Dobrovoľné nemocenské poistenie a podmienky nároku na práceneschopnosť

V moderných spoločnostiach, akými je aj Slovensko, existujú systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré majú za cieľ chrániť občanov pred neočakávanými životnými situáciami. Jednou z možností, ako sa zabezpečiť pred finančnými ťažkosťami v prípade choroby alebo úrazu, je dobrovoľné nemocenské poistenie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dobrovoľnom nemocenskom poistení na Slovensku, podmienkach nároku na dávky v prípade práceneschopnosti a ďalších dôležitých aspektoch.

Úvod do dobrovoľného nemocenského poistenia

Dobrovoľné nemocenské poistenie je forma sociálneho poistenia, ktorá umožňuje občanom zabezpečiť si príjem v prípade, že sa stanú práceneschopnými z dôvodu choroby alebo úrazu. Na rozdiel od povinného nemocenského poistenia, ktoré platia zamestnanci a povinne poistené samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), dobrovoľné poistenie je určené pre tých, ktorí si chcú zabezpečiť nárok na nemocenské dávky, aj keď im povinnosť platiť poistné nevyplýva zo zákona.

Kto sa môže dobrovoľne poistiť?

Ak sa chce fyzická osoba dobrovoľne poistiť, musí dovŕšiť vek 16 rokov a mať trvalý pobyt alebo povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území SR (vrátane osôb s trvalým pobytom na území iného členského štátu EÚ, štátu EHP, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska).

Legislatíva upravujúca dobrovoľné sociálne poistenie

Dobrovoľné sociálne poistenie upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento zákon stanovuje podmienky vzniku, trvania a zániku dobrovoľného poistenia, ako aj výšku a spôsob platenia poistného.

Zložky sociálneho poistenia

Sociálne poistenie sa skladá z piatich častí:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú dávku

1. Nemocenské poistenie, z ktorého sa vyplácajú dávky počas dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva, materstva a ošetrovania.
2. Dôchodkové poistenie, z ktorého sa vyplácajú starobné a invalidné dôchodky.
3. Poistenie v nezamestnanosti, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.
4. Úrazové poistenie, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania.
5. Garančné poistenie, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a iné.

Za zamestnanca odvádza všetkých päť zložiek sociálneho poistenia zamestnávateľ. Ako SZČO povinne odvádzate iba prvé dve zložky a ich platenie si strážite sami. SZČO však povinne odvádzajú sociálne poistenie až od dosiahnutia určitej hranice príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Dovtedy žiadne sociálne poistenie povinne neplatia.

Napríklad povinné sociálne poistenie SZČO vzniká od 1. júla 2025 tým, ktorí za kalendárny rok 2024 dosiahli príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 8 580 eur.

Pre koho je dobrovoľné poistenie určené?

Dobrovoľné sociálne poistenie je určené najmä pre:

• Nezamestnaných, ktorí si chcú zabezpečiť nárok na dávku v nezamestnanosti.
• Osoby, ktoré nie sú povinne poistené, ale chcú mať nárok na nemocenské dávky (napr. materské, ošetrovné).
• Osoby, ktoré majú prerušené povinné poistenie (napr. z dôvodu dlhodobého pobytu v zahraničí).

Ako sa prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie

Aby ste mohli čerpať dávky z nemocenského poistenia, musíte sa naň prihlásiť v pobočke Sociálnej poisťovne, pod ktorú patríte podľa miesta trvalého pobytu. Na webových stránkach Sociálnej poisťovne si nájdite formulár Registračný list FO a Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby. Tie vyplníte a buď ich prinesiete na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne osobne, odošlete poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.

Balíky dobrovoľného poistenia

Sociálna poisťovňa umožňuje fyzickým osobám prihlásiť sa na dobrovoľné poistenie aj v rámci piatich balíkov, ktoré tvoria ich kombináciu. Jednotlivé balíky nie sú však určené pre každého. Napríklad nezamestnaný sa nemôže prihlásiť na všetky kombinácie v balíkoch poistenia.

