Európsky platobný rozkaz: Efektívny nástroj na vymáhanie pohľadávok v Maďarsku a celej Európskej únii

V dnešnom globalizovanom svete, kde cezhraničný obchod neustále rastie, sa čoraz viac spoločností stretáva s problémom nezaplatených faktúr od zahraničných partnerov. Vymáhanie pohľadávok v zahraničí je však často komplikovanejšie a nákladnejšie ako vymáhanie pohľadávok od domácich firiem. Práve preto Európska únia vytvorila nástroj, ktorý má zjednodušiť a zrýchliť vymáhanie nesporných peňažných pohľadávok v cezhraničných prípadoch - európsky platobný rozkaz. Tento článok sa zameriava na európsky platobný rozkaz ako nástroj na vymáhanie pohľadávok, s osobitným zameraním na jeho uplatnenie v Maďarsku a v kontexte slovenských firiem podnikajúcich v zahraničí.

Problémy s cezhraničným vymáhaním pohľadávok

Slovenskí podnikatelia, ktorí expandujú na zahraničné trhy, čelia zvýšenému riziku problémov s platobnou disciplínou. Hoci sa môže zdať, že zahraniční odberatelia sú dôveryhodnejší, príklad firmy Haden, ktorá mala problémy s platbami od svojich západoeurópskych partnerov, ukazuje, že ani zahraničné firmy nemusia byť vždy spoľahlivé. V nových členských krajinách EÚ, vrátane Slovenska, je častou príčinou neuhrádzania faktúr špekulácia a neochota platiť. V západnej Európe je zas za väčšinou nezaplatených záväzkov platobná neschopnosť dlžníka, ktorá je často spôsobená ekonomickou recesiou a tlakom nízkonákladovej konkurencie z východu.

Vymáhanie dlhov od firiem v zahraničí je komplikovanejšie ako od domácich partnerov. Veriteľ musí počítať s vyššími nákladmi a v prípade súdneho sporu nemusí mať istotu úspechu. Pri vnútroštátnych obchodoch súd vyzve dlžníka na zaplatenie platobným rozkazom, čo je pomerne účinný nástroj. V medzinárodnom obchode však platobné rozkazy pre rozdiely v legislatíve jednotlivých krajín nie sú vždy použiteľné.

Európsky platobný rozkaz: Riešenie pre cezhraničné pohľadávky

Európsky platobný rozkaz je nástroj, ktorého cieľom je zjednodušiť a zrýchliť vymáhanie nesporných pohľadávok v cezhraničných prípadoch. Iniciatíva Európskej komisie má pomôcť najmä menším podnikom, ktoré nemajú oddelenia pre riadenie rizík.

Predpokladom uplatnenia európskeho platobného rozkazu je súdne potvrdenie nároku veriteľa. Na jeho žiadosť vystaví súd v krajine, v ktorej dlžník sídli, štandardný platobný rozkaz. Na základe neho bude možné siahnuť na majetok dlžníka nielen v materskej krajine, ale aj v ktoromkoľvek inom štáte únie. To umožní postihnúť dlžníkov, ktorí v snahe neplatiť presúvajú majetok do iných krajín.

Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority

Veritelia by mali podávať žiadosti o platobný rozkaz na súd v krajine, v ktorej sídli dlžník. Jedna z otázok, ktorú tvorcovia nového nástroja museli doriešiť, bolo určenie súdov oprávnených vydávať európske platobné rozkazy. Na rozhodnutie čakala aj otázka jazyka, v ktorom sa bude podávať žiadosť a vydávať rozkaz.

Nariadenie hovorí, že poplatok pri vydaní európskeho platobného rozkazu nesmie byť vyšší než ten, čo platí pri vnútroštátnom v krajine vydania. Veriteľ v žiadosti, ktorá bude mať formu dotazníka, poskytne súdu všetky informácie o vzniku pohľadávky a nesplácaní. Ak vyhovie formálnym požiadavkám, mal by súd čo najskôr, obvykle do 30 dní, vydať platobný rozkaz.

