Dobrovoľné dôchodkové poistenie pri práci v zahraničí

Vstupom Slovenska do Európskej únie (EÚ) sa začala uplatňovať európska legislatíva, ktorá určuje, že osoba je poistená v štáte, v ktorom reálne vykonáva činnosť. Zároveň môže byť poistená na sociálne zabezpečenie výlučne v jednom členskom štáte EÚ, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu (EHP) alebo Švajčiarska. Uvedené pravidlo platí aj vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska.

Sociálne poistenie v Rakúsku

Sociálne zabezpečenie je povinné poistenie pre všetky zamestnané osoby v Rakúsku. Zahŕňa:

• Zdravotné poistenie (Krankenversicherung)
• Úrazové poistenie (Unfallversicherung)
• Dôchodkové poistenie (Pensionsversicherung)
• Poistenie v nezamestnanosti (Arbeitslosenversicherung)

V Rakúsku pôsobia inštitúcie sociálneho zabezpečenia pre rôzne oblasti hospodárstva. Pre väčšinu zamestnaných je kompetentnou inštitúciou "Gesundheitskasse". Zamestnancovi sa pridelí číslo sociálneho zabezpečenia (Sozialversicherungsnummer) a následne dostane elektronickú kartu (e-card), ktorá ho oprávňuje požadovať od poisťovne služby týkajúce sa sociálneho poistenia.

Zamestnávateľ zráža príspevky pre všetky oblasti sociálneho poistenia. Osoby, ktoré pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú pokryté len úrazové poistenie, ale môžu si dobrovoľne platiť zdravotné a dôchodkové poistenie. Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti nie je možné. SZČO odvádzajú príspevky sami za seba.

Zdravotné poistenie v Rakúsku

Služby sociálneho zdravotného poistenia zahŕňajú lekársku starostlivosť (vrátane zubných lekárov), nemocenskú starostlivosť a dávky nemocenského poistenia. E-card slúži ako identifikačný preukaz a zabezpečuje prístup k službám e-governmentu. V lekárňach sa platia poplatky za recepty a za niektoré zdravotné pomôcky. Za určitých okolností môže byť rodinný príslušník poistený spoločne so zamestnanou osobou.

Prečítajte si tiež: Sprievodca dobrovoľným dôchodkovým poistením pri práci v zahraničí

Evidovaní nezamestnaní, ktorí majú nárok na dávku v nezamestnanosti, pomoc v hmotnej núdzi, príspevok na rekvalifikáciu, príspevok na školenie pri čiastočnom pracovnom úväzku, preddavok na dôchodok alebo príspevok pri predčasnom odchode do dôchodku, sú zdravotne poistení. Ak nemajú nárok na uvedené dávky, môžu sa sami poistiť u svojho poskytovateľa zdravotného poistenia alebo prostredníctvom člena rodiny.

Nemocenské je také vysoké ako dávka v nezamestnanosti, dávka v hmotnej núdzi, príspevok na rekvalifikáciu atď. Materský príspevok je zvyčajne o 80 % vyšší ako dávka v nezamestnanosti, dávka v hmotnej núdzi atď.

Úrazové poistenie v Rakúsku

Služby sociálneho úrazového poistenia zahŕňajú prevenciu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania, zdravotnú starostlivosť zamestnancov a kompenzáciu po pracovnom úraze a chorobe z povolania.

Dôchodkové poistenie v Rakúsku

Služby sociálneho dôchodkového poistenia zahŕňajú starobný dôchodok, predčasný dôchodok a rehabilitácie.

Poistenie v nezamestnanosti v Rakúsku

Informácie týkajúce sa oblasti poistenia v nezamestnanosti poskytne príslušný úrad práce (Arbeitsamt - AMS). Služby poistenia v nezamestnanosti zahŕňajú podporu v nezamestnanosti a finančnú pomoc pri hľadaní práce.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú dávku

Sociálne poistenie a práca v zahraničí

Zdravotne poistený môžete byť v jednom čase len v jednej krajine, spravidla tam, kde žijete a pracujete. Ak idete na dovolenku alebo študovať, vo väčšine prípadov ste naďalej poistený na Slovensku a máte nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť na základe európskeho preukazu. Ak idete pracovať do zahraničia, vo väčšine prípadov tam budete aj poistený a zamestnávateľ bude za vás platiť aj odvody. Ak v zahraničí podnikáte a nemáte v inej krajine EÚ žiadnu inú ekonomickú aktivitu, vo väčšine prípadov budete v zahraničí aj poistený a budete si platiť aj odvody.

Ak pracujete alebo podnikáte v inej krajine EÚ a bydlisko máte na Slovensku, môžete požiadať o nárokový doklad S1/E106, ktorý potvrdzuje váš nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v krajine bydliska. Náklady na túto zdravotnú starostlivosť za vás platí vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí.

