Doplnenie znaleckého posudku a jeho náležitosti v slovenskom právnom kontexte

Znalecký posudok je dôležitý dôkazný prostriedok v slovenskom právnom systéme, ktorý pomáha súdom a iným orgánom činným v trestnom konaní objasniť skutočnosti, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Avšak, jeho doplnenie a náležitosti sú oblasťou, ktorá si vyžaduje dôkladné preskúmanie, najmä v kontexte procesných práv účastníkov konania. V aplikačnej praxi súdov sa stal štandardným a ustáleným prístup, ktorý poväčšine vylučuje možnosť účastníka civilného súdneho konania položiť otázky znalcovi v štádiu pred vypracovaním znaleckého posudku. Druhým súvisiacim parciálnym problémom je otázka prípustnosti odvolania proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania, v rámci ktorého sú naformulované znalecké otázky - súdna prax tieto odvolania odmieta s odkazom na § 202 ods. 3 písm. a) v spojitosti s § 218 ods. 1 písm.

Úvod do problematiky znaleckého dokazovania

Trestný poriadok obsahuje veľmi dôležité dôkazné prostriedky a úpravu postupu získavania dôkazov z týchto dôkazných prostriedkov. Ide o odbornú a znaleckú činnosť, prostredníctvom ktorých sú do trestného konania získavané písomné potvrdenia alebo odborné vyjadrenia a znalecké posudky. Takáto činnosť môže byť vykonávaná buď znalcom (resp. znaleckou organizáciou), znaleckým ústavom alebo v jednoduchších prípadoch je možné požiadať o vypracovanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia aj osobu, ktorá nie je znalcom, ale má potrebné odborné znalosti.

Procesné práva účastníkov konania a znalecké dokazovanie

V tejto súvislosti je potrebné zamyslieť sa nad tým, či takýto prístup korešponduje s procesnými právami účastníka konania a či ho možno považovať za konformný s procesným kódexom. Nad povahou uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania v jeho časti, kde sú formulované úlohy a otázky pre znalca ako uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania a s jeho subsumovateľnosťou pod § 202 ods. 3 písm.

Procesný kódex neupravuje exemplifikatívny výpočet uznesení, ktoré sa považujú za uznesenia upravujúce vedenie konania a tieto uznesenia nevymedzuje ani žiadnymi znakmi. V zmysle procesnej teórie sa za uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania považujú rozhodnutia, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci samej, týkajú sa otázok, ktoré v záujme hospodárneho vedenia konania vyžadujú rýchle riešenie, ale bez toho aby odopretie možnosti odvolania mohlo byť na ujmu práv účastníka alebo tretej osoby; domnievam sa, že uvedené uznesenie, resp.

Procesný postup súdu týkajúci sa spôsobu formulovania a položenia otázok ustanovenému znalcovi bez súčinnosti účastníka konania, t.j. ak účastníkovi nebolo žiadnym spôsobom umožnené navrhnúť otázky pre znalca, alebo sa aspoň vyjadriť k otázkam formulovaným zo strany súdu možno považovať za rozporný najmä s § 6 OSP, podľa ktorého v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Ak je v zmysle stabilizovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva povinnosťou súdu reagovať na všetky rozhodujúce argumenty a skutočnosti uvádzané účastníkmi konania, o to viac je povinnosťou súdu nebrániť účastníkovi v produkovaní týchto skutočností v rámci súdneho konania.

Prečítajte si tiež: Doplnenie rozsudku o výživnom – sprievodca

Jednostranná formulácia otázok a jej dôsledky

Jednostranná formulácia otázok pre znalca zo strany súdu môže mať za následok nedostatočné a nevyčerpávajúce zistenie skutkového stavu veci, resp. Uvedený postup súdu opomínajúci procesné práva účastníka môže mať závažný vplyv na rozhodnutie vo veci samej, pričom odopretie možnosti odvolania proti predmetnému uzneseniu môže byť na ujmu práv účastníka v podobe neúspechu v konaní. Od výsledku znaleckého dokazovania bude totiž závisieť samotné meritórne rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu formulovanie a položenie otázok súdnemu znalcovi bez ingerencie účastníka nemožno akceptovať, nakoľko mu znemožňuje rozvinúť svoju procesnú obranu v celom rozsahu. Navyše takýto postup súdu nerešpektuje základné princípy civilného procesu, a to princíp kontradiktórnosti, princíp zistenia čo najúplnejšieho skutkového stavu a prejednací princíp.

Procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na preukázanie týchto skutočností, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej zahŕňajúca aj zadanie a položenie otázok ustanovenému znalcovi pred vypracovaním znaleckého posudku je predovšetkým záležitosťou účastníkov konania. Splnenie tejto povinnosti sa v konečnom dôsledku procesne prejavuje v unesení bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Postup súdu, ktorým sa neumožní účastníkovi konania formulovať a položiť znalcovi pred vypracovaním znaleckého posudku otázky, pričom zodpovedanie týchto otázok môže mať rozhodujúci význam pre výsledok celého sporu, možno hodnotiť ako odňatie možnosti konať pred súdom - odnímajú sa mu totiž procesné práva vyplývajúce z OSP. V tejto súvislosti poukazujem na judikát, podľa ktorého za postup súdu odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP v prípade, že podmienky pre takéto rozhodnutie neboli splnené.

Náležitosti znaleckého posudku

Formálne náležitosti znaleckého posudku sú uvedené v § 17 Zákona č. 382/2004 Z. Postavenie znalca je samostatným procesným postavením (znalec je tzv. subjektom trestného konania), ktorého procesné postavenie je nezlučiteľné s iným procesným postavením (napr. s postavením svedka, poškodeného, či napríklad obvineného). Ak má byť osoba zapísaná v zozname znalcov vypočutá ako svedok, pretože určité skutočnosti dôležité pre trestné konanie vnímala táto osoba vlastnými zmyslami, nemôže táto osoba vystupovať v tom istom trestnom konaní ako znalec a vykonávať znaleckú činnosť. Rovnako tak v rámci svojej výpovede sa takýto svedok nemôže vyjadrovať k odborným veciam.

Skladba znaleckého posudku

Skladba znaleckého posudku je uvedená v prílohe č. posudok použiť (§ 12 ods. 2 zákona). úprave, aká je ustanovená pre písomný posudok znalca. pripojí tlmočnícku doložku v slovenskom jazyku. znalec a podá spolu s vyúčtovaním znaleckého posudku. vykonať úkon v čase od 22. h do 6. vykonať úkon v čase od 22. h do 6.

Odborné vyjadrenie vs. Znalecký posudok

Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyžiada odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie predovšetkým od organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je obsahom odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia. Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, tomu, kto spracováva odborné vyjadrenie, sa umožní, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok a vyšetrovanie

V prvom rade je potrebné uviesť, že výstupy získané podľa tohto inštitútu nie sú výsledkom znaleckých úkonov teda tieto výstupy nie je možné na hlavnom pojednávaní súdu vykonať ako tzv. znalecké dokazovanie (§ 268 TP), ale dôkazy z nich sú vykonávané ako tzv. listinné dôkazy (§ 269 TP). Osoby vydávajúce takéto písomné potvrdenie či spracúvajúce odborné vyjadrenie je možné v trestnom konaní vypočúvať len v procesnom postavení svedka, t. j. nie v procesnom postavení znalca.

Ustanovenie definuje dve formy výstupov („dôkazov“). Ide o písomné potvrdenie a odborné vyjadrenie. Pri písomnom potvrdení pôjde o potvrdenie existujúcej skutočnosti osobou odborne spôsobilou na vydanie takéhoto potvrdenia a pri odbornom vyjadrení pôjde o odborné posúdenie určitej okolnosti dôležitej pre trestné konanie. Pri písomnom potvrdení pôjde napríklad o potvrdenie o návšteve lekára, či napríklad pred novelou Trestného zákona - Zák. č. 40/2024 Z. z. vydával príslušný útvar PZ potvrdenie o hodnote drogy predávanej v konkrétnom čase na konkrétnom mieste. Pri odbornom vyjadrení pôjde napríklad o posúdenie charakteru a závažnosti zranení poškodeného lekárom, či napríklad posúdenie hodnoty majetkovej škody spôsobenej trestným činom pri odcudzení motorového vozidla.

