
„Si už predsa dospelý, musíš sa uživiť aj sám!“ Táto veta znie logicky. Syn či dcéra dosiahli dospelosť, a tak by sa mali postarať sami o seba. Dospelosť prináša nielen vek, ale aj povinnosti. Majú zdravé ruky, úspešne absolvovali maturitu, takže by sa mali vrhnúť do práce. Ale je to skutočne tak jednoduché? Musíte prestať platiť výživné dieťaťu, ktoré dosiahlo 18 rokov? Aká je realita a ako to naozaj funguje? Je štúdium na strednej alebo vysokej škole rozhodujúce pre platenie výživného na plnoleté dieťa?
To, že vaše dieťa je už naozaj veľké a dospelé aj po právnej stránke, teda dovŕšilo 18 rokov veku, neznamená, že je aj schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Dosiahnutím plnoletosti sa táto povinnosť nekončí. Bude trvať až do času, kým sa dieťa nebude schopné živiť samo.
Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa si už dokáže svojou vlastnou prácou zabezpečiť náklady na svoj život - stravu, bývanie, ošatenie a podobne. Ak vaše dieťa má už 18 a viac rokov a je napríklad študentom strednej či vysokej školy a vám sa zdá, že vyživovacia povinnosť by sa z vašej strany už mala skončiť, nemusí to tak byť. Vek dieťaťa (18 či viac rokov) neznamená automaticky, že vyživovacia povinnosť sa skončila. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie je práve uvedená schopnosť samé sa živiť.
Najčastejším dôvodom, pre ktorý máte vyživovaciu povinnosť aj po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je denné štúdium na strednej alebo vysokej škole, nakoľko ide o sústavnú prípravu na budúce povolanie. Mnohí sa mylne domnievajú, že vyživovacia povinnosť končí napríklad vekom 25 rokov dieťaťa. Ani tento vek nie je rozhodujúci pre skončenie vašej vyživovacej povinnosti. Týmto vekom len stratíte nárok na výplatu štátnej dávky - Prídavok na dieťa, ktorú ste doteraz ako rodičia nezaopatreného dieťaťa dostávali na pokrytie potrieb dieťaťa v súvislosti s plnením školskej dochádzky.
Netreba zabúdať, že napríklad to, že si vaše dieťa ako študent zarobí v lete na brigáde, vás ešte vôbec nezbavuje vyživovacej povinnosti.
Prečítajte si tiež: Príspevok pre SZČO: Podrobnosti
Ak vaše dieťa dosiahlo 18 rokov veku, je plne spôsobilé na právne úkony. Doteraz ste výživné poukazovali k rukám matky, otca, resp. na účet a tá/ten následne uhrádzal potreby dieťaťa. Nakoľko je už dieťa plnoleté, výživné od dovŕšenia 18. roku posielate priamo na účet dieťaťa. Na to, aby ste tak spravili, nemusíte nijako meniť súdne rozhodnutie, to stále platí. Na výške výživného sa nič nemení, len výživné budete platiť na iné platobné miesto ako doteraz. Najlepšie je, ak vám priamo dieťa oznámi číslo účtu, aby sa do budúcna predišlo pochybnostiam o tom, či bolo výživné poukazované skutočne na účet dieťaťa, alebo ešte matky či otca.
Aj dieťa, ktoré študuje na strednej či vysokej škole, má výdavky. A nie malé. Výdavky dieťaťa- študenta sa však môžu navýšiť z dôvodu zvýšených nákladov na internát, stravovanie či cestovanie a je potrebné ich uhrádzať. Takéto dieťa, teda plnoleté dieťa, už má aj samostatnú procesnú spôsobilosť, čo znamená, že ak chce žiadať napríklad zvýšenie výživného, musí už o neho požiadať súd samo a samo podať návrh. V právnom slova zmysle je plnoleté a spôsobilé na právne úkony a podanie návrhu na súd týkajúce sa zvýšenia výživného, je už plne v jeho rukách.
V súvislosti s dosiahnutím plnoletosti platí, že plnoleté dieťa nie je povinné podať opätovne návrh na súd, týkajúci sa určenia vyživovacej povinnosti. Dôvodom je, že rozhodnutie súdu z času, keď ste ešte neboli plnoletá, je stále právoplatné a vykonateľné. To znamená, že vyživovacia povinnosť trvá aj naďalej. Zmena nastáva najmä v tom, že ak by ste podali návrh na zvýšenie výživného, tak Vás napr. Vaša matka už nemôže zastupovať ako tomu bolo doteraz, ale bude potrebovať splnomocnenie.
Dosiahnutie plnoletosti nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti. Tento fakt je vyjadrený v Zákone o rodine § 62 ods.1, podľa ktorého "Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť." a vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov. Rozsudok NS SSR sp. zn. "Veková hranica 18 rokov je podľa Zákona o rodine § 86 ods. 3; (v súčasnosti § 65 ods. Z ustanovenia § 86 ods. 3 ZR (v súčasnosti § 65 ods.
