Faktúra vs. Zmluva o dielo: Rozdiely a podstatné náležitosti

Zmluva o dielo je právny nástroj, ktorý upravuje vzťahy medzi zhotoviteľom a objednávateľom pri realizácii určitého diela. Táto zmluva je upravená v Obchodnom aj Občianskom zákonníku, pričom rozdiely medzi týmito úpravami sú kľúčové pre podnikateľov. V tomto článku si priblížime základný rozdiel medzi týmito právnymi úpravami, ktorý pomôže podnikateľom rozoznať, kedy môžu uzatvoriť zmluvu podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka. Predstavíme si aj podstatné náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o diela podľa Obchodného zákonníka, aby vstúpila do platnosti.

Základná charakteristika zmluvy o dielo a rozdiel oproti úprave v Občianskom zákonníku

Základnú charakteristiku zmluvy o dielo upravuje § 536 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako „obchodný zákonník“). V tomto paragrafe sa ustanovuje, že zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podstata odlišnosti zmluvy o dielo upravenej v § 631 až 643 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako „občiansky zákonník“) spočíva práve v subjektoch zmluvného vzťahu. Podľa občianskeho zákonníka ide o vzťah medzi podnikateľom a občanom podľa § 536 v obchodnom zákonníku sa jedná o vzťah uzatváraný medzi podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 obchodného zákonníka. V tomto ustanovení sa za podnikateľov považujú nasledovné subjekty:

• osoba zapísaná v obchodnom registri,
• osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
• osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
• fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie osobitného predpisu.

Je dôležité poznamenať, že zmluvu o dielo môžu uzatvoriť aj nepodnikatelia, v takomto prípade je však potrebné v tejto zmluve výslovne uviesť, že zmluva o dielo sa bude spravovať ustanoveniami obchodného zákonníka.

Podstatné náležitosti zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka

Zmluva o dielo patrí v podnikateľskej praxi k jednej z najčastejšie uzatváraných zmlúv. Je upravená v § 536 až 565 obchodného zákonníka a všetky jej ustanovenia okrem § 536 majú tzv. dispozitívnu povahu. Základnou charakteristikou zmluvy o dielo je, že zhotoviteľ, ktorý je jednou zo zmluvných strán, sa zaväzuje vykonať pre objednávateľa, ktorý je druhou zmluvnou stranou, určité dielo. Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu za toto dielo.

Prečítajte si tiež: Účtovanie kúpeľnej starostlivosti

Podstatné náležitosti zmluvy o dielo podľa obchodného zákonníka sú nasledovné:

1. Označenie zmluvných strán a údaje potrebné na ich riadnu identifikáciu. Je dôležité, aby boli zmluvné strany (zhotoviteľ a objednávateľ) riadne označené a bolo tak možné jasne identifikovať, o aké subjekty sa jedná v danom obchodnoprávnom vzťahu. Zhotoviteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 obchodného zákonníka. Objednávateľom je subjekt, ktorý si objednal vykonanie určitého diela. Pri označovaní zmluvných strán je vhodné použiť aspoň nasledovné údaje: obchodné meno, sídlo, IČO, právnu formu a údaj o zápise do obchodného alebo iného registra. Vhodné je aj uvedenie DIČ, ako aj informácie o tom, či je zmluvná strana platiteľom dane z pridanej hodnoty. V zmluve by mal byť uvedený štatutárny orgán spoločnosti, prípadne prokurista, ak je oprávnený podpisovať zmluvy.

2. Dohoda o predmete plnenia - diela. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy: zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti, hmotne zachytený výsledok činnosti. Pojem dielo tak vždy vyjadruje určitú činnosť, ktorá smeruje k zhotoveniu veci, jej montáži alebo oprave, prípadne inú činnosť, ktorá však musí smerovať k hmotnému výsledku. Pre zmluvu o dielo platí, že jej predmet vždy musí byť ukončený určitým hmotným výsledkom. Ak by dohoda zmluvných strán smerovala k tomu, že výsledkom činnosti by bolo nehmotné dielo, takýto vzťah nebude upravený zmluvou o dielo podľa § 536 a nasl. obchodného zákonníka. O zmluvu o dielo sa bude jednať aj v prípade, že bude objednávateľ nakupovať hnuteľné veci, avšak v týchto prípadoch sa tieto veci použijú na zhotovenie diela, opravu alebo údržbu konkrétnej veci. V prípade, že by sa nejednalo o tieto činnosti a vec by bola len predávaná, šlo v o kúpnu zmluvu.