V obidvoch prípadoch sa tieto výstupy žiadajú v skutkovo a právne jednoduchých veciach, pričom za predpokladu, že by zložitosť objasňovanej veci neumožňovala prijať záver o skutkovo a právne jednoduchej veci, v takom prípade by bolo potrebné k objasňovanej skutočnosti vykonať znaleckú činnosť prostredníctvom znalca, znaleckej organizácie alebo znaleckého ústavu. V prípade rozdielnosti dvoch odborných vyjadrení by aj v skutkovo a právne jednoduchej veci muselo dôjsť k aplikácii znaleckej činnosti.

Samotná existencia dôkazných prostriedkov v rámci odbornej činnosti a dôvody tejto existencie priorizujú v skutkovo a právne jednoduchých veciach aplikáciu práve týchto dôkazných prostriedkov, avšak niektoré ďalšie ustanovenia Trestného poriadku stanovujú situácie, pri ktorých je potrebné obligatórne aplikovať znaleckú činnosť, čím je vylúčená aplikácia odbornej činnosti.

Pribratie znalca a postup v konaní

Ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa § 141 postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu znalca na podanie znaleckého posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť zložitej, priberú sa dvaja znalci. O pribratí znalca sa rozhodne uznesením.

Prečítajte si tiež: Trestné konanie a znalecké posudky

Rovnako ako pri odbornej činnosti, aj tu by mala platiť určitá subsidiarita „priberania“ jednotlivých subjektov na výkon znaleckej činnosti. Prednosť má v tomto prípade pribratie znaleckej organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je predmetom znaleckej činnosti a obsahom znaleckého posudku, resp. ak v zozname znalcov nie je takáto organizácia zapísaná, pribratá do konania môže byť aj fyzická osoba zapísaná do zoznamu znalcov.

V prípade, že v príslušnom odbore nie je zapísaný žiadny znalec (organizácia ani fyzická osoba), alebo takýto znalec nemôže znalecký posudok vyhotoviť (napríklad pre jeho pomer k veci), alebo by vykonanie znaleckej činnosti takýmto zapísaným znalcom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, je možné v rámci tretej možnosti pribrať do konania aj tzv. znalca ad hoc, t. j. osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov, ale disponuje príslušnými odbornými znalosťami, občianskymi predpokladmi, s vykonaním znaleckej činnosti súhlasí a zložila sľub podľa osobitného zákona (§ 5 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z.).

Trestný poriadok ani osobitný zákon (zákon č. 382/2004 Z. z.) nevylučuje vypracovanie znaleckého posudku znalcom zapísaným v obdobnom zozname znalcov v inom štáte. Ak teda nie je v príslušnom znaleckom odbore v Slovenskom zozname znalcov zapísaný žiadny znalec, resp. ak tam zapísaný znalec nemôže znalecký posudok vyhotoviť, neprichádza do úvahy automaticky hneď pribratie znalca ad hoc, ale môže byť zvolená aj možnosť pribratia znalca zo zahraničia, samozrejme ak je takýto znalec riadne poučený podľa príslušných ustanovení Slovenského Trestného poriadku.

Pri obstaraní takéhoto znaleckého posudku jednou zo strán by mal znalecký posudok obsahovať aj poučenie podľa Slovenského Trestného poriadku a vyhlásenie znalca, že tomto poučeniu v plnom rozsahu porozumel a berie ho na vedomie, resp. takýto znalec by mal byť (najneskôr pri vykonaní znaleckého posudku v konaní na súde) poučený v tomto rozsahu súdom. Znalecký posudok môže obstarať aj strana v konaní, pričom v štádiu konania pred súdom môže strana dokonca predložiť aj znalecký posudok znalca ad hoc (viď ustanovenie § 268 ods. 4 TP). Ak však ide o znalecký posudok znalca ad hoc, znalec musí zložiť sľub podľa § 5 ods. 7 Zák. č. 382/2004 Z. z. pred súdom a predseda senátu musí takéhoto znalca poučiť o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku.

V rámci vyššie uvedenej subsidiarity priberania znalcov stojí na najvyššej priečke možnosť pribratia znaleckého ústavu, konkrétne v prípadoch potreby podania znaleckého posudku v prípadoch výnimočných a obzvlášť závažných, vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie alebo v prípadoch potreby preskúmania posudku iného znalca, resp. Toto ustanovenie hovorí výlučne o pribratí znalca.

tags: #doplnenie #znalecky #posudok #náležitosti