
Starnutie populácie predstavuje rastúcu výzvu pre Slovensko aj pre celú Európu. So zvyšujúcim sa počtom starších ľudí narastá aj potreba zabezpečiť im kvalitnú a dostupnú dlhodobú starostlivosť. Tento článok sa zameriava na analýzu dlhodobej starostlivosti o seniorov na Slovensku, pričom zohľadňuje demografické trendy, právny rámec, formy starostlivosti a pohľady rôznych odborníkov.
Starnutie populácie je globálny demografický trend, ktorý so sebou prináša nové výzvy v oblasti zdravotnej a sociálnej politiky. Jednou z kľúčových oblastí, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť, je dlhodobá starostlivosť o starších ľudí. Cieľom je poukázať na rozdiely a prieniky v prístupoch, formách starostlivosti a možnostiach financovania, a tým prispieť k zlepšeniu kvality a dostupnosti dlhodobej starostlivosti pre starších ľudí.
Podľa WHO je dlhodobá starostlivosť poskytovanie zdravotných, sociálnych a osobných služieb na opakovanej alebo kontinuálnej báze osobám s chronickými telesnými alebo duševnými poruchami. Táto starostlivosť môže byť poskytovaná v inštitucionálnom prostredí alebo v domácnosti danej osoby.
Dlhodobá starostlivosť je definovaná ako koordinované poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sociálneho a zdravotného poradenstva, sociálnych služieb, kompenzačných pomôcok a dávok v takom rozsahu, aby bola nahradená strata schopnosti vykonávať nevyhnutné životné úkony a ďalšie sociálne a pracovné funkcie. Táto starostlivosť sa poskytuje podľa individuálnych potrieb každého klienta, primeraných jeho veku a miere funkčnej poruchy, a to buď v jeho prirodzenom sociálnom prostredí, alebo v zariadení dlhodobej starostlivosti. Dlhodobá starostlivosť sa klientovi poskytuje priamo prostredníctvom poskytovateľa alebo poskytnutím pomôcky, alebo nepriamo vo forme peňažných príspevkov a dávok, ktorými si zaplatí sociálnu službu alebo pomôcku.
Slovenská populácia sa výrazne mení a spolu s ňou rastú aj nároky na verejné financie. Menej detí, viac seniorov a klesajúci počet pracujúcich budú mať zásadný dosah nielen na dôchodkový systém, ale aj na dostupnosť a financovanie dlhodobej starostlivosti. Demografické trendy sú jednoznačné. Kým v minulosti sa na Slovensku rodilo približne 100-tisíc detí ročne, dnes je to už len okolo 50-tisíc. „Počet dôchodcov stúpne približne o 300-tisíc, zatiaľ čo počet pracujúcich klesne až o 500-tisíc,“ upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Prečítajte si tiež: Všetko o dlhodobej práceneschopnosti
Základným dôvodom pre vytvorenie osobitného systému dlhodobej starostlivosti sú súčasné prognózované zmeny v štruktúre obyvateľstva Slovenska, najmä z hľadiska starnutia obyvateľstva. Podľa prognózy Infostatu sa bude počet obyvateľstva nad 65 rokov každoročne zvyšovať, výraznejšie po roku 2011. Okrem starnutia populácie sa vážnym dôvodom stáva rastúce očakávanie verejnosti po lepšej kvalite služieb.
Rýchly nárast staršej populácie má už dnes za následok zvyšujúci sa dopyt po službách dlhodobej starostlivosti. Všetky európske krajiny očakávajú, že s rastúcim počtom starších odkázaných ľudí budú dramaticky narastať náklady na formálnu a neformálnu dlhodobú starostlivosť o chronicky chorých ľudí. S tým súvisiace zvyšujúce sa finančné bremeno vyžaduje už dnes čo najefektívnejšie využitie disponibilných zdrojov, t.j. snahu o čo najoptimálnejšie zostavenie spektra služieb dlhodobej starostlivosti pre jednotlivca a pre celé komunity tak, aby spĺňali tri základné atribúty: boli geograficky dostupné, kvalitné a finančne únosne pre jednotlivca aj pre spoločnosť.