Po dovŕšení 18 rokov ste plnoletá, ale ak naďalej študujete a nie ste schopná sama sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov trvá aj naďalej (§ 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine). Súd určil, že výživné má byť platené do rúk matky, keďže ste boli zverená do jej starostlivosti ako maloletá. Po dovŕšení plnoletosti však už nie ste v starostlivosti matky, ste už za seba sama zodpovedná, môžete sa sama zastupovať, a teda výživné by mal povinný rodič hradiť do Vašich rúk. Otec má taktiež právo žiadať od Vás potvrdenie o návšteve školy, aby si overil, že ste stále nezaopatrené dieťa. Nie je povinný zisťovať tieto informácie cez Edupage alebo kontaktovaním školy, keďže potvrdenie o návšteve školy je štandardný doklad, ktorý sa v týchto prípadoch predkladá. Odporúčam mu potvrdenie poskytnúť, aby ste predišli zbytočným sporom alebo prípadnému návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení
Nie je Vašou zákonnou povinnosťou mať bankový účet. Ak účet nemáte a nechcete si ho zriadiť, môžete sa s otcom dohodnúť aj na inom spôsobe vyplácania (napr. v zmysle Zákona o rodine platí, že vyživovacia povinnosť sa nekončí automaticky dosiahnutím 18 roku veku dieťaťa, ani vtedy, ak začne študovať externe a nie dennoou formou. Kým je vaše dieťa závislé na vašej podpore a nie je objektívne schopné sa samostatne živiť, vyživovacia povinnosť pretrváva.
Ak syn študuje dennou formou a popritom brigáduje, vyživovacia povinnosť rodičov trvá aj naďalej, a to až do času, kým syn nenadobudne schopnosť sám sa živiť. V predmetnom prípade to znamená, až do času skončenia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (nadobudnutie titulu Mgr. / Ing. /MUDr. a pod.) samozrejme za predpokladu, že skôr nedôjde k ukončeniu štúdia zo strany vášho syna. Uvedené vyplýva z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá ustálila, že v prípade, ak plnoleté dieťa študuje na vysokej škole dennou formou štúdia, vyživovacia povinnosť zaniká až skončením vysokoškolského štúdia II. stupňa.
Podľa § 62 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti zákonnou povinnosťou a trvá do času "kým deti nie sú schopné samé sa živiť.". Teda to, že syn nadobudol plnoletosť nemá v tomto prípade význam. Kedy nastane takýto stav, závisí vždy od jednotlivého prípadu samostatne. Rozhodujúce faktory na strane dieťaťa sú jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa už je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti. Zákon uprednostňuje záujem dieťaťa. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Dieťa je teda schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.
Výživné je nárokom dieťaťa a nie rodiča. Ak bolo výživné určené súdom a v rozhodnutí bolo určené, že máte výživné platiť k rukám matky, je to len určenie platobného miesta. Ak by ste platili priamo dieťaťu, svoju povinnosť si tak či tak splníte. Ak si nechce založiť účet, môžete mu výživné zasielať napr. šekom.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, keď si dokáže vlastnou prácou a úsilím zabezpečiť svoje potreby a uhrádzať náklady na život. Ak to dokážete z príjmu z brigády, potom ste už nadobudli schopnosť sama sa živiť a otec Vám nie je povinný platiť.
Prečítajte si tiež: Podmienky a sumy rodičovského príspevku
Podľa Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Ak je dieťa v zmysle vyššie uvedených kritérií schopné živiť sa samé, môže rodič s určenou vyživovacou povinnosťou podať na súd návrh na jej zrušenie. Treba ale dodať, že o tom, či a odkedy je dieťa schopné živiť sa samé bude vždy v konečnom dôsledku rozhodovať výlučne súd na základe individuálneho posúdenia jednotlivých hore uvedených kritérií. Zo samotnej skutočnosti, že Vaše dieťa neštuduje a je prihlásené na úrade práce nemožno bez prihliadnutia aj na iné kritéria (vo Vašom prípade najmä skutočnosť, že Vaše dieťa je ešte stále maloleté) ešte usúdiť, že dieťa je už schopné sa živiť samé. Vyživovacia povinnosť rodiča trvá pritom práve dovtedy, pokým nie je schopné živiť sa samé.
Vo vzťahu k otázke týkajúcej sa toho, či môžete žiadať zaplatené výživné spätne treba jednak uviesť, že súd môže zrušiť, resp. zmeniť výživné aj spätne - a to od času, keď došlo k zmene pomerov (napr. ak by súd uznal po uvážení hore uvedených kritérií, že Vaše dieťa je schopné sa živiť samé). Pri maloletých deťoch, ktorým je aj Váš syn, ale platí, že aj keby súd zmenil alebo zrušil Vašu vyživovaciu povinnosť spätne, maloleté dieťa je povinné vrátiť rodičovi len to výživné, ktoré zostalo nespotrebované. Spotrebovanie výživného by bolo predmetom dokazovanie.
Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. Pokiaľ podáte takýto návrh, výživné stále musíte platiť, až kým rozhodnutie o zrušení nadobudne právoplatnosť.
Výživné je obsiahnuté v tretej hlave zákona o rodine a je zákonnou povinnosťou rodičov, ktorá trvá až pokým deti nie sú schopné samé sa živiť. Zákon nepozná zánik práva na výživu na konkrétny rok života dieťaťa. Závisí to od viacerých faktorov, ako vek dieťaťa, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery. Väčšinou výživné zaniká ukončením magisterského štúdia prvej vysokej školy. Ak žije dieťa v spoločnej domácnosti s rodičmi, je povinné prispievať na domácnosť podľa jeho možností. Výživné na vysokoškoláka nezaniká ani vtedy, ak dieťa popri dennom štúdiu na vysokej škole brigáduje. Výnimka by bola jedine vtedy, ak by dieťa pracovalo a popri tom študovalo externe, nakoľko sa dokáže samo živiť.
Vo vzťahu k rodičom môžeme hovoriť aj o princípe solidarity, kedy deti sú oprávnené mať rovnakú životnú úroveň ako ich rodičia. Do úvahy pri stanovení výšky výživného sa berú majetkové pomery a životná úroveň rodičov. Ak bola vyživovacia povinnosť určená súdom, a príde k zániku dôvodov, prečo bola určená, je pre ochranu rodiča vhodné, aby podal návrh na zrušenie výživného pre plnoleté dieťa.