3. Dohoda o cene a záväzok ju splniť. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Z tohto ustanovenia vyplýva, že v zmluve o dielo nemusí byť presne ustanovená konkrétna výška sumy, aby táto vstúpila do platnosti. K dohode o cene môže dôjsť 3 spôsobmi:

   • Zmluvné strany sa dohodnú na určitej cene za vykonanie diela. Pri tejto cene by mali zároveň uviesť, či je táto cena už konečná a nemenná, prípadne špecifikovať akým spôsobom ju možno ešte meniť. V praxi je však lepšie, ak je cena čo najviac určitá, aby nespôsobovala pochybnosti o prejave vôle zmluvných strán.
   • Zmluvné strany sa dohodnú na spôsobe určenia ceny. Tento spôsob je vhodný najmä v prípade, kedy subjekty majú záujem uzatvoriť zmluvu, avšak nemajú dostatok informácií na to, aby uzavreli dohodu. Zmluvné strany by sa v tomto prípade mali jasne dohodnúť, či cenu určia dodatočne v dohodnutej lehote alebo ju určí tretia strana, prípadne súd.
   • V treťom prípade je možné uzatvoriť takúto zmluvu aj bez určenia ceny. Na platnosť takéhoto prejavu vôle je však potrebné, aby bol v zmluve výslovne uvedený. Za účelom zvýšenia právnej istoty pre prípadné spory je preto vhodné aj pri uzatvorení ústnej zmluvy o dielo prejav vôle o tom, že zmluvné strany neurčujú cenu za dielo, vyhotoviť v písomnej podobe, alebo aspoň pred viacerými svedkami.

Je dôležité si uvedomiť, že pokiaľ v zmluve o dielo podľa obchodného zákonníka chýba niektorá z podstatných náležitostí, spôsobí to absolútnu neplatnosť tejto zmluvy od jej začiatku. V praxi to znamená, že takáto zmluva za považuje za neuzatvorenú.

Prečítajte si tiež: Faktúra členský príspevok - dôležité informácie

Aké ustanovenia je ešte vhodné uviesť do zmluvy o dielo?

Vyššie sme naznačili, že okrem ustanovenia § 536 obchodného zákonníka, sú ďalšie ustanovenia dispozitívne. To znamená, že je rešpektovaná zmluvná sloboda participujúcich subjektov, ktorí si môže v zmluve upraviť, čo potrebujú a uznajú za vhodné (samozrejme tak, aby to bolo vždy v súlade so zákonom). Zákon podnikateľom túto podmienku neprikazuje, ale v praxi je vhodné, keď je v zmluve určená aj lehota, dokedy je potrebné dielo vykonať, prípadne informácie o predĺžení tejto doby v prípade prekážok na strane zhotoviteľa. V zmluve možno dohodnúť aj tieto prekážky. Môže to byť napríklad nevedomosť zhotoviteľa o dodaní materiálu a iné, ktoré môžu posunúť začiatok výkonu diela.

Riadnym vykonaním diela dochádza k zániku záväzku a riadnym ukončením rozumieme ukončenie diela v dohodnutej lehote a jeho odovzdanie bez vád. Objednávateľ nie je povinný prevziať dielo s vadami. Pri prevzatí diela s vadami potom záleží na zmluvných stranách, či si v zmluve dohodnú aj zmluvnú pokutu za omeškanie zhotoviteľa s ich odstraňovaním, Zmluvnú pokutu si môžu dohodnúť aj následne, po oznámení vád. Pri vadnom plnení a pri prevzatí diela objednávateľom nedochádza k zániku záväzku. K zániku záväzku dochádza až odstránením vád.

