Dôchodkový vek štátneho zamestnanca a podmienky

Dôchodkový vek je téma, ktorá sa dotýka každého zamestnanca, vrátane tých v štátnej službe. V posledných rokoch prešla táto oblasť niekoľkými zmenami, ktoré ovplyvnili podmienky odchodu do dôchodku. Tento článok sa zameriava na podmienky odchodu do dôchodku štátnych zamestnancov, s dôrazom na legislatívne zmeny a ich dopady.

Zmeny v Zákonníku práce a ich pozastavenie

Novela Zákonníka práce priniesla, okrem iných zmien účinných od 1. marca 2021, aj zmenu s účinnosťou od 1. januára 2022. Táto zmena umožňovala zamestnávateľovi ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dosiahol 65 rokov a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Konkrétne, do ustanovenia § 63 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré upravuje možnosti výpovede zo strany zamestnávateľa, malo pribudnúť nové písmeno f).

Rozhodnutie Ústavného súdu SR

Dňa 15. decembra 2021 Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o pozastavení účinnosti § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce. Toto rozhodnutie znamená, že zamestnávatelia nemôžu od 1. januára 2022 ukončiť pracovný pomer so zamestnancom len na základe dosiahnutia veku 65 rokov a nároku na starobný dôchodok.

Podmienky pre ukončenie pracovného pomeru

Dôležité je zdôrazniť, že pre platnosť výpovede musia byť splnené obe podmienky súčasne: dosiahnutie veku 65 rokov a vznik nároku na starobný dôchodok. Ak zamestnanec nespĺňa obe tieto podmienky, zamestnávateľ nemôže dať výpoveď podľa tohto ustanovenia.

Dôsledky výpovede pre zamestnanca

Ak by zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce, začala by plynúť výpovedná doba prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená. Základná dĺžka výpovednej doby je jeden mesiac. Ak však zamestnanec odpracoval pre zamestnávateľa viac ako jeden rok, výpovedná doba sa predlžuje na dva mesiace. Počas výpovednej doby by mal zamestnanec zotrvať u zamestnávateľa a vykonávať svoju prácu v zmysle pracovnej zmluvy. V prípade, že by zamestnanec nezotrval počas plynutia výpovednej doby u svojho zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu, a to najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve.

Prečítajte si tiež: Podmienky príspevkov do III. piliera

Odstupné pri ukončení pracovného pomeru

Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu dosiahnutia 65 rokov veku za splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, patrí odstupné v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa ku dňu ukončenia pracovného pomeru. V prípade výpovede zo strany zamestnávateľa z dôvodu § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce, patrí zamestnancovi odstupné. Použité slovíčko „najmenej“ v danom ustanovení zákona znamená, že zamestnávateľ môže dať takémuto zamestnancovi aj vyššie odstupné, ako mu patrí zo zákona.

Dohoda o ukončení pracovného pomeru

Ak zamestnávateľ nechce dať zamestnancovi výpoveď, ale navrhuje dohodu o ukončení pracovného pomeru, je dôležité vedieť, že nárok na odstupné sa riadi inými pravidlami.

Zvyšovanie kvalifikácie a zotrvanie u zamestnávateľa

Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.

Vek zamestnancov vo verejnej správe

Pôvodný návrh novely zákona o štátnej službe, ktorý navrhoval obmedziť vek zamestnancov vo verejnej správe na 63 rokov, nebol schválený. Poslanec Národnej rady SR Miroslav Kadúc argumentoval tým, že maximálny vek pre zamestnancov je stanovený v tretine členských štátov Európskej únie.