Prečítajte si tiež: Ako si znížiť daňový základ s dobrovoľným nemocenským poistením

SZČO sa nemôže prihlásiť len na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale môže využiť len niektorý z nasledujúcich dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia obsahujúci dobrovoľné nemocenské poistenie:

1. Dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie.
2. Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Okrem toho platí podmienka, že tieto balíky dobrovoľného sociálneho poistenia nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO.

Podmienky nároku na nemocenské dávky

Pamätajte, že nárok na niektorú z dávok vyplácanú v rámci nemocenského poistenia vám vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu, ako si mnohí podnikatelia mylne myslia.

Druhy nemocenských dávok

V rámci nemocenského poistenia môže poistenec získať nasledujúce dávky:

• Nemocenské: Vypláca sa v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby alebo úrazu.
• Tehotenské: Určené pre tehotné ženy, ktoré sú nemocensky poistené.
• Materské: Vypláca sa matkám po pôrode počas obdobia, kedy sa starajú o dieťa.
• Ošetrovné: Určené pre osoby, ktoré sa starajú o chorého člena rodiny.

Nárok na nemocenské pre SZČO

Ako SZČO máte nárok na výplatu nemocenských dávok len vtedy, ak si naň povinne alebo dobrovoľne prispievate. Pretože nemocenské poistenie do dosiahnutia určitej hranice príjmov nie je povinné, veľa podnikateľov ho nehradí. Málokto si ale uvedomuje, že mu v tom prípade zaniká nárok na: nemocenské, tehotenské, materské, ošetrovné.

Prečítajte si tiež: Všetko o DDS

1. Nemocenské

Nárok na čerpanie nemocenského vám vznikne, ak vám vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti ste boli nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Nemocenské sa stanoví z denného vymeriavacieho základu, ktorý sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti).

Výška nemocenského je za každý deň od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a za každý deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

Žiadať o výplatu nemocenského poistenia nemusíte, ak vám ošetrujúci lekár vystaví elektronickú pracovnú neschopnosť (ePN). V takomto prípade je záznam automaticky elektronicky odosielaný do Sociálnej poisťovne a nič jej už neoznamujete. Nedostanete žiadne potvrdenie od lekára, ale prístup k údajom o svojej ePN máte v aplikácii Elektronický účet poistenca.

Ak vám ošetrujúci lekár vystaví papierové Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, žiadosť o nemocenské si uplatníte v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu predložením II. dielu tohto tlačiva, najlepšie ihneď po jeho vystavení. Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti jej do troch dní ešte predložíte IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ale to len v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní.

2. Tehotenské

Pokiaľ ide o tehotenské, nárok naň vzniká žene pracujúcej na SZČO, ktorá je tehotná. Podmienkou je, že musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.

Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky tehotenského sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie tehotenského).

Pre tehotenské je určená aj jeho minimálna výška ako 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie tehotenského. Minimálna výška tehotenského v roku 2025 je 9,40274 eura na kalendárny deň.

Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva, teda pôrodom. Originál tlačiva „Žiadosť o tehotenské“ vám vystaví a vyplní gynekológ na začiatku II. trimestra po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva. Toto tlačivo predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu.

3. Materské

V prípade materskej musíte ako žena pracujúca na SZČO byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.

Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky materského sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského).

Na materskú môžete nastúpiť 8 až 6 týždňov (termín si zvolíte ľubovoľne v tomto rozmedzí) pred očakávaným termínom pôrodu a ak pôrod nastal skôr, tak odo dňa pôrodu. Od vtedy vám vzniká nárok na materské, ktoré začínate poberať. Nárok na výplatu máte spravidla po dobu 34 týždňov (pri narodení zároveň dvoch alebo viacerých detí až po dobu 43 týždňov a v prípade, že ste osamelá, tak až po dobu 37 týždňov). Originál tlačiva „Žiadosť o materské“, ktoré vám vystaví a vyplní gynekológ, podajte na miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu. Pokiaľ na dobrovoľné nemocenské poistenie neprispievate vôbec, môžete ihneď po pôrode začať čerpať aspoň rodičovský príspevok. Jeho výšku a dobu vyplácania vypočíta štát.