V zmluve je vhodné určiť aj miesto plnenia. Ak si zmluvné strany neurčia miesto plnenia, bude sa toto miesto riadiť podľa zákona (§ 554 obchodného zákonníka). Vhodným ustanovením, ktoré je dobré zakomponovať do zmluvy o dielo, je aj zreteľné určenie okamihu prechodu vlastníckeho práva k dielu, ako aj prechodu nebezpečenstva škody na ňom. Toto určenie jasne definuje, kedy sa objednávateľ stáva vlastníkom diela a odkedy je povinný znášať riziko jeho náhodného poškodenia.

Fakturácia v kontexte zmluvy o dielo

Vystaveniu faktúry spravidla predchádza objednávka, cenová ponuka, záznam o dohodnutých prácach alebo iná forma zmluvy. Tieto dokumenty slúžia ako podklady k fakturácii a často tvoria prílohu faktúry. Daňový úrad ich môže vyžadovať ako dôkaz o vykonanej fakturácii v prípade kontroly.

Náležitosti faktúry

Rozdiel v náležitostiach vo vystavených faktúrach vzniká registráciou pre daň z pridanej hodnoty. Neplatitelia DPH majú vystavovanie faktúr o čosi jednoduchšie. V oboch prípadoch musí faktúra obsahovať základné náležitosti:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre Zamestnávateľov – Kúpeľná Starostlivosť

• označenie účastníkov, čiže dodávateľa a odberateľa (pri súkromnej osobe ide o meno a priezvisko, adresu, kontaktné údaje, pri podnikateľovi ide o obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, IČO, DIČ, platobné údaje),
• označenie registra, v ktorom je dodávateľ zapísaný,
• slovné a číselné označenie,
• peňažnú sumu celkom a za jednu jednotku,
• dátum vyhotovenia dokladu,
• dátum dodania tovaru alebo služby.

Platiteľ DPH navyše na faktúre uvádza:

• IČ DPH oboch strán,
• rozsah a druh dodanej služby alebo druh a množstvo tovaru,
• základ DPH pre obe sadzby
• jednotková cena bez DPH,
• sadzbu DPH
• celková suma.

V určitých špecifických prípadoch, ktoré sú definované zákonom o DPH, musí faktúra obsahovať špecifické formulácie, aby sa jasne uviedlo, aký režim DPH sa na dané plnenie vzťahuje. Tieto formulácie slúžia ako povinný údaj pre daňový úrad, aby bol režim zdaňovania transparentný a správne zaevidovaný.

Kedy a čo na faktúre uviesť?

• „Prenesenie daňovej povinnosti“ - používa sa pri dodaniach, kde zodpovednosť za odvedenie DPH prechádza na príjemcu, napríklad pri dodaní stavebných prác alebo obchodovaní v rámci EÚ.
• „Dodanie je oslobodené od dane“ - platí pri službách alebo tovaroch, ktoré sú podľa zákona oslobodené od DPH, ako napríklad dodanie zdravotníckych pomôcok alebo vývozy mimo EÚ.
• „Úprava zdaňovania prirážky“ - týka sa špecifických oblastí, kde sa DPH nepočíta z celkovej hodnoty plnenia, ale iba z prirážky (rozdiel medzi kúpnou a predajnou cenou). Existuje niekoľko podkategórií:
  • „Cestovná kancelária“ - platí pre služby organizované cestovnými kanceláriami.
  • „Použitý tovar“ - používa sa napríklad pri predaji ojazdených vozidiel alebo iných použitých predmetov.
  • „Umelecké diela“ - vzťahuje sa na obchodovanie s umeleckými predmetmi.
  • „Zberateľské predmety a starožitnosti“ - platí pri obchodovaní s predmetmi historickej hodnoty.

