Duševné vlastníctvo firiem: Kľúčové kritériá a ochrana

Duševné vlastníctvo predstavuje v súčasnej spoločnosti významný a hodnotný majetok a tvorí neoddeliteľnú súčasť tržného hospodárstva. Firmy v silnejúcej konkurencii si čoraz viac uvedomujú jeho význam pre rozvoj a prosperitu firmy. Len málo podnikateľov si na Slovensku cení duševné vlastníctvo a má systematický prístup k správe svojho nehmotného majetku. V podnikoch sa riešia viac-menej len spory z porušovania práv. Systematické a strategické riadenie duševného vlastníctva chýba tak na úrovni firiem, ako aj štátu.

Význam duševného vlastníctva

Z právneho hľadiska je „duševné vlastníctvo“ zastrešujúci pojem pre rôzne formy nárokov, ktoré sa upínajú k rôznym nápadom, myšlienkam alebo iným nehmotným statkom a právam. Nositeľ takého právneho nároku je všeobecne oprávnený na výkon rôznych výlučných práv, v súvislosti s predmetom duševného vlastníctva. Pojem „duševné vlastníctvo“ reflektuje na to, že predmetom duševného vlastníctva je výsledok tvorivej, alebo intelektuálnej činnosti a ten by mal byť rovnako právne chránený, ako iné formy vlastníctva, resp. majetku. Duševné vlastníctvo v najširšom slova zmysle je výsledok duševnej tvorivej činnosti ľudí. Ide o predmety nehmotné a teda ťažšie predstaviteľné. Je to niečo, čo nemožno chytiť do rúk, vidieť, vnímať zmyslami, ale napriek tomu má svoju peniazmi vyčísliteľnú hodnotu.

Druhy duševného vlastníctva

Medzi hlavné oblasti duševného vlastníctva patria:

• Autorské právo: Chráni diela z oblasti literatúry, umenia alebo vedy. Autorský zákon demonštratívne (príkladmo) v § 3 ods. 2 vypočítava, aké výtvory môžu byť predmetom autorského práva. Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého alebo vedeckého diela, ak spĺňa pojmové znaky diela. Autorské právo nechráni myšlienku či nápad, ktoré viedli k vzniku diela, ale len samotné dielo.

  Autorský zákon v § 5 vymenúva, čo sa nepovažuje za predmet autorského práva. Autorské právo sa neudeľuje v žiadnom osobitnom konaní, neregistruje sa. Platná slovenská právna úprava teda neobsahuje ustanovenia o vydávaní dokladov, potvrdení, či osvedčení, ktoré by dokazovali, resp. potvrdzovali autorstvo fyzickej osoby k určitému dielu, ani neurčuje orgán, ktorý by bol touto činnosťou poverený. Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami.

  Prečítajte si tiež: Kto uhrádza péčko?

  Bližšie k vzniku autorského práva viď otázka č. Určité osobitosti možno nájsť pri audiovizuálnom diele, počítačovom programe a databáze. Zjednodušene povedané, ide napr. o film, či už bude úplne pôvodný (diela sú vytvorené priamo pre audiovizuálne dielo napr. vlastná hudba, vlastný scenár) alebo zložený z iných, už existujúcich, diel, ktoré boli vytvorené nezávisle od vzniku audiovizuálneho diela (napr. zaradenie populárneho hudobného diela do filmu, spracovanie knihy na scenár k filmu). Autor audiovizuálneho diela si musí vyžiadať súhlas na použitie tohto iného, už existujúceho, diela od jeho autora a až potom ho môže použiť vo svojom audiovizuálnom diele. Toto iné, už existujúce, dielo (napr.

  Na tvorbe audiovizuálneho diela sa podieľa zvyčajne viacero fyzických osôb, ktoré sú spoluautormi audiovizuálneho diela. Autorom audiovizuálneho diela je predovšetkým osoba zapísaná v Medzinárodnom zozname audiovizuálnych diel. Ďalšími autormi sú režisér, autor scenára, autor dialógov a autor hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo. Osoby, ktoré sú autormi audiovizuálneho diela, treba odlišovať od osoby, ktorá k audiovizuálnemu dielu vykonáva práva. Výkon práv k audiovizuálnemu dielu je totiž prenesený z tvorcov (autorov) na výrobcu originálu (producenta) audiovizuálneho diela. Z toho vyplýva, že majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu vykonáva výrobca originálu audiovizuálneho diela (producent), ak od autorov audiovizuálneho diela získal písomný súhlas na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela a dohodol sa s nimi na odmene jednotlivo pre každý spôsob použitia audiovizuálneho diela.

  Počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme, použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení (napr. Príkazy a inštrukcie môžu byť vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Definícia počítačového programu zahŕňa aj programy, ktoré sú včlenené do technického vybavenia počítača (hardvéru). Počítačový program je špecifický v tom, že nemusí spĺňať všetky pojmové znaky diela. Na to, aby bol počítačový program autorskoprávne chránený, stačí, ak spĺňa podmienku tvorivosti, teda je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Žiadne iné kritériá na určenie autorskoprávnej ochrany počítačového programu sa neuplatnia. Autor počítačového programu udeľuje na jeho použitie súhlas prostredníctvom uzavretia licenčnej zmluvy. Počítačové programy majú jednak osobitnú úpravu výnimiek a obmedzení (§ 89), a jednak sa na ne môžu aplikovať niektoré ďalšie všeobecné výnimky a obmedzenia majetkových práv (napr.

• Priemyselné práva: Chránia predmety vytvorené tvorivou duševnou činnosťou (napr. vynálezy, technické riešenia, dizajny), alebo tovary a služby prostredníctvom označenia (napr. ochranné známky). Priemyselné práva sú chránené zápisom do určeného registra prostredníctvom na to určeného orgánu štátnej správy. Na Slovensku je to Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej Republiky so sídlom v Banskej Bystrici. ÚPV SR je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť priemyselného vlastníctva. Vedie ústredný fond patentovej a známkovej dokumentácie. Internetová stránka úradu obsahuje tlačivá prihlášok pre predmety priemyselného vlastníctva, ako aj informácie pre prihlasovateľa.

Ochrana ochrannej známky

Už dávno neplatí, že hodnotu firiem tvoria len budovy, pozemky, výrobné stroje či šikovní zamestnanci. V dobe extrémnej konkurencie sú si firmy z rovnakej brandže natoľko podobné, že ich bežný spotrebiteľ rozpozná len podľa loga, názvu či špecifických znakov, akými sú farba, zariadenie či poháre. Laicky povedané ide o maličkosti, ktoré tvoria dušu firmy, ktorú je možné ochrániť napríklad prostredníctvom ochranných známok. Tá firme chráni značku, ale v istej miere aj know-how a investície. Spolu s ochrannou známkou je tak firma oprávnená používať značku ®. Tá je u nás chránená zápisom na Úrad priemyselného vlastníctva (ÚPV SR).

Prečítajte si tiež: Rekonštrukcia kúpeľne pre osoby so ZŤP: Kompletný sprievodca

Skúsenosti advokátov potvrdzujú, že hlavne začínajúci podnikatelia, ktorí majú sľubné nápady a neskôr úspech u zákazníkov, na ochrannú známku zabúdajú. Táto maličkosť ich môže stať v budúcnosti značnú časť tržieb.

Čo Vám poskytuje ochranná známka?

Ochranná známka má niekoľko funkcií:

• Zamedziť klamlivému označovaniu a napodobňovaniu tovaru alebo služieb pochádzajúcich od určitého výrobcu a umožniť spotrebiteľom odlíšiť tovary a služby jednotlivých podnikateľov. To znamená, že ochranná známka má zabezpečiť, aby sa iný podnikateľ- špekulant nepriživoval na názve alebo logu firmy, ktorá s nápadom prišla, respektíve aby spotrebiteľ na trhu nebol uvedený do omylu ohľadne pôvodu kupovaných tovarov a služieb.
• Okrem toho má ochranná známka v súčasnosti zmysel pri budovaní takzvaného brand image, teda rozpoznateľnosti značky a dobrého mena v očiach spotrebiteľa. Dobré meno firmy znamená, že sa jej otvárajú dvere aj k takým možnostiam, ako ľahšie a lacnejšie financovať svoj biznis cez bankový úver, ktorý je zabezpečený napríklad ochrannou známkou.“Vo všeobecnosti by som o zápise ochrannej známky prípadne iných práv duševného vlastníctva uvažoval pri tradičných podnikateľských činnostiach s obratom rádovo v desiatkach tisíc eur, hoci v konkrétnych prípadoch môžu mať význam pre každého podnikateľa. Pri startupoch, najmä v technologickej oblasti, už na úplnom začiatku podnikania.

