
Slovensko je už od svojho vstupu do Európskej únie v roku 2004 čistým prijímateľom finančných prostriedkov z európskeho rozpočtu. To znamená, že do rozpočtu EÚ prispieva menej, ako z neho získava. Táto skutočnosť má významný vplyv na rozvoj krajiny, no zároveň otvára otázky o efektívnosti využívania týchto prostriedkov. V tomto článku sa pozrieme na štruktúru európskeho rozpočtu, príspevky a príjmy Slovenska, ako aj na výzvy spojené s čerpaním eurofondov.
Rozpočet EÚ sa skladá z príjmov a výdavkov. Medzi hlavné zdroje príjmov patria príspevky členských štátov, ktoré sú založené na ich hrubom národnom dôchodku (HND) a dani z pridanej hodnoty (DPH). Okrem toho rozpočet EÚ disponuje aj ďalšími programami. Väčšina ľudí si pod príjmami z rozpočtu EÚ predstaví eurofondy, no tie predstavujú len časť prostriedkov.
Na strane výdavkov rozpočet EÚ financuje rôzne politiky a programy, ako napríklad:
Pre porovnanie príspevkov a príjmov jednotlivých členských štátov sa používajú tzv. koeficienty návratnosti. Tie predstavujú podiel príjmov z daného programu/politiky EÚ a príspevkov do rozpočtu EÚ určeným na daný program. Ak je hodnota koeficientu menšia ako 1, znamená to, že daný štát viac prispieva na konkrétnu politiku/program EÚ, ako dostane naspäť. Je však dôležité zdôrazniť, že koeficient návratnosti vyjadruje iba rozpočtový vzťah medzi daným štátom a EÚ a nezahŕňa všetky benefity a náklady spojené s členstvom v EÚ.
Slovensko je od svojho vstupu do EÚ čistým prijímateľom prostriedkov. V rokoch 2004 až 2024 získalo Slovensko z rozpočtu EÚ viac než 26 miliárd eur. Táto suma zahŕňa aj prostriedky z predvstupovej pomoci a je očistená o platby do spoločného európskeho rozpočtu. Za rok 2024 bola pre Slovensko alokovaná čiastka vo výške 2,452 miliardy eur, pričom Slovensko odviedlo do rozpočtu EÚ 984 miliónov eur. Celková čistá finančná pozícia Slovenska voči Európskej únii za obdobie od vstupu do únie dosiahla úroveň 23,9 miliardy eur.
Prečítajte si tiež: Európsky sociálny fond a čestné vyhlásenie
V súčasnosti môže Slovensko v rámci aktuálne platnej Partnerskej dohody na programové obdobie rokov 2021 až 2027 čerpať z eurofondov takmer 13 miliárd eur. Okrem toho má k dispozícii prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti, a to v objeme 6 miliárd eur.
Premiér Robert Fico je pripravený podporiť navýšenie príspevku Slovenska do rozpočtu EÚ v nasledujúcich štyroch rokoch o 400 miliónov eur ako súčasť balíka 50 miliárd eur určených pre Ukrajinu. Stanovil si však viaceré podmienky:
Napriek obrovským dotáciám sa Slovensku nepodarilo dobehnúť životnú úroveň západných štátov. Po zohľadnení vysokých cien patrí Slovensko v mnohých rebríčkoch medzi najchudobnejšie krajiny Európskej únie. Národná banka Slovenska (NBS) upozorňuje na dlhodobé zaostávanie Slovenska a na to, že čoraz častejšie nahrádzame verejné investície peniazmi z EÚ, namiesto toho, aby sme ich financovali z vlastných zdrojov. Politici navyše vďaka členstvu v eurozóne disponujú prístupom k lacným úverom.
Podľa prieskumu spoločnosti Ressolution Group pre web oPeniazoch.sk, Slováci vo všetkých oblastiach vnímajú využitie eurofondov na Slovensku ako neefektívne. Drvivá väčšina z nich si dokonca nespomenie na žiaden projekt financovaný z eurofondov.
Ministerstvo investícií dalo do medzirezortného pripomienkového konania návrh národnej pozície k reforme Politiky súdržnosti EÚ. V prípade agropolitiky bude slovenská vláda bojovať za to, aby sa slovenským farmárom dorovnali hektárové dotácie. Ministerstvo tiež avizuje, že vláda bude proti väčším zmenám v poľnohospodárskej politike.
Prečítajte si tiež: Legislatívny pohľad na zdravotné postihnutie
Prečítajte si tiež: Založenie ESUO