Súčasné znenie návrhu nariadenia umožňuje doručiť platobný rozkaz s potvrdením o doručení, no aj bez neho. Platobný rozkaz dlžníka zaviaže, aby zaplatil navrhovateľovi dlhovanú sumu. Proti európskemu platobnému rozkazu sa nebude dať odvolať. Dlžník bude mať jedinú možnosť - podať proti platobnému rozkazu do 30 dní od doručenia odpor. V takom prípade bude konanie pokračovať na súde podľa pravidiel občianskeho súdneho konania príslušnej krajiny.

Uplatnenie európskeho platobného rozkazu v Maďarsku

Maďarsko, podobne ako aj iné krajiny Európskej únie, implementovalo európsky platobný rozkaz do svojho právneho systému. To znamená, že slovenskí podnikatelia, ktorí majú pohľadávky voči maďarským firmám, môžu využiť tento nástroj na ich vymáhanie.

Je však dôležité mať na pamäti, že úspešnosť vymáhania pohľadávok závisí od viacerých faktorov, vrátane bonity dlžníka a včasnosti podchytenia pohľadávky. V niektorých krajinách sa vymáhajú pohľadávky ťažšie, čo sa odráža aj na vyšších cenách za vymáhanie.

Prečítajte si tiež: Európsky orgán pre poisťovníctvo

V Maďarsku je špecifikom, že firmy účtujú aj k vyvážaným službám daň z pridanej hodnoty. Preto je dôležité pri vymáhaní pohľadávok v Maďarsku zohľadniť aj túto skutočnosť.

Prevencia ako kľúč k úspechu

Nová legislatíva sľubuje zjednodušenie vymáhania cezhraničných pohľadávok súdnou cestou, ale pre podnik je zvyčajne výhodnejšie, ak sa tejto metóde vyhne a dlžoby vybaví mimosúdne. Alebo, v ideálnom prípade, prijme také opatrenia, ktorými vzniku problémových pohľadávok predíde. Čiže ich systematicky riadi.

K tomu patrí napríklad ustavičné sledovanie stavu platieb za predané produkty či služby a správne zhodnotenie bonity partnera. A to aj pri kontraktoch, pri ktorých dodávky smerujú na Slovensko, prípadne tu má odberateľ aj pobočku, ale jeho matka sídli v zahraničí. Tak ako nadnárodný Haden, ktorý síce na Slovensku mal lokálne zastúpenie, ale niektoré zmluvy o subdodávkach uzavreli firmy s jeho francúzskou, nemeckou či americkou dcérou. Tie postupne zbankrotovali.

Problémy firmy možno zvyčajne spozorovať skôr, ako stratí likviditu. Prípadne si odberateľa preveriť ešte pred uzavretím zmluvy. Spoločností, ktoré v rôznej forme ponúkajú informácie o finančnej situácii domácich aj zahraničných podnikov, je na trhu čoraz viac. Informácie o zahraničných subjektoch sú drahšie, ale ak chce firma robiť s partnerom obchody v objeme desiatok či stoviek miliónov korún, niekoľkotisícová investícia nie je veľká.

Externé riadenie pohľadávok

Systém riadenia pohľadávok môže mať firma interný, no môže ho aj outsourcovať. Ak si vymáha meškajúce platby sama, ťažko odhadne náklady. Pri zahraničných pohľadávkach to platí dvojnásobne. Pri využití externých firiem je cena za inkasovanie problémových platieb vopred známa. Firme v takom prípade stačí pravidelne posúvať pohľadávky do správy faktoringovej spoločnosti a počítať s tým, že za túto službu zaplatí vždy niekoľko percent z ich hodnoty. Alebo prenechať správu faktúr inkasnej spoločnosti, ktorá prevezme celú administratívu súvisiacu s inkasovaním dlhov. Čiže kompletnú komunikáciu s dlžníkom vrátane posielania upomienok a výstrah. V takomto prípade platí veriteľ percentný poplatok zo sumy, ktorú inkasná spoločnosť vymôže.

