti tri základné cnosti:

1. striedmosť
2. udatnosť
3. spravodlivosť

Neprekročil tradičné cnosti uznávané starými Grékmi, ale akcent kladie na daimonion (vnútorný hlas), ktorý človeku prikazuje, ako má konať.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Najvýznamnejší zo Sokratových žiakov Platón problematiku morálky riešil z viacerých aspektov. Okrem sokratovských cností za dôležité považoval zbožnosť (dialóg Euthyfron), priateľstvo (dialóg Lysis), ale predovšetkým si na rozdiel od Sokrata uvedomoval, že k mravnosti je potrebné vychovávať, ako hovorí v dialógu Protagoras: „Môj učebný predmet je praktická rozvážnosť tak v súkromnom živote, aby mohol čo najlepšie spravovať svoje hospodárstvo, ako aj vo verejnom živote, aby bol podľa možnosti schopný činom i slovom spravovať záležitosti mesta.“ Ďalej rozoberá všetky otázky správania v duchu dodržiavania mravných zákonov a konania dobra. Teda nie už daimonion, ale výchova k cnosti dominuje u Platóna a rozvíja sa ďalej u Aristotela, ktorý vo svojej praktickej filozofii poukázal na mravné správanie človeka v každej situácii.

Pre Aristotela bol štát a jeho zachovanie prvoradou povinnosťou človeka a tomu podriadil aj svoje etické názory, keď hľadal stred medzi krajnosťami v konaní (napr. stredom medzi márnotratnosťou a lakomosťou je štedrosť.) Podľa neho je cnosť „…vedome volený stav. Nachádza sa v onom strede, ktorý je stredom vzhľadom na nás a ktorý je určený úsudkom tak, ako by ho určil rozumný človek.“ Podobne ako Platón aj Aristoteles kládol dôraz na výchovu k cnosti, a teda k mravnému konaniu.

V celej helenistickej etike sa stretávame s dôležitosťou výchovy k mravnosti, i keď u predstaviteľov tohto obdobia dominuje iný postoj k problému. U Epikura je to uprednostňovanie individualizmu pred záujmom štátu a dosiahnutie vnútornej rovnováhy a slobody jedinca. Stoici považovali za cnosť prirodzený život, ktorý je sám cieľom. Antická etika, do ktorej spadá aj rímska etika reprezentovaná Ciceronom, Senecom a Marcom Aureliom, sa stala východiskom pre ďalšie obdobie. Predovšetkým stanovila kategórie, ktoré charakterizujú dobro, a poukázala na nevyhnutnosť výchovy k mravnosti.

S nástupom kresťanstva sa mení chápanie mravnosti. Kristus sa stal symbolom dobra. Okrem toho však kresťanstvo prebralo aj stoické cnosti a Platonov názor na najvyššie dobro. Hlavné črty stredovekej kresťanskej etiky možno zhrnúť do niekoľkých zásad:

1. Morálka má nadprirodzený pôvod a všetky porušenia prikázaní sú hriechom proti Bohu, ktorý vystupuje ako zákonodarca, zároveň strážca zákonov a trestajúci neposlušných i odmeňujúci dobrých.
2. Cirkev ako prostredník medzi Bohom a človekom je strážkyňou božích zákonov na zemi, a teda aj mravnosti človeka.
3. Nový význam nadobúdajú staré kategórie mravnosti - múdrosť, statočnosť, spravodlivosť a umiernenosť, ktorým obsah dáva cirkev.
4. Zmenil sa kódex mravných hodnôt človeka. Vychádzal zo stredovekých podmienok rozdelenia spoločnosti, a preto pre každú sociálnu vrstvu platili iné mravné normy (šľachta, mešťania, poddaní) s osobitným morálnym kódexom pre cirkev.

Stredoveká etika bola plná protikladov, no práve týmto svojim charakterom podnietila diskusie o morálke jednotlivých spoločenských vrstiev. Časť významných predstaviteľov filozofie viedla k odporu proti rozdielnemu chápaniu morálky a rozdielnej aplikácii v praxi a v konečnom dôsledku znamenala konflikt v samotnej jednote cirkvi (reformácia).

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Antická etika učila ako treba hľadať šťastie, stredoveká kresťanská etika hovorila o povinnostiach a viedla k plneniu božej vôle. Obidva tieto názory, vo svoje podstate rozdielne, našli nové uplatnenie v novovekej etike.

1.2. Novoveká etika

(Informácie o novovekej etike neboli poskytnuté, preto nasleduje ďalšia časť)

1.3. Etické názory 19. a 20. storočia

(Informácie o etických názoroch 19. a 20. storočia neboli poskytnuté, preto nasleduje ďalšia časť)

2. Étos školy

2.1. Úloha školy vo výchove mládeže

Škola je miesto, kde sa mladý človek naučí nielen odbornosti, či získa vedomosti pre ďalšie štúdium, ale aj miesto, kde je potrebné z neho vychovať slušného zdvorilého a kultivovaného jedinca. V súčasnosti sú však hodnoty, ako dobro, spravodlivosť, obetavosť a pod. na spodnej priečke hodnotového rebríčka najmä u mladých ľudí. Tento stav nemôže zostať v súčasnej polohe a preto je potrebné urobiť všetko pre to, aby sa hodnotová orientácia najmä mladej generácie zmenila.

2.2. Hodnotová orientácia mládeže

(Informácie o hodnotovej orientácii mládeže neboli poskytnuté, preto nasleduje ďalšia časť)

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

2.3. Východiská pre etický štandard školy

(Informácie o východiskách pre etický štandard školy neboli poskytnuté, preto nasleduje ďalšia časť)

2.4. Vyhodnotenie dotazníkov ako východiska

2.4.1. Vyhodnotenie Dotazníka pre žiakov 1

(Informácie o vyhodnotení dotazníka pre žiakov 1 neboli poskytnuté, preto nasleduje ďalšia časť)

2.4.2. Vyhodnotenie Dotazníka pre žiakov 2

(Informácie o vyhodnotení dotazníka pre žiakov 2 neboli poskytnuté, preto nasleduje ďalšia časť)

2.4.3. Vyhodnotenie dotazníka pre učiteľov

(Informácie o vyhodnotení dotazníka pre učiteľov neboli poskytnuté, preto nasleduje ďalšia časť)

3. Etický štandard Gymnázia v Turčianskych Tepliciach

(Informácie o etickom štandarde Gymnázia v Turčianskych Tepliciach neboli poskytnuté, preto nasledujú ďalšie časti)

Desať etických zásad pre učiteľa

(Informácie o desiatich etických zásadách pre učiteľa neboli poskytnuté, preto nasleduje ďalšia časť)

Desať etických zásad pre žiaka

(Informácie o desiatich etických zásadách pre žiaka neboli poskytnuté, preto nasleduje ďalšia časť)

Záver

Práca Etické problémy vo výchovno-vzdelávacom procese je zameraná na riešenie tejto problematiky a môže sa stať inšpiráciou pre vytvorenie určitého etického štandardu každej školy a tak formovať jej kultúru.Dôvodom, prečo som si vybrala túto tému sú moje dlhoročné pedagogické skúsenosti a na základe nich konštatujem, že morálka mladých ľudí upadá. Nepoznajú mieru slobody a demokraciu si často zamieňajú s anarchiou. Táto práca aspoň čiastočne načrtáva východiská z tejto situácie.

tags: #diskusny #prispevok #vyznam #etickych #hodnot