V súčasnosti, ak ostane dlhodobo chorý človek doma, celá starostlivosť je viac menej na pleciach jeho príbuzných. Tí musia vybaviť ošetrovateľskú starostlivosť a opatrovateľskú službu, ktoré sa o pacienta komplexne postarajú. Zároveň je potrebné zohnať lekárov, ktorí sú ochotní za pacientom chodiť pravidelne domov. Chýbajúci zákon o dlhodobej starostlivosti spôsobuje chaos, na ktorý doplácajú práve dlhodobo a ťažko chorí pacienti a ich rodiny. Nevedia, čo majú robiť, ako postupovať a celá komunita je tak odkázaná najmä na svojpomoc.
Hoci starnutie populácie je dlhodobo známe, verejná debata sa na Slovensku sústreďuje najmä na dôchodky. Výdavky Slovenska na dlhodobú starostlivosť sú pritom menej než polovičné v porovnaní s priemerom krajín OECD. „To bude znamenať potrebu zdvojnásobenia výdavkov na dlhodobú starostlivosť,“ uviedol Tóth. RRZ zároveň zdôrazňuje, že schopnosť štátu zvládnuť dôsledky starnutia populácie bude závisieť od stavu verejných financií.
Na jednej strane sa zdravotná starostlivosť vďaka pokrokom vo vede a výskume a vďaka zvýšeným investíciám do zdravotných služieb zlepšuje, na druhej strane sme svedkami narastajúcich nerovností v zdraví pre zraniteľné skupiny obyvateľstva. Medzi ne patria aj seniori, pre ktorých sa dostupnosť niektorých služieb stáva problematická, až nemožná. Veľká časť starších ľudí trpí na viacnásobné chronické ochorenia (kardiovaskulárne, onkologické, metabolické, respiračné), má problémy s hybnosťou. K tomu sa často pridružujú poruchy správania, orientácie, strach, úzkosť, depresia, pocity samoty a zanedbávania zo strany rodiny a okolia. To všetko zhoršuje kvalitu ich života, ktorú si nedokážu prinavrátiť vlastným úsilím, ale len pomocou starostlivosti zabezpečenej spoločnosťou.
Prečítajte si tiež: Slovensko a Európa: Starostlivosť o seniorov
Ak nie je možné postarať sa o chorého človeka doma, či už z dôvodu ošetrovateľskej náročnosti, alebo z dôvodu nedostupnosti ošetrovateľských služieb, nastupuje ústavná starostlivosť v lôžkovom zariadení. Medzi hlavné formy dlhodobej starostlivosti patria:
Niekedy je možné okrem zdravotných a sociálnych služieb získať aj priamu peňažnú pomoc. Poskytujú ju úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Vtedy je mu možné podľa určitých pravidiel poskytnúť peňažné príspevky na kompenzáciu. Dôležité je vedieť, že peňažné príspevky nie sú určené na bežné výdavky, ktoré máte problém platiť pre nízky dôchodok, ako napr. poplatky za energie, bývanie, bežné nákupy, či výmenu opotrebovaných vecí v domácnosti. Sú určené na výdavky, ktoré súvisia s Vaším ťažkým zdravotným postihnutím, napr. Odporúčame Vám obrátiť sa na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, pod ktorý patríte a žiadať bližšie informácie o možnej finančnej pomoci.
Od 1. januára 2026 nahradí opatrovateľský príspevok nový príspevok na pomoc pri odkázanosti, ktorý dáva opatrovaným osobám výrazne väčšiu slobodu v rozhodovaní. Tento príspevok bude poskytovaný v rámci tzv. Príspevok bude určený na rôzne formy starostlivosti - od domácej opatrovateľskej služby až po ambulantnú alebo terénnu starostlivosť. „Odkázanou osobou môže byť dospelý človek alebo dieťa. Výška príspevku bude závisieť od stupňa odkázanosti osoby, pričom nový systém prinesie príspevky až do výšky 1 010 eur. Tento príspevok sa bude poskytovať vo všetkých piatich stupňoch odkázanosti a v prípade detí bude doplnený o ďalších 200 eur. Zaujímavosťou nového systému je možnosť vystriedania až troch opatrovateľov, čo dáva viac flexibility a možnosti na prispôsobenie starostlivosti. Nový systém tiež rozlišuje medzi neformálnou a formálnou starostlivosťou. Zaujímavým aspektom je, že príspevok na neformálnu starostlivosť môže byť vyšší, čo umožňuje rodinám väčšiu finančnú flexibilitu pri starostlivosti o svojich blízkych. Cieľová suma pre neformálnu starostlivosť pre dospelého na IV. a V.
