Dovolanie v Civilnom sporovom poriadku: Mimoriadny opravný prostriedok

Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v slovenskom civilnom sporovom konaní, ktorého podmienky upravuje zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), konkrétne jeho ustanovenia § 419 až § 457. Na rozdiel od bežného odvolania, ktoré je spravidla prípustné, dovolanie sa pripúšťa len vo výnimočných, zákonom presne definovaných prípadoch.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok

Súdne konanie na Slovensku je koncipované ako dvojstupňové, zahŕňajúce súd prvej inštancie a odvolací súd. Dovolanie umožňuje iniciovať konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý predstavuje tretí stupeň súdnej ochrany. Avšak, vzhľadom na mimoriadny charakter dovolania, zákonodarca stanovil prísne podmienky jeho prípustnosti.

Na rozdiel od odvolania, dovolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 419 CSP).

Lehota na podanie dovolania

Lehota na podanie dovolania je dvojmesačná. Dôvodom na predĺženie lehoty v prospech účastníkov sporu, pretože podľa pôvodného procesného predpisu, zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, bola lehota na podanie dovolania len jeden mesiac. Zároveň mala podľa pôvodného predpisu aj odlišnú dobu začiatku plynutia, pretože sa lehota počítala od právoplatnosti rozhodnutia, nie od jeho doručenia tej strane, ktorá dovolanie podáva. Rozhodujúci moment pre začiatok plynutia lehoty je doručenie rozhodnutia odvolacieho súdu strane, ktorá chce podať dovolanie. Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti na rozhodnutí nie je relevantná.

Ak je lehota určená podľa mesiacov (2 mesiace), končí sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty (t.j. ide o deň prevzatia rozhodnutia odvolacieho súdu); ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca (§ 121 ods. 3 CSP). To značí, že ak som prevzal rozhodnutie dňa 20.9.2019, lehota na dovolanie začína plynúť dňom 20.9.2019 a končí uplynutím toho istého dňa o dva mesiace. Ak teda lehota začala plynúť dňa 20.9.2019, lehota na dovolanie uplynie dňa 20.11.2019. V tento deň postačí dovolanie podať na poštu, nemusí byť v ten istý deň aj doručené na príslušný súd. Dovolanie je možné podať aj osobne na súde, alebo elektronicky.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Miesto podania a rozhodovanie o dovolaní

Dovolanie sa podáva na súde prvej inštancie, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni, aj keď sa ním napáda rozhodnutie odvolacieho súdu. Ak sa dovolanie podá na odvolacom alebo dovolacom súde, považuje sa za včas podané a postúpi sa súdu prvej inštancie. O samotnom dovolaní rozhoduje výlučne Najvyšší súd SR (§ 35 CSP).

Povinné zastúpenie advokátom

Účastník konania musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. To znamená, že samotné dovolanie musí byť spísané advokátom. K dovolaniu je potrebné priložiť plnú moc advokáta, ktorá musí byť nová, pretože predchádzajúca plná moc zanikla s právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu.

Najvyšší súd SR v uznesení 3 Oboer 42/2017 zo dňa 26.4.2018 uviedol, že ak bolo dovolanie spísané a podpísané advokátskym koncipientom, ide o neodstrániteľnú podmienku neprípustnosti dovolania, čo má za následok odmietnutie dovolania podľa ust. § 447 písm. e/ Civilného sporového poriadku za predpokladu, že strana sporu bola o povinnosti byť zastúpená advokátom poučená v rozhodnutí odvolacieho súdu.

Výnimky z povinného zastúpenia advokátom

Existujú výnimky z povinného zastúpenia advokátom, ktoré podrobne popisuje Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3 Oboer 42/2017:

• Ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ CSP).
• Ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP).
• Ak ide o dovolateľa v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti Civilného sporového poriadku zastúpeného osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. c/ CSP).

Splnenie výnimky uvedenej v ods. 2 ustanovenia § 429 CSP musí dovolateľ preukázať už v čase podania dovolania, najneskôr však do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Dovolanie musí byť advokátom spísané, nemôže len prevziať zastúpenie po podaní dovolania, ak samotné dovolanie nespísal advokát. Zároveň nie je umožnené, aby dovolanie spísal advokátsky koncipient a to bez ohľadu nato, že je na tento úkon zastúpený advokátom.