Prečítajte si tiež: Nový program ESF+

Slovenské podniky zatiaľ nevyužívajú externé riadenie pohľadávok systematicky, ale ako riešenie nahromadených faktúr po splatnosti. Nebýva výnimkou, že faktoringový či inkasný partner nájde po príchode do firmy aj rok či dva staré problémové pohľadávky. Až po vyriešení starých pohľadávok prichádza na rad zavedenie systému, ktorý sleduje ich vek a stav. Obvykle platí, že za bonitnejšiu považujú inkasanti pohľadávku, ktorej úhrada síce mešká, no nik jej zaplatenie veľmi neurgoval. Okolo desať až pätnásť percent dlžníkov totiž obvykle zaplatí po prvej výzve. Ak už firma interne vyzývala dlžníka na úhradu pohľadávky a platba neprišla, avizuje to, že má problémy alebo nie je ochotná platiť.

Všeobecným prínosom outsourcingu správy pohľadávok je napríklad citlivejšie riadenie vzťahu s obchodnými partnermi. Úlohu „zlého a otravného vymáhača“ totiž na seba preberá inkasná kancelária.

Predstavitelia faktoringových a inkasných firiem tvrdia, že spolupráca s nimi sa pri vymáhaní zahraničných pohľadávok oplatí ešte viac ako pri domácich. Pokiaľ firme neplatí slovenský odberateľ, nie je problém navštíviť ho, oboznámiť sa s jeho situáciou a pokúsiť sa nájsť riešenie. Ak by však podnikateľ chcel postupovať rovnako k zahraničnej firme, neostáva mu nič iné než vycestovať za hranice. A tam sa bez znalosti miestnych obchodných pomerov a práva dýcha ťažko. Preto si zvyčajne najíma miestneho právnika. Pri predstave takéhoto scenára sa zdá angažovanie externej inkasnej spoločnosti vhodnejšia voľba. Najmä keď niektoré z tých, čo pôsobia na Slovensku, patria do medzinárodných sietí, takže môžu využiť kapacity vlastných zahraničných pobočiek. S dlžníkom potom komunikujú inkasanti znalí miestnych pomerov aj legislatívy. Podnikateľ teda nemusí nikam cestovať a navyše môže o nezaplatených faktúrach komunikovať v rodnom jazyku.

Úspešnosť vymáhania pohľadávok závisí predovšetkým od toho, či sa ich podarí včas podchytiť. Ovplyvňuje ju však aj krajina, v ktorej dlžník pôsobí. V niektorých regiónoch sa vymáhajú pohľadávky ťažšie, takže pre ne platia vyššie ceny. Ide napríklad o niektoré krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. Cenu za vymáhanie pohľadávky ovplyvňuje aj to, či je dlžník z krajiny, kde má inkasná spoločnosť priame zastúpenie. Najväčšie medzinárodné inkasné spoločnosti majú kancelárie v desiatkach krajín po celom svete, ale niekedy musia riešiť aj pohľadávky zo štátov, v ktorých ich neotvorili. V takýchto prípadoch oslovujú miestnych partnerov, cez ktorých býva vymáhanie drahšie. Zvyčajne sa pohybujú v intervale 12 až 25 percent zo získanej sumy.

Účinným nástrojom na zabezpečenie úhrady pohľadávok býva najmä v krajinách s vyšším rizikom neplatenia poistenie. Jeho plnenie si môže podnik nárokovať, ak preukáže, že pokusy vymôcť dlh zlyhali. Napríklad tým, že doloží potvrdenia od inkasnej spoločnosti, že sa pohľadávku nepodarilo vymôcť.

tags: #európsky #platobný #rozkaz #vymáhanie #pohľadávky #Maďarsko