Domáca starostlivosť o blízkeho človeka nie je bez problémov. Pre opatrovateľov je veľmi dôležité, aby mali pri starostlivosti o starších chorých rodičov a blízkych silný podporný systém, o ktorý sa môžu oprieť. Rozdelenie záťaže medzi ostatných členov rodiny a dobrých priateľov znižuje množstvo stresu, ktorý by spočíval na jednej osobe. Okrem toho umožňuje všetkým aktívne sa zapojiť do starostlivosti a navzájom sa podporovať.
Pred rozdelením povinností a úloh súvisiacich so starostlivosťou o rodiča sa rodina musí úprimne porozprávať o súčasnej situácii. Treba jasne povedať, že na úspešné zvládnutie starostlivosti je potrebné spojiť sa. Ak je to možné, zapojte do rozhovoru aj osobu, o ktorú sa máte starať - umožníte jej tak aktívne rozhodovať. Vy zasa získate informácie z prvej ruky o tom, ako sa cíti, čo ju trápi a akú pomoc by si želala. Hovoriť so súrodencami o starnúcich rodičoch alebo chorých príbuzných nie je vždy jednoduché, ale je to potrebné. Najdôležitejšie je dostatočne sa oboznámiť s aktuálnym zdravotným stavom osoby, ktorá potrebuje vašu starostlivosť. Je dobré vedieť, aké sú jeho zdravotné obmedzenia a pravdepodobný vývoj ochorenia. Relevantné informácie o chorobe alebo postihnutí, liečbe, liekoch a ďalších podrobnostiach starostlivosti by mal poznať každý člen rodiny.
Prečítajte si tiež: Dopad dlhodobej PN na zamestnávateľa a DDS
Starostlivosť o dlhodobo chorých môže byť stresujúca a môže viesť k nevôli a hádkam. Bez jasného vymedzenia rodinných očakávaní a úlohy každej osoby pri poskytovaní starostlivosti sa môže ľahko stať, že všetka práca zostane na jednej osobe. Ideálne je rozdeliť si povinnosti tak, aby sa využili silné stránky každého člena rodiny. Ak sa napríklad jeden zo súrodencov dobre vyzná vo financiách, môže prevziať správu financií a platenie účtov. Niekto iný je zasa skvelý v informovaní ostatných, takže môže prevziať zodpovednosť za komunikáciu s rodinou a jednanie s úradmi. Na rodinnom stretnutí o rozdelení povinností by mal každý otvorene a úprimne povedať o svojich časových, dopravných a finančných obmedzeniach. Rodinní príslušníci by sa mali spýtať, ako môžu prispôsobiť opatrovateľské povinnosti svojmu rozvrhu a ako často budú môcť vidieť alebo navštevovať svojho rodinného príslušníka.
Tímová práca je základom úspešnej starostlivosti o rodiča alebo o pacienta pripútaného na lôžko. Jasná a častá komunikácia vám pomôže podporiť ducha tímovej práce a v prípade potreby prehodnotiť úlohy a zodpovednosti všetkých zúčastnených. Dôležité je tiež vybudovať podporný systém mimo rodiny. Jednou z možností je pomoc domácej opatrovateľskej a podpornej služby. Lekári môžu poskytnúť užitočné rady. Na základe skúseností môžu poradiť aktuálny postup a možnosti liečby vášho rodinného príslušníka. Je tiež dobré s nimi prediskutovať možnosti kúpeľného pobytu, priznania invalidného dôchodku alebo nároku na príspevok na starostlivosť o blízkeho.