Dôvody prípustnosti dovolania

Dôvody prípustnosti dovolania možno rozdeliť do dvoch okruhov:

1. Vady procesného charakteru (dôvody zmätočnosti súdneho rozhodnutia): Ide o závažné procesné vady, pre ktoré nemalo byť rozhodnutie vôbec vydané.
2. Riešenie právnych otázok: Tieto dôvody sa členia na tri a sú upravené v ustanovení § 421 ods. 1 písm a), b) a c) CSP. Predmetom riešenia môžu byť právne otázky hmotného, ale aj procesného práva, podmienkou je len to, aby to boli otázky právne, nie skutkové.

Vady procesného charakteru (§ 420 CSP)

Zákonodarca v § 420 CSP vymedzil najzávažnejšie vady rozhodnutia a konania, ktoré sú tak významné, že pripúšťajú zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu bez potreby uplatnenia iných námietok. Ide o tieto prípady:

• a) Rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov: Súd rozhodoval o veci, ktorá spadá do kompetencie iného orgánu.
• b) Ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu: Súd konal so subjektom, ktorý nemá spôsobilosť na konanie (napr. úmrtie strany sporu, zánik právnickej osoby, označená strana nemá právnu subjektivitu, pretože ide o neexistujúci subjekt a pod.).
• c) Strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník: Napríklad konanie s maloletým bez zastúpenia.
• d) V tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie: Ide o prípady res iudicata (prejudikovaná vec) a litispendencia (začatá vec).
• e) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd: Napríklad rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený pre zaujatosť, alebo vec rozhodol samosudca namiesto senátu.
• f) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces: Ide o najčastejšie uplatňovaný dôvod, zahŕňajúci široké spektrum porušení procesných predpisov (napr. nedoručenie predvolania na odvolacie pojednávanie, zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie na základe nových skutočností bez upozornenia účastníka, nedoručenie vyjadrenia protistrany, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia).

Riešenie právnych otázok (§ 421 ods. 1 CSP)

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:

• a) Pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu: Odvolací súd rozhodol v rozpore s predchádzajúcim rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci. Je potrebné poukázať na toto iné rozhodnutie najvyššieho súdu.
• b) Ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená: Odvolací súd riešil právnu otázku, ktorou sa Najvyšší súd SR doteraz nezaoberal.
• c) Je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne: Rôzne senáty Najvyššieho súdu SR rozhodujú o totožnej alebo podobnej právnej otázke rozdielne. Je potrebné poukázať na rozporné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

Poukázanie na judikatúru Najvyššieho súdu podľa písmena a), s ktorou je dovolaním napadnuté rozhodnutie v rozpore, ako aj poukázanie na rozpornú judikatúru Najvyššieho súdu SR podľa písmena c) však nemusí byť výslovné aj s uvedením presnej spisovej značky, ak je zrejmé, na ktorú judikatúru sa dovolateľ odvoláva. Postačuje teda aj slovné označenie judikatúry, či jej záverov, z ktorých je zrejmé, o akú judikatúru a právnu otázku ide (uznesenie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 4974/2016 zo dňa 15.12.2016).

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Kumulácia dovolacích dôvodov

Je prípustné kumulovať dovolacie dôvody podľa § 420 CSP a § 421 CSP.

Opomenutie časti predmetu konania

Ak súd nerozhodol o niektorej časti predmetu konania, strana môže do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne. Vo vzťahu k náležitostiam, ako aj vyhláseniu dopĺňacieho rozsudku, je potrebné vychádzať zo všeobecnej úpravy rozsudku. Ak nie sú splnené podmienky na vydanie dopĺňacieho rozsudku, súd návrh zamietne formou uznesenia. Voči rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie rozsudku je podľa § 357 písm. Dopĺňací rozsudok musí byť verejne vyhlásený.

Keďže riešením v situácii, kedy súd nerozhodol o prejednávanej veci v celom rozsahu je podanie návrhu na vydanie dopĺňacieho rozsudku, nie je na mieste z takéhoto dôvodu podanie odvolania, čo potvrdzuje aj odborná literatúra.