4. Ošetrovné

Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO má nárok na ošetrovné, ak jej vznikla potreba:

• osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťaťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela / chorej manželky alebo chorého rodiča manžela / chorej rodiča manželky, ktorého zdravotný stav si to vyžaduje,
• osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku (alebo do dovŕšenia 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), ak dieťaťu bola nariadená karanténa alebo izolácia, ak predškolské zariadenie alebo škola, ktoré dieťa navštevuje, boli príslušnými orgánmi uzavreté alebo v nich bola nariadená karanténa, alebo ak fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bola jej nariadená karanténa alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

Ďalšie podmienky vzniku nároku na ošetrovné upravuje § 39 zákona o sociálnom poistení. Na poberanie ošetrovného musí byť dobrovoľne nemocensky poistená osoba v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné nemocensky poistená najmenej 270 dní.

Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky ošetrovného sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie ošetrovného).

Nárok na uplatnenie ošetrovného sa uplatňuje prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o ošetrovné“, ktoré vám vystaví lekár. Toto tlačivo predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu. Po skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti vám lekár vystaví tlačivo „Potvrdenie o skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti“, ktoré tiež predložte pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vám vypláca ošetrovné.

Vyrovnávacia dávka

Existuje ešte jedna dávka, ktorá patrí iba zamestnancom a ako SZČO na ňu nárok nemáte. Ide o vyrovnávaciu dávku určenú pre zamestnankyne, ktoré sú pre tehotenstvo preradené na inú prácu, kde dosahujú nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávali pred preradením.

Výpočet nemocenských dávok

Základom na určenie výšky nemocenských dávok je tzv. denný vymeriavací základ (DVZ). DVZ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ

Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, výška nemocenskej dávky sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

Minimálny a maximálny denný vymeriavací základ

Zákon o sociálnom poistení stanovuje minimálny a maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa používa pri výpočte nemocenských dávok.

Minimálne a maximálne dobrovoľné nemocenské poistenie SZČO

Ako dobrovoľne poistená osoba si sami určíte vymeriavací základ, z ktorého budete platiť poistné na dobrovoľné poistenie. Pri voľbe výšky platieb dobrovoľného nemocenského poistenia však prihliadnite aj na minimálny a maximálny mesačný vymeriavací základ. V roku 2025 zaplatíte na nemocenskom poistení vždy minimálne 31,46 eura mesačne. Táto čiastka je stanovená na základe minimálneho vymeriavacieho základu 715 eur, ktorý sa vynásobí sadzbou 4,4 %. Pokiaľ si určíte väčší ako minimálny vymeriavací základ, odvádzate z neho 4,4 %. Avšak maximálny vymeriavací základ v roku 2025 je 15 730 eur, takže na nemocenskom poistení zaplatíte pri sadzbe 4,4 % maximálne 692,12 eura mesačne.

SZČO nemôže byť len dobrovoľne nemocensky poistená, ale môže využiť len niektorý z dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia, ktorý bude okrem nemocenského poistenia obsahovať navyše dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Preto je potrebné počítať s tým, že celkové mesačné platby dobrovoľného poistenia budú zvýšené aj o tieto druhy poistenia.

Výška nemocenských dávok je závislá od mesačných platieb dobrovoľného nemocenského poistenia. Inak povedané, čím viac zaplatíte, tým viac dostanete.

Príklad 1: Kaderníčka Jana si v roku 2025 zlomila ruku a to jej bráni v podnikaní. Lekár určil, že bude na dočasnej pracovnej neschopnosti celkom 60 dní. Od 1. dňa choroby má ako SZČO nárok na výplatu nemocenských dávok. Aké vysoké dávky bude Jana poberať? Ak si hradila dobrovoľné nemocenské poistenie z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu 715 eur, jej denný vymeriavací základ bol 715 eur x 12 mesiacov / 365 dní = 23,5178 eura. Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 60. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Spolu teda za celú dobu pracovnej neschopnosti dostane 25 % z 23,5178 eura x 3 dni + 55 % z 23,5178 eura x 57 dní = 754,30 eura (sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor).