Povinnosti poistencov pri odchode do zahraničia

• Do 8 dní oznámte, že vám vzniklo poistenie v zahraničí.
• Oznámte, v ktorej poisťovni v zahraničí ste poistený.
• Predložte doklad o poistení v zahraničí alebo pracovnú zmluvu od zahraničného zamestnávateľa.
• V prípade návratu sa nezabudnite opäť prihlásiť na Slovensku, a to do 8 dní od ukončenia poistenia v zahraničí.

Vyslaní zamestnanci

Ak ste vyslaný štátny zamestnanec, informujte o zmene svoju zdravotnú poisťovňu a požiadajte o vydanie nárokového dokladu S1/E106. Ak vysielate do zahraničia svojho zamestnanca, vydajte mu potvrdenie o vyslaní s presnou adresou a obdobím vyslania, uveďte rodinných príslušníkov a vybavte zamestnancovi formuláre A1/E101 v Sociálnej poisťovni.

Dovolenka, práca a štúdium mimo EÚ

Ak odchádzate dlhodobo (na viac ako 6 po sebe nasledujúcich mesiacov) mimo EÚ, oznámte túto skutočnosť svojej zdravotnej poisťovni a predložte doklad o poistení v zahraničí alebo doklad o komerčnom poistení liečebných nákladov.

Zmena bydliska

Ak sa sťahujete z dôvodu zmeny bydliska do zahraničia, stačí, ak sa odhlásite z trvalého pobytu na Slovensku.

Prečítajte si tiež: Ako si znížiť daňový základ s dobrovoľným nemocenským poistením

Dobrovoľné poistenie pri povinnom poistení v EÚ

Právne predpisy EÚ neumožňujú pri niektorých druhoch sociálneho poistenia súbeh povinného a dobrovoľného poistenia. V takomto prípade má občan možnosť sa z dobrovoľného poistenia odhlásiť v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Ak tak neurobí, Sociálna poisťovňa bude považovať jeho dobrovoľné poistenie po dobu jeho povinného poistenia v štáte EÚ za „prerušené“. Dobrovoľné poistenie sa občanovi automaticky obnoví po tom, keď mu zanikne povinné poistenie v štáte EÚ.

Výnimkou je dobrovoľné dôchodkové poistenie, na ktoré sa môžu fyzické osoby prihlásiť na Slovensku aj vtedy, ak im súčasne vznikne povinné poistenie na území iného členského štátu EÚ. Podmienkou je, aby už v minulosti podliehali slovenským právnym predpisom sociálneho zabezpečenia ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Systém sociálneho poistenia na Slovensku

Systém sociálneho poistenia zabezpečuje poistencom náhradu príjmu v čase, kedy nastane situácia predpokladaná zákonom o sociálnom poistení. Zahŕňa nemocenské, dôchodkové, úrazové, garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, z ktorého sú po splnení zákonných podmienok vyplácané jednotlivé dávky.

Sociálne poistenie a cudzinci

Na vstup do sociálneho systému majú právo v zásade všetci cudzinci s trvalým a prechodným pobytom na území SR starší ako 16 rokov. Zamestnaným a podnikajúcim cudzincom vzniká povinnosť platiť odvody do sociálneho systému rovnako ako občanom SR. V prípade nemocenského a dôchodkového sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti zákon okrem povinného poistenia umožňuje aj dobrovoľné poistenie.

Poistné na sociálne poistenie spravidla platí zamestnanec, zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba. V presne zákonom stanovených prípadoch je platiteľom poistného štát.

Dobrovoľné sociálne poistenie

Dobrovoľné sociálne poistenie je možnosťou najmä pre tých, ktorí si chcú zabezpečiť krytie v rôznych situáciách. Každý, kto sa rozhodne pre dobrovoľné poistenie, si môže sám určiť vymeriavací základ, teda sumu, z ktorej bude odvádzať poistné. Poistné sa platí mesačne, pričom termín splatnosti je do 8. dňa nasledujúceho mesiaca. Ak sa rozhodnete dobrovoľné poistenie ukončiť, môžete tak spraviť podaním odhlášky. Poistenie môže zaniknúť aj automaticky, napríklad ak vám bude priznaný starobný či invalidný dôchodok alebo poistné nezaplatíte počas dvoch po sebe nasledujúcich mesiacov.

Počas poberania dávky v nezamestnanosti nevzniká povinnosť platiť dobrovoľné poistenie a poistenie sa preruší. Dobrovoľné sociálne poistenie je výhodné pre tých, ktorí chcú získať nárok na dávky, ktoré by inak nemali, alebo si ich výšku zvýšiť.