Lehota na vystavenie faktúry

Lehoty na vystavenie faktúry nám udáva zákon o DPH, to znamená, že sa ním riadi podnikatelia, ktorí sú zároveň platiteľmi DPH. Lehota vystavenia závisí od predmetu dodávky, miesta dodania a sú stanovené v § 72 zákona o DPH nasledovne:

• do 15 dní odo dňa dodania tovaru alebo služby, prípadne do 15 dní odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, prípadne do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola takáto platba prijatá.
• v prípade, ak ide o cezhraničné dodávané tovary a služby, a to konkrétne dodanie tovaru, ktorý je oslobodený od dane podľa § 43 zákona o DPH alebo dodanie služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte:
  • do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bol dodaný tovar oslobodený od dane podľa § 43,
  • do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola dodaná služba alebo v ktorom bola prijatá platba pred dodaním služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1. zákona o DPH v inom členskom štáte.

V prípade neplatiteľa DPH zákon nestanovuje termín, dokedy je povinný faktúru vystaviť. Zákon o účtovníctve prikazuje vystavenie účtovného doklad bez zbytočného odkladu, teda hneď po uskutočnení dodávky.

Splatnosť faktúry

Najčastejšie je používaná 14-dňová lehota. Ustanovenie § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka nám však umožňuje maximálnu možnú splatnosť 60 dní, ktorá sa počíta odo dňa doručenia faktúry alebo odo dňa, keď dodávateľ dodal tovar/službu, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr.

Ďalšie druhy faktúr

• Zálohová faktúra: Nie je účtovným ani daňovým dokladom. Jej hlavným účelom je minimalizovať riziko nezaplatenia za tovar alebo služby zo strany odberateľa.
• Faktúra k prijatej platbe: Platiteľ DPH je povinný vystaviť ostrú faktúru k prijatej platbe do 15 dní odo dňa prijatia platby alebo do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba prijatá, pričom si musí dať pozor, aby z prijatej platby vypočítal základ DPH a sumu DPH a dátum vystavenia bol zhodný s dátumom prijatia platby.
• Zjednodušená faktúra: Používa sa v špecifických prípadoch, ktoré umožňujú jednoduchšie vystavovanie dokladov.
• Súhrnná faktúra: Vystavuje sa za viac samostatných dodaní tovarov/služieb alebo za viac prijatých platieb pred samotným dodaním, pričom súhrnná faktúra môže zahŕňať najviac obdobie jedného kalendárneho mesiaca a musí byť vyhotovená do 15 dní od skončenia kalendárneho mesiaca.
• Faktúra za opakované dodávky tovarov a služieb: Tieto faktúry sa týkajú najmä energií, nájomného, lízing, kedy sa vystavuje faktúra za opakované dodávky za určité obdobie s paušálnymi sumami alebo sa vyhotovuje tzv. splátkový kalendár.
• Refakturácia: Stav, kedy podnikateľ nadobudnutý tovar alebo služby následne dodáva a fakturuje inému subjektu.
• Opravné faktúry: Tieto faktúry opravujú pôvodný doklad z dôvodu mylného vystavenia, zníženia/zvýšenia ceny, vrátenia/reklamácie dodávky. Zaraďujeme sem dobropis a ťarchopis.
• Faktúra v cudzej mene: Pri fakturácii do zahraničia v cudzej mene je vo faktúre uvedená jednotková suma aj celková suma v dohodnutej mene a dodávateľ vystavenú faktúru prepočíta na tuzemskú menu, pričom použije kurz ECB v deň, ktorý predchádza dňu dodania tovaru/služby.

Kúpna zmluva vs. Zmluva o dielo

Kúpna zmluva a zmluva o dielo sú najpoužívanejšie zmluvné typy, ktoré sú v praxi často ľahko zameniteľné. Kúpnu zmluvu využívame v prípade, že nám druhá osoba dáva určitú vec - či už jedinečnú konkrétnu vec (napr. pozemok) alebo určité množstvo (napr. 2 tony piesku), pričom táto osoba od nás za poskytnutú vec dostáva vopred dohodnutú cenu.

Zmluva o dielo sa naopak uzatvára v prípadoch, kedy vec - predmet zmluvy ešte neexistuje. Zmluvu o dielo použijeme, ak potrebujeme, aby pre nás niekto niečo vytvoril alebo zhotovil, a to opäť za vopred dohodnutú cenu. Zmluva o dielo sa rovnako využije aj v prípadoch, že predmetom zmluvy bude montáž, údržba, oprava alebo úprava už existujúcej veci.