Dovolanie proti uzneseniu o neodkladnom opatrení

Najvyšší súd SR sa zaoberal procesnou situáciou, kedy v priebehu konania vo veci samej žalobcovia podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie tomuto ich návrhu čiastočne vyhovel a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, nie je potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodnutím vo veci samej v zmysle § 420 Civilného sporového poriadku a zároveň uznesenie, ktorým odvolací súd v danom prípade potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, nie je (ani) rozhodnutím, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej žalobou) končí. Z tohto dôvodu považoval dovolací súd predmetné rozhodnutie za vylúčené z dovolacieho prieskumu a podané dovolanie odmietol ako procesne neprípustné.

Nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) došlo k viacerým koncepčným zmenám v právnej úprave dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Naďalej platí, že dovolaním možno napadnúť výlučne rozhodnutie odvolacieho súdu - reforma dovolania sa však dotkla toho, že pri tzv. vadách zmätočnosti došlo k limitácii rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolania prípustné (došlo k zúženiu prípustného predmetu dovolania). Podľa predošlej procesnej úpravy platilo, že dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré trpelo vadami zmätočnosti. CSP zmenil prípustnosť dovolania v zmysle § 420 CSP v tom smere, že rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie rozdelil do dvoch kategórií a to na rozhodnutia odvolacieho súdu (i) vo veci samej (potvrdzujúce a zmeňujúce rozsudky) a (ii) ktorými sa konanie končí (typicky rozhodnutia o zastavení konania, odmietnutí odvolania a pod.). Zrušovacie rozhodnutia odvolacieho súdu nie sú považované za rozhodnutia vo veci samej (nejde o skončenie vo veci samej, resp. konečné rozhodnutie o predmete sporu) ani za rozhodnutia, ktorými sa konanie končí.

Spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 CSP, dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm.

Kľúčovým pre zodpovedanie, či je prípustné dovolanie podľa § 420 CSP proti uzneseniam o neodkladnom opatrení (potvrdzujúce, resp. K rovnakému záveru sa prikláňa aj právna spisba, podľa ktorej neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania vo veci samej konzumujú vec samu, ak súd neuloží povinnosť podať žalobu vo veci samej, t. j. ak nie sú nasledované žiadnou žalobou vo veci samej - tento postulát vyplýva zo zmeny koncepcie neodkladných opatrení, ktoré už nemusia mať nevyhnutne charakter „dočasnosti“ a „predbežnosti“ poskytovanej ochrany. O také rozhodnutie ide v prípade uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého nebola podaná nadväzujúca žaloba (teda návrh na určité rozhodnutie vo veci samej); rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods.

V prípade, ak sa nariadilo neodkladné opatrenie počas konania vo veci samej je zrejmé, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je rozhodnutím vo veci samej. Spornou však ostáva otázka, či rozhodnutie odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení (potvrdzujúce alebo zmeňujúce) možno považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V odbornej literatúre sa možno stretnúť s príklonom k prvej výkladovej alternatíve a to, že CSP má na mysli skončenie hlavného meritórneho konania. K rovnakému záveru inklinuje aj aktuálna súdna prax (vrátane komentovaného rozhodnutia), podľa ktorej uznesenie, ktorým odvolací súd v danom prípade potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, nie je (ani) rozhodnutím, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej žalobou) končí. Argumentácia v prospech toho, že CSP má na mysli koniec konania vo veci samej vychádza z premisy, že ak by malo byť každé rozhodnutie o nejakej procesnej otázke vnímané ako samostatné konanie o tejto veci (procesnej otázke), bolo by dovolanie prípustné prakticky proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Rozhodovanie o procesných otázkach neprebieha v samostatných konaniach, ale v rámci konania vo veci samej, t. j. jednotlivé procesné otázky sú súčasťou konania vo veci samej, ktorých cieľom je vytvoriť podmienky pre konečné rozhodnutie - z tohto dôvodu nemožno stotožňovať (porovnávať) rozhodnutia o procesných otázkach s rozhodovaním o neodkladnom opatrení, ktoré nemá charakter rozhodnutia o procesnej otázke. Ide totiž o samostatné konanie (jeho samostatnosť nevylučuje ani skutočnosť, že môže prebiehať súčasne, resp. To, že konanie o neodkladnom opatrení možno považovať za samostatné konani…

tags: #dovolanie #vzor #civilný #sporový #poriadok