Ak je chorý umiestnený v nemocnici alebo v ústave, bežnú každodennú starostlivosť, hlavne naplnenie fyziologických potrieb (príjem potravy a tekutín, vyprázdňovanie, podávanie liekov, polohovanie, hygiena atď.), obstaráva personál daného zariadenia. Takáto starostlivosť je poskytovaná v nemocniciach, sociálnych zariadeniach a tiež v hospicoch, s rozdielom, že pobyt v nemocnici je bezplatný (hradený zdravotnou poisťovňou), zatiaľ čo na pobyt v hospici alebo v sociálnom zariadení si pacient dopláca. V nemocnici je taktiež zaistený prísun potrebných liekov a pomôcok na rozdiel od sociálnych zariadení, v prípade ktorých je potrebné sledovať zásoby liekov a ak dochádzajú rodina musí zaistiť predpísanie lekárom, vyzdvihnutie a doručenie liekov do zariadenia.
Výrazným nedostatkom pri starostlivosti v nemocnici je nedostatok súkromia pre kontakt s blízkymi, cudzie prostredie, izolácia a často nedostatočný a neosobný prístup. Následkom je celkové zhoršovanie už aj tak zmeneného psychického stavu zomierajúceho pacienta a pocitu beznádeje. Vo väčšine nemocníc je možné navštevovať chorých denne dopoludnia, po dohode s personálom aj po vyhradenom čase. Tak často ako je to možné a ako to umožňujú pravidlá daného zariadenia. Dôležitá je aj situácia, možnosti a schopnosti opatrujúceho. Niekto príde na návštevu denne, hoci len na chvíľu, niekto príde raz-dvakrát do týždňa, ale vyhradí si hodinu aj viac, v kľude sa pri chorom posadí a pobudnú spolu. Ideálnou možnosťou je spoločná dohoda s ostatnými na termínoch návštev, aby nechodili všetci naraz, prípadne aby medzi návštevami boli chvíle na odpočinok. Návšteva môže byť pre chorého aj záťažou (aj keď vítanou) a potrebuje si oddýchnuť, aby mal aj z ďalšej návštevy čo najväčšie potešenie. Opäť je dôležitá aj komunikácia so samotným chorým. Nebojte sa ho opýtať, ako mu to najlepšie vyhovuje, povedzte mu úprimne svoje možnosti. Snažte sa sľúbiť len to, čo dokážete naplniť.
Ako strávite návštevy je len na vás. Môžete na chvíľu prevziať starostlivosť a chorého nakŕmiť, umyť, učesať, natrieť krémom, prezliecť a pod. Úkony vykonávajte v kľude, dôkladne a láskyplne. Zamyslite sa nad tým, čo viete, že mal chorý rád a čo mu spôsobovalo potešenie a v rámci možností a existujúcich obmedzení mu to skúste opätovne sprostredkovať. Všetko zívisí od konkrétnej situácie, stavu chorého, ako aj jeho momentálneho psychického rozpoloženia. Nebojte sa komunikácie a pýtajte sa, čo by chcel robiť, ako tráviť spoločný čas. Hľadajte inšpiráciu vo svojom okolí a buďte kreatívny, snažte sa vymyslieť niečo, čo viete, že by ho určite potešilo. Práve z maličkostí a spoločne prežitých chvíľ môže chorý človek dlho čerpať silu aj po odlúčení zo svojho domáceho prostredia.
Na problematiku dlhodobej starostlivosti sa možno pozerať z rôznych uhlov pohľadu, pričom každý z nich prináša cenné poznatky a prístupy.
Sociálna práca je odborná činnosť, ktorá na profesionálnom základe zaisťuje starostlivosť o klienta, ktorého vzťah s prostredím, v ktorom žije, je narušený. Sociálna práca sa realizuje hlavne v sociálnych službách a ich prostredníctvom. Profesionálni sociálni pracovníci sú zamestnávaní sociálnymi subjektmi a ich cieľom je realizovať ich sociálne ciele, programy, plány či projekty, t. j. poskytovať sociálnym objektom, klientom, predmety - dávky a služby, ktoré vedú k uspokojovaniu určitých sociálnych potrieb. Uskutočňovaním sociálnej práce sa realizuje veľká miera sociálno-politických zámerov. Profesionálni sociálni pracovníci poskytujú informácie a služby klientom v najrozmanitejších životných situáciách.
