Pracovný pomer a viac pracovných pomerov: Komplexný prehľad

Tento článok sa zaoberá problematikou súbehu viacerých pracovných pomerov, nárokom na nemocenské dávky a materskú pri viacerých pracovných pomeroch, ako aj ďalšími aspektmi, ktoré s tým súvisia. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na túto tému, a to z hľadiska zamestnanca aj zamestnávateľa.

Súbeh viacerých pracovných pomerov

Podľa Zákonníka práce (§ 50) môže zamestnávateľ s tým istým zamestnancom uzatvoriť viacero pracovných pomerov, ak každý z nich spočíva v prácach iného druhu. Práva a povinnosti z týchto pomerov sa posudzujú samostatne. Váš zamestnanec môže mať neobmedzený počet pracovných pomerov, a to ako u vás, tak aj u iného zamestnávateľa.

Praktický príklad: Výrobný podnik hľadá upratovačku na popoludňajšiu smenu. Na túto pozíciu sa hlási operátorka z linky, ktorá si chce privyrobiť. Môže vykonávať obidve práce - ráno pracovať na linke a popoludní upratovať.

Obmedzenia súbežnej zárobkovej činnosti

Zákonník práce (§ 83) pamätá aj na ochranu zamestnávateľa. Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má konkurenčný charakter k predmetu činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom. Za inú zárobkovú činnosť sa považuje ako ďalší pracovný pomer, tak aj vlastné podnikanie. Zamestnávateľ môže tento súhlas z vážnych dôvodov písomne odvolať.

Praktický príklad: Webdesignové štúdio vytvára internetové stránky. Programátor z tohto štúdia by chcel v súbežnom pracovnom pomere vytvárať internetové stránky pre konkurenčnú firmu. Na to potrebuje písomný súhlas svojho zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o dôchodkoch

Pracovný čas pri viacerých pracovných pomeroch

V súbežnom pracovnom pomere možno zamestnancov zamestnať na plný aj skrátený pracovný úväzok, avšak s dodržaním povinných prestávok.

Otázka: Koľko hodín môže maximálne odrobiť zamestnanec u dvoch zamestnávateľov, keď u jedného má 100 % úväzok (37,5 hod.) a u druhého zamestnávateľa má skrátený úväzok?

Pri doslovnom výklade Zákonníka práce možno dospieť k záveru, že nepretržitý denný odpočinok sa bude počítať pre každú pracovnú zmluvu samostatne.

Odvody pri viacerých pracovných pomeroch

Pokiaľ zamestnanec pracuje na viac pracovných úväzkov, z každého pracovného úväzku sa odvádzajú odvody sociálne a zdravotné, a rovnako sa odvedie preddavok na daň. Rovnako to platí v prípade, ak je zamestnanec zamestnaný vo viacerých firmách.

Nemocenské dávky a materská pri viacerých pracovných pomeroch

Poistenci, ktorí pracujú u viacerých zamestnávateľov a chcú si uplatniť nemocenskú dávku, žiadajú o dávku z každého poistenia osobitne. Sociálna poisťovňa najskôr posúdi samostatne nárok na nemocenskú dávku z každého z nich. Ak poistenec nárok spĺňa z viacerých nemocenských poistení, výška jeho dávky sa určí zo súčtu denných vymeriavacích základov vypočítaných z hrubých príjmov dosiahnutých v príslušnom pracovno-právnom vzťahu v rozhodujúcom období.

Prečítajte si tiež: Tipy, ako sa stať spoločenskejším

Ak je povinne nemocensky poistený živnostník (SZČO) súčasne aj zamestnaný a v čase uznanej PN si chce uplatniť nárok na nemocenské dávky z obidvoch poistných vzťahov, musí si od lekára vyžiadať dve žiadosti - Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti - pre každé nemocenské poistenie zvlášť. Dôvodom je, že uznanie jednej PN-ky neznamená automaticky nárok aj na druhú PN. Môže nastať aj taký prípad, kedy ošetrujúci lekár uzná fyzickú osobu za dočasne PN iba na výkon niektorej z viacerých zárobkových činností.

Otázka: Mám trvalý pracovný pomer viac ako 5 rokov a zároveň nové zamestnanie na TPP dlhšie ako 3 mesiace. Ak nastúpim na PN a následne na materskú, dostanem nemocenské aj materskú dávku z oboch pracovných pomerov?

Nárok na PN budete mať z oboch pracovných pomerov. Nárok na materské však nebudete mať z nového pracovného pomeru, pokiaľ nesplníte podmienku 270 dní nemocenského poistenia. Súbeh dvoch materských by bol možný iba v prípade, ak by sa z nového pracovného pomeru odviedlo viac ako 270 dní nemocenského poistenia alebo by bolo možné k novému pracovnému pomeru započítať aj iné, hoci aj ukončené nemocenské poistenie - s výnimkou zamestnania trvajúceho viac ako 5 rokov.

Materské zo súčasného pracovného pomeru sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia roka 2024, ak na materské nastúpite v priebehu roka 2025. Výpočet materského z nového pracovného pomeru závisí od dátumu jeho vzniku.

Maximálna suma dávky

Pri oboch typoch dávok je určená maximálna možná suma dávky. V roku 2019 je to pri 31-dňovom mesiaci najviac 1 069,60 eura pri dávke nemocenské, pri materskom je to 1458,50 eura a pri dávke ošetrovné je to 345,10 eura za 10 kalendárnych dní. Tieto sumy sa menia vždy k 1. januáru kalendárneho roka, na rozdiel od dávky v nezamestnanosti, ktorá sa mení vždy k 1. júlu kalendárneho roka.

Prečítajte si tiež: Štatistiky o dôchodkoch

Elektronická PN (ePN) a povinnosti zamestnávateľa

Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky aktívne sociálne poistenia a ochranné lehoty po zániku nemocenského poistenia, ale aj na sociálne poistenia (pracovné pomery) vzniknuté počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Ide o zákonnú povinnosť Sociálnej poisťovne oznamovať ePN zamestnávateľovi.

Zamestnávateľ je povinný nahlasovať údaje k ePN Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nenahlási tieto údaje (napr. ePN je vystavená z dôvodu choroby a skončila sa do 10 dní, tzn. predpoklad, že zamestnancovi nárok na nemocenské nevznikne), Sociálna poisťovňa nebude uvedené údaje požadovať, ak nárok na dávku nevzniká.

Sociálny fond a jeho využitie pri PN

Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená. Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak dočasná pracovná neschopnosť začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

Zamestnávateľ by mal v internom predpise stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Lekár v ePN vyznačí deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému poistenec vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť (ak to zdravotný stav pacienta umožňuje) a určí poistencovi liečebný režim. Tzn. vystavená ePN sa vzťahuje na všetky poistné vzťahy (sociálne poistenia), z ktorých osoba v čase uznania dočasnej pracovnej neschopnosti vykonáva zárobkovú činnosť, pričom príslušný ošetrujúci lekár môže vylúčiť tie poistné vzťahy, z ktorých osoba môže zárobkovú činnosť počas dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávať.

Zamestnávateľ má právo kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese. Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom vychádzky zamestnanca počas pracovnej neschopnosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Zamestnávateľ nemá právo kontrolovať liečebný režim zamestnanca, toto právo má výlučne Sociálna poisťovňa.

tags: #pn #a #viac #pracovných #pomerov