
Článok poskytuje komplexný pohľad na dôchodkové poistenie počas rodičovskej dovolenky v roku 2012, s dôrazom na podmienky a zmeny, ktoré vstúpili do platnosti. Analyzuje rôzne situácie týkajúce sa dobrovoľného nemocenského poistenia a jeho vplyvu na nárok na materské, ako aj zmeny v legislatíve, ktoré ovplyvnili sociálne poistenie.
Materská a rodičovská dovolenka sú obdobia, kedy sa rodičia starajú o svoje novonarodené deti. Počas tohto obdobia je dôležité zabezpečiť si príjem a zároveň myslieť na budúcnosť, teda na dôchodok. V roku 2012 prešlo dôchodkové poistenie niekoľkými zmenami, ktoré ovplyvnili aj rodičov na rodičovskej dovolenke.
Počas materskej dovolenky sa (vo väčšine prípadov) žene poskytuje dávka nemocenského poistenia, a to materské podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Účelom tejto dávky je hmotné zabezpečenie žien (príp. aj mužov) v čase, keď nemôžu pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa a z toho dôvodu nemajú príjem (t. j. mzdu alebo plat - t. j. vymeriavací základ v zmysle § 138 zákona o sociálnom poistení).
Základnou podmienkou vzniku nároku na materské je účasť na nemocenskom poistení, pričom poistenkyňa musí nastúpiť na materskú dovolenku za trvania tohto poistenia alebo v čase, po ktorý sa jej ešte zachovávajú nároky zo skoršieho poistenia, t. j. v ochrannej lehote. Ďalšou podmienkou je tzv. čakacia doba, t. j. účasť na nemocenskom poistení musí trvať najmenej 270 (kalendárnych) dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Doba účasti na nemocenskom poistení nemusí byť získaná nepretržite a ani v jednej organizácii.
Do doby 270 dní nemocenského poistenia sa započítavajú už všetky obdobia, v ktorých bola žena najmenej 270 (kalendárnych) dní nemocensky poistená v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, t. j. tak z titulu zamestnankyne, ako aj povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Znamená to, že sa jej do obdobia 270 dní nemocenského poistenia započítava obdobie povinného nemocenského poistenia ako zamestnankyne, obdobie povinného nemocenského poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby, obdobie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ako aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, t. j. dochádza k spočítavaniu všetkých dôb poistenia.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre matky: Dôchodkové poistenie
Treťou z podmienok je skutočnosť, že tehotenstvo sa skončilo pôrodom a nie potratom. V prípade potratu nárok na materské nevzniká. Dôležitou skutočnosťou je aj zápis narodeného dieťaťa (živého či mŕtveho) do matriky (knihy o narodení).
Poslednou z podmienok je skutočnosť, že poistenkyňa (zamestnankyňa) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t. j. nemá príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu, že poistenkyňa je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa a má nárok na materské.
Zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku 21. januára 2013, pretože lekár určil deň pôrodu na 4. marca 2013, t. j. šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Od 1. júla 2004 do 31. decembra 2010 bola poistená ako povinne nemocensky poistená SZČO, od 1. januára 2011 do 30. júna 2012 bola poistená ako zamestnankyňa v organizácii A a od 1. júla 2012 do 20. januára 2013 bola poistená ako zamestnankyňa v organizácii B (t. j. 204 dní). Vzhľadom na uvedené splnila podmienku účasti na nemocenskom poistení po dobu 270 kalendárnych dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, pretože sa jej započítali všetky doby nemocenského poistenia, t. j. tak z titulu poistenia ako zamestnankyne v organizácii A, ako aj zamestnankyne v organizácii B.
V súvislosti s príjmom počas materskej dovolenky je potrebné zdôrazniť, že za zárobkovú činnosť v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, sa považuje činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa tohto predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu a dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.
K príjmu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že v prípade zamestnanca ide o právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov - t. j.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k dôchodkovému poisteniu
Z uvedeného vyplýva, že ide o príjmy zo závislej činnosti s výnimkou nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý taktiež zakladal právo na príjem zo závislej činnosti, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu. Z uvedeného vyplýva, že poistenkyňa (zamestnankyňa) nepracuje (t. j. nemá pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy, dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a ani dohodu o brigádnickej práci študentov, ak ide o študentku VŠ do dovŕšenia 26 roku veku) a z toho dôvodu nemá právo na mzdu ani na iný príjem zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, t. j. spĺňa podmienku straty príjmu (zárobku - mzdy, platu).
Nárok na materské spravidla trvá (od 1. januára 2011) po dobu 34 týždňov materskej dovolenky - t. j. po tzv. podpornú dobu. Nárok na materské vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom a v prípade, ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká, pokiaľ zákon neustanovuje inak, uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské.
Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 34. je osamelá. Osamelá žena je poistenkyňa, ktorá žije sama, je slobodná, ovdovená, rozvedená alebo z iných vážnych dôvodov osamelá. Vážne dôvody osamelosti sa posudzujú individuálne, napr. manžel vykonáva mimoriadnu službu (t. j. profesionálny vojak) alebo alternatívnu službu, dlhodobé liečenie manžela, nezvestnosť manžela, po ktorom bolo vyhlásené pátranie. Podmienka osamelosti nie je splnená, ak poistenkyňa žije v spoločnej domácnosti s inou fyzickou osobou podľa § 115 Občianskeho zákonníka, t. j. fyzické osoby spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.
V prípade, ak ide o pôrod dvoch alebo viacerých detí a poistenkyňa sa aspoň o dve z nich stará, materské sa poskytuje aj dlhšiu dobu ako 34 týždňov, a to až po dobu 43 týždňov. V prípade, ak ide o osamelú poistenkyňu, materské sa jej poskytuje naďalej po dobu 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú aj v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia. Z uvedeného vyplýva, žev tomto prípade nedochádza k prerušeniu poskytovania materského.
vo všeobecnosti je do konca 34. v prípade osamelej poistenkyni je do konca 37. v prípade poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, je do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o dôchodkovom poistení Allianz
Zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku dňa 25. februára 2013, t. j. šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určil ošetrujúci lekár na 8. apríla 2013. Avšak pôrod nastal skôr a dieťa sa narodilo 18. marca 2013. Vzhľadom na to, že poistenkyni sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov, t. j. iba po dobu troch týždňov, avšak aj napriek tomu sa jej bude poskytovať materské po dobu 34 týždňov od vzniku nároku na materské, t. j. od 25. februára 2013 do 21. októbra 2013.
Niekedy môže dôjsť aj ku skráteniu doby poskytovania materského počas materskej dovolenky. Materské sa poskytuje po kratšiu podpornú dobu v prípade narodenia mŕtveho dieťaťa alebo v prípade úmrtia dieťaťa v období poskytovania materského.
Ak sa dieťa narodilo mŕtve, poistenkyňa má nárok na materské kratšiu podpornú dobu, a to do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do vyčerpania celkového nároku, t. vo všeobecnosti najdlhšie do konca 34. v prípade osamelej poistenkyni najdlhšie do konca 37. v prípade poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
Vo všeobecnosti platí, že doba poskytovania materského (t. j. podporná doba) poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nemôže byť kratšia ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nemôže zaniknúť skôr, ako uplynie šesť týždňov (t. j. pred uplynutím šiestich týždňov) odo dňa pôrodu - v tzv. šestonedelí(§ 48 ods. 9 zákona o sociálnom poistení).
V prípade, ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva (od 1. januára 2011), má nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo odo dňa pôrodu, ak porodila skôr, ak jej trvala ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu.
Zamestnankyňa skončila pracovný pomer, ktorý mala uzatvorený na dobu určitú dňa 31. januára 2013. Zamestnankyňa v tom čase bola v piatom mesiaci tehotenstva. Z toho dôvodu v jej prípade je ochranná lehota osem mesiacov, t. j. do 30. septembra 2013. Deň pôrodu lekár určil na 30. mája 2013. Na základe týchto skutočností, aj napriek tomu, že zamestnankyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, vznikol jej nárok na materské od 22. apríla 2013 (a bude trvať do 15. decembra 2013).
Právna úprava poskytovania materského rieši aj veľmi zložité situácie, ak sa o dieťa stará iný poistenec - napr. muž (vo väčšine prípadov otec dieťaťa). Podmienky nároku sú obdobné ako v prípade ženy (matky).
Od 1. februára 2012 zanikla možnosť prihlásiť sa na samostatné dobrovoľné nemocenské poistenie (DNP). Kto sa nestihol prihlásiť na DNP do 31. januára 2012, ale plánuje v blízkej budúcnosti otehotnieť a chce si zabezpečiť príjem v podobe materského, sa počnúc februárom mohol prihlásiť iba na komplexné sociálne poistenie. Musel si podať prihlášku nielen na nemocenské poistenie, ale aj na ostatné sociálne poistenia, vrátane dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Taktiež musel platiť poistné aj do tzv. rezervného fondu solidarity.
Z novely zákona o sociálnom poistení vyplývalo, že zanikne nielen možnosť prihlásenia sa na samostatné DNP, ale zanikne aj samotné DNP. Zánik nastane priamo zo zákona, bez povinnosti podať odhlášku z tohto poistenia.