Sociálna práca vychádza z vnímania človeka ako biologicko-psychologicko-sociálnej bytosti, ktorá je vo vzájomnej interakcii s prostredím, v ktorom žije. Pokiaľ sa táto interakcia naruší, vytvára sa priestor pre pôsobenie profesionálnej sociálnej práce. Aby interakcia človeka s prostredím mohla byť chápaná ako funkčná, vyžaduje sa dôležitý predpoklad spokojnosti jedinca s mierou saturácie vlastných potrieb. Tá môže byť realizovaná vlastným snažením, alebo pomocou ďalšej osoby. U starších ľudí s deficitom sebaopatery zohráva významnú úlohu práve „ďalšia osoba“.
Právo zaujíma nezastupiteľné miesto v oblasti legislatívnej úpravy dlhodobej starostlivosti, ktorá vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a z nadväzujúcich usmernení vlády s cieľom integrovať prekrývanie sociálnych a zdravotných služieb a ich financovanie smerované na klienta. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 161 zo dňa 25. februára 2004 schválila Koncepciu sociálnej a dlhodobej starostlivosti a uložila ministrovi zdravotníctva predložiť legislatívny zámer zákona o sociálnej a dlhodobej starostlivosti. Integrácia sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti nie je v právnom systéme Slovenskej republiky systematicky upravená. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nemôže byť zriaďovateľom, resp. zakladateľom žiadneho zariadenia dlhodobej starostlivosti. Zriaďovateľom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, vyšší územný celok alebo obec.
Právo, resp. právne dokumenty nazerajú na problematiku dlhodobej starostlivosti taxatívnou kategorizáciou sledovaných jednotiek, ich štrukturáciou a diferenciáciou voči ostatným prvkom systému. Pojem sociálne zabezpečenie sa u nás v odbornej právnickej literatúre z predchádzajúcich rokov ustálil ako pojem zahŕňajúci predovšetkým vzťahy.
Osobitný odborný pohľad na danú problematiku poskytuje ošetrovateľstvo. Geriatrické ošetrovateľstvo je komplexná ošetrovateľská starostlivosť o chorých seniorov, ktorá zohľadňuje ich potreby v súvislosti s chorobami vo vyššom a vysokom veku, najmä so špecifickými geriatrickými syndrómami a komplikáciami chorôb. Je to starostlivosť zameraná na uspokojovanie potrieb staršieho človeka a na riešenie jeho problémov. Starý a ťažko chorý človek často nie je schopný signalizovať svoje potreby, a preto je aktívny prístup ošetrovateľského personálu v uspokojovaní potrieb starých ľudí veľmi dôležitý. V posledných desiatich rokoch sa aj v zdravotníctve objavili nové filozofické názory a trendy, ktoré prinášajú individuálny prístup k človeku ako k celku. Chápanie pojmu zdravie závisí od spoločnosti, stupňa jej rozvoja a od jej kultúry. Existuje niekoľko známych modelov chápania zdravia, s ktorými sa v rôznej miere môže stotožniť aj starší jedinec.
V európskom kontexte sa dlhodobá starostlivosť stáva čoraz dôležitejšou témou. Mnohé európske krajiny čelia podobným demografickým výzvam ako Slovensko, a preto hľadajú efektívne a udržateľné modely financovania a poskytovania dlhodobej starostlivosti. Vedecko-výskumné inštitúcie zo 14 krajín Európy vrátane Slovenska sa podujali vyvinúť koncept a metodológiu popisu a analýzy LTC o starších ľudí v Európe a formulovať súbor nástrojov na popis a analyzovanie systému LTC o starších ľudí. Osobitná pozornosť je venovaná hodnoteniu a sledovaniu kvality starostlivosti, prevencie a rehabilitácie, podpory neformálne opatrujúcich osôb, ako aj na adresnosť riadenia a financovania systémov LTC.