Druhy dobrovoľného poistenia

• Dobrovoľné nemocenské poistenie: Slúži na zabezpečenie príjmu v prípade, že dôjde k dočasnej strate alebo zníženiu schopnosti pracovať. Umožňuje čerpať dávky ako nemocenské, ošetrovné, materské alebo vyrovnávaciu dávku.
• Dobrovoľné dôchodkové poistenie: Zmyslom je zaistiť príjem na dôchodku alebo pri strate schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
  • Starobné poistenie: Zabezpečuje financie na starobu a podporu rodinných príslušníkov v prípade úmrtia (napr. vdovský, sirotský dôchodok).
  • Invalidné poistenie: Určené na pokrytie výdavkov pri poklese pracovnej schopnosti v dôsledku zlého zdravotného stavu alebo úmrtia.
• Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti: Slúži na náhradu príjmu počas obdobia, keď ste bez práce, pod podmienkou evidencie na úrade práce a aktívneho hľadania zamestnania.

Odporúčania

Pred prijatím akejkoľvek zárobkovej činnosti v zahraničí sa odporúča informovať sa o povinnostiach registrácie na sociálne zabezpečenie, platenia poistného, nárokoch na dávky sociálneho zabezpečenia či povinnosti registrácie v danom štáte. Ako postupovať závisí od krajiny a aj od postavenia občana. Iné povinnosti má zamestnanec a iné zase SZČO.

Človek pracujúci v inom štáte EÚ podlieha zákonom sociálneho a zdravotného poistenia len jedného štátu EÚ. Týka sa to ako zamestnanca, tak aj živnostníka. Ak vám nie je jasné, aké povinnosti máte, kde vlastne máte platiť sociálne odvody a aké máte z toho výhody, obráťte sa na Sociálnu poisťovňu.

Postupy pre rôzne situácie

• Zamestnanec, živnostník a iné SZČO: Ak sú prihlásení na povinné sociálne poistenie v Sociálnej poisťovni, sa musia v poisťovni odhlásiť (za zamestnanca túto povinnosť má jeho zamestnávateľ).
• Vyslaný zamestnanec alebo živnostník: Zo Sociálnej poisťovne sa neodhlasujú.
• Zamestnanec alebo SZČO vykonávajúci činnosť v dvoch alebo viacerých štátoch únie: Neodhlásia sa.
• Dobrovoľné dôchodkové poistenie: Z neho sa tiež odhlasovať netreba.

Živnostník v Rakúsku

Živnostník zo Slovenska zvyčajne nepotrebuje žiadne povolenie, aby v Rakúsku mohol pracovať. Ak SZČO na Slovensku ide vykonávať činnosť do iného štátu EÚ preto, že tam získal zákazku na obdobie menej ako 24 mesiacov, musí Sociálnu poisťovňu požiadať o vystavenie dokumentu A1. Naďalej zostáva povinne poistený v Sociálnej poisťovni, neplatí teda odvody v Rakúsku. Ak o uplatnenie inštitútu vyslania Sociálnu poisťovňu nepožiada, potom sa na neho odo dňa začatia vykonávania činnosti v inom štáte EÚ začne uplatňovať v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva tohto štátu.

Kedy je zamestnanec a živnostník vyslaný

Ak vás zamestnávateľ vyšle do iného štátu EÚ na obdobie kratšie ako 24 mesiacov, je potrebné, aby ste mali pri sebe dokument A1. Tento dokument potvrdzuje, že poistné na sociálne zabezpečenie sa má naďalej odvádzať na Slovensku. Ak ho nemáte, musíte byť poistený na území štátu, kde vykonávate činnosť. Tento dokument vybavuje zamestnávateľ. V podobnej situácii sa ocitne aj SZČO, s tým rozdielom, že všetko si musí vybaviť sám.

Práca doma a aj v inej krajine EÚ

Ak pracujete v štáte EÚ (či už ako zamestnanec alebo SZČO) a zároveň naďalej vykonávate činnosť ako SZČO na Slovensku, je potrebné, aby ste Sociálnu poisťovňu požiadali o určenie uplatniteľnej legislatívy prostredníctvom príslušnej žiadosti.

Práca v krajine mimo EÚ

Zamestnanci, dobrovoľne poistené osoby a SZČO, ktoré sú registrované v Sociálnej poisťovni, sú povinní sa zo sociálneho poistenia odhlásiť Registračným listom FO - odhláška v tej pobočke Sociálnej poisťovne, kde sú registrovaní na platenie poistného. Za zamestnanca plní odhlasovaciu povinnosť jeho zamestnávateľ.

Ak občan pracuje v krajine, s ktorou nemáme zmluvu o sociálnom zabezpečení, nemá ani žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni. V takomto prípade je možné, aby bol súčasne poistený v krajine, v ktorej pracuje, a zároveň bol poistený aj na Slovensku.

Doba štúdia a dôchodkové poistenie

Do 31.12.2003 sa doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. Od 1.1.2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia. V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole. Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka.

V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky. Občania narodení v období po 31.8.1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.

tags: #dobrovoľné #dôchodkové #poistenie #pri #práci #v