Existovala však jedna výnimka, kedy DNP k 1. februáru 2012 nezanikne, ale bude pokračovať podľa „starých” pravidiel (bez povinnosti platiť poistné aj na ostatné sociálne poistenia). Táto výnimka sa týkala poistencov, ktorí sa prihlásili na DNP ešte pred 1. februárom 2012 a k 31. januáru 2012 nezískali 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia: Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, ktorej vzniklo DNP pred 1. februárom 2012, trvalo k 31. januáru 2012, pričom k tomuto dňu nezískala 270 dní DNP, bude DNP pokračovať aj po 31. januári 2012, a to až do dňa podania odhlášky z dobrovoľného nemocenského poistenia, najdlhšie do dňa, v ktorom získa 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia. Získaním 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia jej poistenie zanikne zo zákona, bez povinnosti podať odhlášku.
Ak sa dobrovoľne nemocensky poistená osoba bezprostredne po zániku DNP (nasledujúcim dňom po zániku DNP) neprihlási do nového systému dobrovoľného sociálneho poistenia, bude jej plynúť ochranná lehota. Ochranná lehota je v zásade 7-dňová. Ak počas týchto 7 dní osoba ochorie, alebo ju lekár uzná za dočasne práceneschopnú, môže si uplatniť nárok na nemocenské. Ak však bude poistenkyňa v čase získania 270 dní DNP (v čase zániku DNP) tehotná, jej ochranná lehota nebude iba 7-dňová, ale bude trvať 8 mesiacov. V ochrannej lehote si môže uplatniť nárok na materské.
Kedykoľvek v priebehu trvania ochrannej lehoty ochorie alebo ju lekár uzná za práceneschopnú (napr. rizikové tehotenstvo), môže si tiež uplatniť nárok na nemocenské. Najldlhšie však do času, kým vznikne nárok na materské (cca 6-8 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, ak pôrod nenastal skôr).
Ochranná lehota zanikne, ak v priebehu jej plynutia vznikne nové nemocenské poistenie (dobrovoľné alebo povinné), v takom prípade by si nemohla uplatniť nárok na materské v ochrannej lehote.
Ak sa dobrovoľne nemocensky poistená osoba bezprostredne po zániku DNP, t.j. nasledujúcim dňom po zániku DNP, prihlási do nového systému dobrovoľného sociálneho poistenia, toto poistenie sa bude chápať ako nové poistenie - s novým rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu pre výpočet výšky nemocenskej dávky. Podmienka nepretržitého trvania poistenia najmenej 26 týždňov ku dňu vzniku nároku na materské sa nebude sledovať od začiatku pôvodného dobrovoľného nemocenského poistenia, ale od začiatku nového dobrovoľného poistenia, čo má vplyv na výšku materského.
V článku I sa novelizuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v čl. II zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetom zmien je najmä spresnenie úpravy obdobia nemocenského poistenia na účely určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na účely nemocenských dávok a náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a nový spôsob určenia pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na účely nemocenských dávok.
V čl. III, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa spresňuje úprava vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení v prechodnom období do 31. Navrhovaným doplnením zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, ktoré je obsahom čl. IV sa odkladá povinnosť obce a vyššieho územného celku poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu uvedenú v § 34 až 41 v lehote do 60 dní odo dňa podania žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.
K čl. V okamihu uzatvorenia dohody o brigádnickej práci študentov nie je vždy možné vopred určiť presnú sumu odmeny, preto sa umožňuje spätný vznik dôchodkového poistenia, ak skutočne vyplatená odmena je vyššia ako 66 eur. Navrhuje sa, aby sa do obdobia 90 dní nemocenského poistenia na účely určenia rozhodujúceho obdobia pri nemocenských dávkach zamestnancov započítavali len obdobia nemocenského poistenia (obdobie prerušenia nemocenského poistenia nie je obdobím nemocenského poistenia), za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie. Zároveň sa navrhuje (v § 54 ods. 3), aby rozhodujúcim obdobím zamestnanca, ktorý nemá 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré bolo zaplatené poistné na nemocenské poistenie u aktuálneho zamestnávateľa, bol predchádzajúci kalendárny rok len vtedy, ak v ňom má aspoň 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré bolo zaplatené poistné, ktoré nedosiahol u aktuálneho zamestnávateľa. Ak nesplní uvedenú podmienku, denný vymeriavací základ sa mu určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (§ 57 ods. 2 návrhu).
Navrhuje sa, aby sa rovnako ako pri nemocenských dávkach aj pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca z obdobia 90 dní nemocenského poistenia na účely určenia rozhodujúceho obdobia vylučovali obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie.
tags: #dochodkové #poistenie #počas #rodičovskej #dovolenky #2012