Príklad 2: Marek je stolár (SZČO). Kvôli úrazu nemôže vykonávať samostatne zárobkovú činnosť a bude na dočasnej pracovnej neschopnosti po dobu 55 dní. V roku 2024 si hradil dobrovoľné nemocenské poistenie z mesačného vymeriavacieho základu 750 eur vo výške 33,00 eura mesačne. Denný vymeriavací základ Mareka je 750 eur x 12 mesiacov / 365 dní = 24,6576 eura (denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor). Marek bude poberať od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 55. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Po dobu trvania pracovnej neschopnosti mu štát vyplatí dohromady iba 25 % z 24,6576 eura x 3 dni + 55 % z 24,6576 eura x 52 dní = 723,80 eura (sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor).

Vzhľadom na to, že nemocenské dávky sa vyplácajú mesačne pozadu, môžu v skutočnosti vzniknúť z vyššie uvedených výpočtov v dôsledku zaokrúhľovania určité rozdiely, keďže takto dlhá dočasná pracovná neschopnosť sa bude vyplácať minimálne v dvoch termínoch (za dva mesiace).

Spôsob a termíny platenia poistného

Poistné sa hradí každý mesiac a je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. To znamená, že nemocenské poistenie napr. za október musíte Sociálnej poisťovni zaplatiť do 8. novembra. Poistné posielajte mesačne na bankový účet svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Čísla účtov jednotlivých pracovísk nájdete na webových stránkach Sociálnej poisťovne. Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie vám pobočka Sociálnej poisťovne pridelí aj variabilný symbol, ktorý uvádzate pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uveďte aj špecifický symbol označujúci obdobie, ku ktorému platba patrí. Ak budete uhrádzať poistné trvalým príkazom, tak špecifický symbol bude 88.

Za deň úhrady sa považuje deň, kedy bola platba pripísaná na účet príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Ak však platba poistného na účet Sociálnej poisťovne príde oneskorene, považuje sa poistné za zaplatené včas aj vtedy, ak pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu bol posledný deň splatnosti poistného, resp. pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného.

Obdobia, kedy nie je potrebné platiť poistné

Ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO nie ste povinný platiť nemocenské poistenie:

• V období, počas ktorého sa vám poskytuje nemocenské.
• V období, počas ktorého sa vám poskytuje materské.

Ukončenie dobrovoľného nemocenského poistenia

Dobrovoľné sociálne poistenie zaniká napr. pri nezaplatení poisteného dva po sebe nasledujúce mesiace, atď. Dobrovoľné sociálne poistenie zanikne prvýkrát od 1. 1. 2014, ak najneskôr do 31. 3. 2014 nebolo zaplatené poistné za január 2014.

Dočasná pracovná neschopnosť a povinnosti poistenca

Dočasnú pracovnú neschopnosť uznáva ošetrujúci lekár z dôvodu choroby, pracovného úrazu, úrazu, choroby z povolania, iného všeobecného ochorenia alebo z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia.

Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti

Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavuje ošetrujúci lekár pri uznaní osoby za dočasne práceneschopnú na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.

Povinnosti počas dočasnej pracovnej neschopnosti

Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec určité povinnosti, ktoré musí dodržiavať. Medzi najdôležitejšie patrí:

• Dodržiavanie liečebného režimu určeného lekárom.
• Zdržiavanie sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Oznamovanie Sociálnej poisťovni každej zmeny adresy alebo iných dôležitých skutočností.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Sociálna poisťovňa má právo kontrolovať, či poistenec dodržiava liečebný režim. Kontrolu môžu vykonávať zamestnanci Sociálnej poisťovne alebo poverení pracovníci.

Následky porušenia povinností

Ak poistenec poruší svoje povinnosti počas dočasnej pracovnej neschopnosti, Sociálna poisťovňa mu môže uložiť sankcie, ako napríklad:

tags: #dobrovoľné #nemocenské #poistenie #a #práceneschopnosť #podmienky