Pravidlo dodania materiálu

Ak si síce dohodnete s výrobcom, že pre vás niečo vytvorí, ale zároveň sám aj dodá všetok materiál, zákonné riešenie znie, že ide o zmluvu kúpnu. Túto situáciu však treba odlišovať od situácie, kedy si síce výrobca dodá všetok materiál sám, ale jeho činnosť je hodnotnejšia ako materiál, ktorý využije, tzn. podstatnou v zmluve je jeho činnosť.

Výnimky z pravidla dodania materiálu

Pri zhotovení, montáži, údržbe, oprave alebo úprave stavby, prípadne len jej časti, sa vždy uzatvára zmluva o dielo, bez ohľadu na to, kto dodáva materiál.

Forma zmluvy

Zákonodarca vo všeobecnosti nevyžaduje, aby boli zmluvy v písomnej forme, postačuje teda aj ústna dohoda. Samozrejme je vhodnejšia forma písomná, kedy písomná zmluva môže neskôr poslúžiť ako silný dôkaz v prípadnom spore.

Písomná forma je v podnikateľskej praxi priam nevyhnutnosťou taktiež z hľadiska splnenia podmienok pre získanie úveru či leasingu alebo z hľadiska daňového, nakoľko daňový úrad môžu v niektorých prípadoch okrem účtovných dokumentov zaujímať tiež obchodné dokumenty ako sú zmluvy.

Ďalšou z výnimiek sú prevody nehnuteľností, pri ktorých je vyžadovaná nielen písomná forma kúpnej zmluvy, ale navyše podpisy ako predávajúceho, tak kupujúceho musia byť na tej istej listine. Pre zápis do katastra nehnuteľností navyše tieto podpisy musia byť úradne overené.

Dodací list a preberací protokol

Dodací list využívame pri kúpnych zmluvách ako doklad, že tovar bol odoslaný, popisujeme v ňom jeho kvalitu, druh, množstvo atď. Pokiaľ ide o preberací protokol, tento vystavujeme ako doklad o stave predmetu, ktorý sme prevzali. Odovzdávajúci musí popísať celkový stav tovaru spolu so všetkými dôležitými a podstatnými údajmi, ktorý potom osoba preberajúca tovar alebo dielo potvrdí. Preberací protokol sa využíva pri zmluvách o dielo a pri významnejších kúpach, ako napr. pri kúpe bytu, vozidla, pozemku atď.

Zmluva o dielo a autorské právo

Zmluva o dielo sa môže týkať aj autorského diela - podľa autorského zákona resp. Vo všetkých spomenutých predpisov ide o vzťah medzi tzv. je uzatvorená medzi 2 podnikateľmi - teda medzi 2 obchodnými spoločnosťami, medzi 2 SZČO či medzi spoločnosťou a SZČO, resp. zhotoviteľ si odmenu zdaní sám - buď ako SZČO (príjem z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti - § 6 zákona o dani z príjmov), resp. zhotoviteľ je občan - tj nepodnikateľ.

Dane a odvody pri zmluve o dielo s autorským prvkom

• Ak ide o samostatný výkon, resp. zhotovenie diela, ktoré nie je možné klasifikovať ako tzv. občan-zhotoviteľ si odmenu zdaní sám - ako tzv. ostatný príjem (§ 8 zákona o dani z príjmov). V prípade, že ide o jednorazový alebo príležitostnú činnosť, 500 EUR z tohto príjmu je od dane z príjmov oslobodených (Pozor, doplnenie: od r. 2018 príjem na základe zmluvy a v prípade, ak si druhá strana (objednávateľ) uplatňuje vyplatenú sumu v daňových nákladoch, od dane oslobodený nie je).
• Občan-zhotoviteľ je z odmeny (resp. zhotoviteľ platí len zdravotné odvody - a to 14% (resp. 7% v prípade poistenca so zdravotným postihnutím) z výšky odmeny. v konečnom dôsledku zaplatí zhotoviteľ 19%-nú daň a 14%-né zdravotné odvody.
• V prípade, ak ide o pasívny príjem, tj licenčnú zmluvu, na základe ktorej vypláca objednávateľ zhotoviteľovi-autorovi licenčné poplatky za použitie už vytvoreného diela (teda nie jeho vytvorenie), takýto príjem nepodlieha odvodom, no na druhej strane nie je možné uplatniť si nezdaniteľné časti.