Kadúc navrhoval, aby zamestnávateľ a služobný úrad boli povinní vyhlásiť výberové konanie na zamestnanecké miesto starobného dôchodcu, ktorý súčasne s platom poberá aj starobný dôchodok. Jeho návrh reagoval na skutočnosť, že veľká skupina osôb v dôchodkovom veku pracuje vo verejnej správe a okrem príjmu poberá aj starobný dôchodok. Navrhoval systémové, ústavne konformné a efektívne zvýšenie zamestnanosti nielen mladých ľudí či absolventov vysokých škôl vo verejnej správe, ale aj bežných ľudí bez práce.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový fond v Československu pred rokom 1989

Novela zákona o štátnej službe a zmeny v štátnom sektore

Novela zákona o štátnej službe priniesla viaceré zmeny v štátnom sektore. Cieľom novely zákona č. 55/2017 Z. z. je zatraktívniť štátnu službu. Niektoré zmeny, ako napríklad úprava tzv. inej zárobkovej činnosti a zákazu podnikania štátnych zamestnancov, nadobudli právoplatnosť už 1. júla 2025, 1. septembra 2025 a 1. januára 2025, zatiaľ čo ostatné zmeny budú právoplatné až neskôr.

Podnikanie štátnych zamestnancov

Od 1. októbra 2025 už môžu štátni zamestnanci vykonávať podnikateľskú činnosť, t. j. založiť si voľnú, remeselnú či viazanú živnosť. Na založenie živnosti musia, samozrejme, spĺňať všeobecné podmienky (vek, spôsobilosť a bezúhonnosť), prípadne aj osobitné (ako napr. požadované odborné vzdelanie). Podnikanie však nesmie byť v rozpore so zákonom a s činnosťou, ktorú vykonávajú v štátnej službe.

Napríklad, zamestnanec pracujúci na súde alebo prokuratúre (ako asistent či tajomník), môže od 1. októbra 2025 podnikať, ak to nie je v konflikte s výkonom jeho štátnej služby.

Osobitný služobný predpis

Podrobnosti o dôchodkovom zabezpečení štátnych zamestnancov určuje osobitný služobný predpis.

Dôchodkové zabezpečenie zamestnancov v minulosti

Ústava z 9. mája 1948 zabezpečovala občanom právo na zabezpečenie v starobe, invalidite a pri strate živiteľa. Toto právo bolo občanom zabezpečené národným poistením, ktorého súčasťou bolo tiež dôchodkové zabezpečenie zamestnancov. Išlo o prejav starostlivosti o všetkých občanov, ktorí ju potrebujú v starobe, pri strate schopnosti pracovať, ako aj o rodinných príslušníkov po smrti živiteľa.

Prečítajte si tiež: Nepoberanie dôchodku a vek

Obsah dôchodkového zabezpečenia

Obsah dôchodkového zabezpečenia zamestnancov zahŕňal:

1. Starobné dôchodky
2. Invalidné dôchodky
3. Dôchodky pozostalých

Pracovné kategórie a výpočet dôchodku

Zamestnanci boli rozdelení do troch pracovných kategórií: I., II. a III. Zamestnancom I. kategórie bol zamestnanec, ktorý bol zamestnaný v I. pracovnej kategórii po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok.

Do doby zamestnania sa započítavala doba zamestnania od 1. januára 1949, doba zamestnania v III. pracovnej kategórii, doba zamestnania v období do 30. júna 1953 a doba zamestnania v období od 1. júla 1953.

Starobný dôchodok

Základná výmera starobného dôchodku bola u zamestnanca I. pracovnej kategórie 55% a u zamestnanca III. pracovnej kategórie 50% priemerného ročného zárobku. Ak bol zamestnanec I. alebo II. pracovnej kategórie zamestnaný viac ako 20 rokov a zamestnanec III. pracovnej kategórie viac ako 25 rokov, zvyšovala sa základná výmera dôchodku za každý ďalší rok zamestnania.

Invalidný dôchodok

Výška invalidného dôchodku závisela od pracovnej kategórie a stupňa invalidity. Čiastočný invalidný dôchodok zamestnanca I. kategórie bol 35%, zamestnanca II. kategórie 40% a zamestnanca III. kategórie 30% priemerného ročného zárobku.

Zvýšenie dôchodku po 65. roku veku

Ak bol poberateľ starobného dôchodku zamestnaný po 65. veku, a ak išlo o poberateľa dôchodku zo zamestnania I. kategórie alebo ženu, po 60. veku, zvýšil sa mu dôchodok.

tags: #dochodkový #vek #štátneho #zamestnanca #podmienky