Záver

Zmluva o dielo predstavuje flexibilný nástroj na úpravu vzťahov pri realizácii rôznych druhov diel. Je však dôležité rozlišovať medzi úpravou v Občianskom a Obchodnom zákonníku a správne identifikovať subjekty zmluvného vzťahu. Dôkladné stanovenie podstatných náležitostí zmluvy, ako aj ďalších ustanovení, ktoré upravujú práva a povinnosti zmluvných strán, je kľúčové pre predchádzanie sporom a zabezpečenie úspešnej realizácie diela. Pri fakturácii je potrebné dodržiavať platné právne predpisy a uvádzať všetky potrebné náležitosti. V prípade autorských diel je potrebné zohľadniť aj autorské právo a správne zdanenie a odvodové povinnosti.

VZOR zmluvy o dielo

ZMLUVA O DIELO uzatvorená podľa § 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov medzi nasledujúcimi zmluvnými stranami:

Objednávateľ:

Obchodný názov spoločnosti: ……………………………………………………………………

Sídlo spoločnosti: ……………………………………………………………………..

IČO: ……………………………………………………………………..

Bankové spojenie: ………………………………………………………………………

Zapísaná v ………………., oddiel: …………….., vložka č. ……………………………………

(ďalej len ako „objednávateľ“)

Zhotoviteľ:

Obchodný názov spoločnosti: ……………………………………………………………………

Sídlo spoločnosti: ……………………………………………………………………..

IČO: ……………………………………………………………………..

Bankové spojenie: ………………………………………………………………………

Zapísaná v ………………., oddiel: …………….., vložka č. ……………………………………

(ďalej len ako „zhotoviteľ“)

(Objednávateľ a zhotoviteľ ďalej v texte spoločne označovaní ako aj „zmluvné strany“).

Zmluvné strany sa dohodli na nasledovnom znení tejto zmluvy:

Článok I. Predmet plnenia

Zmluvné strany sa vzájomne dohodli na uzatvorené tejto zmluvy.

Predmetom tejto zmluvy o dielo je ……………………………….. (ďalej len ako „dielo“).

Zhotoviteľ sa týmto zaväzuje vykonať dielo (tu možno uviesť, ako bude dielo vykonávať - čo najlepšia špecifikácia je vhodná) a odovzdať ho objednávateľovi v lehote, spôsobom a na mieste ustanovenej v tejto zmluve.

Objednávateľ sa týmto zaväzuje zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú (alebo inak špecifikovanú) cenu a riadne si prevziať dielo spôsobom, na mieste a v lehote ustanovenej v tejto zmluve.

Článok II. Cena za vykonanie diela

Zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ zaplatí na účet zhotoviteľa uvedený v hlavičke tejto zmluvy sumu za dielo vo výške: ……………………….. Eur (ďalej len ako „cena za dielo“. Uvedená suma je konečná a zahŕňa všetky vzniknuté náklady pri výkone diela, ako aj náklady za použitý materiál (spôsob platby možno nastaviť aj inými spôsobmi uvedenými v článku). Zhotoviteľ tak nemá nárok na účtovanie vyššej ceny z dôvodu zmeny ceny materiálov.

Objednávateľ je povinný uhradiť sumu za dielo podľa bodu 1 tohto článku, a to do …….. dní odo dňa doručenia faktúry zhotoviteľom. Zhotoviteľ sa zaväzuje vystaviť faktúru za dielo najneskôr do …….. odo dňa odovzdania diela. Faktúra sa považuje za uhradenú dňom pripísania jej sumy na účet zhotoviteľa.

tags: #faktura #vs #zmluva #o #dielo #rozdiel