Hodnota nehmotného majetku

Ochranné známky majú hodnotu zlata. Sú súčasťou nehmotného majetku spolu napríklad s patentami a know how firmy. Nehmotný majetok by si preto firmy mali chrániť ako oko v hlave. Hodnota nehmotného majetku pritom dlhodobo stúpa. Od roku 1975 po súčasnosť sa pomer hodnoty nehmotného vlastníctva zvýšil podľa šéfa ÚPV SR Matúša Medveca z úrovne 17 percent na 70 až 80 percent hodnoty firiem. V prepočte hodnota celosvetového nehmotného majetku, ktorého súčasťou sú aj ochranné známky, dnes predstavuje približne 52 biliónov dolárov. Čím je firma úspešnejšia, tým má pre ňu ochranná známka vyššiu hodnotu. “Výborné finančné ukazovatele určitej spoločnosti zvyšujú aj hodnotu ochrannej známky, ktorú v obchodnom styku používa, avšak netreba zabudnúť, že k tej hodnote môže prispievať aj veľké množstvo ďalších práv ako napríklad patenty či dizajny a faktory ako napríklad spôsob riadenia a personál či investície do reklamy,” tvrdí advokát a partner V4 Group, Miroslav Šperka.

„V prípade ochrannej známky je vždy dôležité, aby bolo jasné, kto je jej vlastníkom, pre ktoré triedy ochrany je zaregistrovaná a na akom území. Podľa týchto kritérií môže potom spoločnosť uvažovať o jej trhovej hodnote a preceniť jej účtovnú hodnotu vedenú v majetku do reálnej trhovej podoby. Ochranné známky sú v súčasnosti dôležitou majetkovou hodnotou, nehmotným majetkom, ktorý nemusí mať vôbec zanedbateľnú výšku a preto napríklad i banky môžu prihliadať pri poskytovaní prevádzkových či hypotekárnych úverov pre spoločnosti práve na hodnotu ochrannej známky alebo jej skutočnú hodnotu na trhu,“ doplnila Eva Nemšáková.

Ako si chrániť svoje práva?

Ochrannú známku a ideu je však potrebné postaviť na reálne dokázateľných podkladoch. Niekedy totiž ani označenie, ako napríklad Big Mac, ktoré sa nám akosi automaticky spája s najznámejším fastfoodovým reťazcom McDonald’s môže byť na súde napadnuté. Predbežne totiž, pred dvoma rokmi, stratil McDonald’s v EÚ práva na ochrannú známku Big Mac v spore s írskou značkou SuperMac’s. EUIPO zrušil práva na ochranu značky, ktorú McDonald’s získal v roku 1996. Nejde zatiaľ o právoplatné rozhodnutie, McDonald´s sa odvolal. Podľa rozsudku americká sieť rýchleho občerstvenia dostatočne nepreukázala, že značku v období piatich rokov pred začiatkom sporu v roku 2017 riadne používala. Nedokázala predložiť relevantné dôkazy o tom, kedy a v akom rozsahu sa ochranná známka používala, hoci sa Big Mac objektívne spája u mnohých spotrebiteľov s “mekáčom”. Pre súdny boj ale chýbali dôkazy a to bolo podstatné. Nehovoriac o tom, že spor trvá dodnes a teda musia obe strany vynaložiť čas a množstvo finančných prostriedkov na to, aby dokázali alebo obhájili svoje práva.

Prečítajte si tiež: Ako vymáhať rodičovský príspevok?

Medzi ďalšie najznámejšie „ochranné známky“ patrí Coca Cola či Pepsi, v reštauračnom biznise Kobe alebo Wagamama a medzi hotelmi napríklad Kempinski, Hilton či Sheraton, ktorých prevádzky nájdete po celom svete a aj u nás.

Firmy musia byť v pozore

Pri ochrane známok by mali firmy vystupovať proaktívne aj na Slovensku. Ešte pred dvoma rokmi ÚPV SR automaticky kontroloval, či sa nové návrhy na ochrannú známku nezhodujú s už registrovanými známkami pre zhodné tovary a služby. Keď zistil zhodu, prihlášku predbežne zamietol. Takýchto prípadov boli každý rok desiatky. U nás, ale aj v Česku a iných európskych krajinách, to už nefunguje a prešlo sa na takzvaný námietkový systém. To znamená, že ochranné známky si musia podnikatelia ustrážiť sami. Ak teda nejaká konkurenčná firma podá prihlášku na zápis ochrannej známky, ÚPV SR ju zverejní vo vestníku, ktorý je vydávaný každý mesiac a zverejňovaný na internetovej stránke úradu. Od zverejnenia ochrannej známky plynie trojmesačná lehota, počas ktorej môžu byť proti jej zápisu podané námietky napríklad z dôvodu jej zhodnosti alebo podobnosti so staršou ochrannou známkou. Ak teda chcú mať majitelia chránených označení istotu, že si nikto nezaregistruje rovnakú alebo podobnú známku, musia sústavne sledovať vestník alebo online register úradu. A to môže byť mravčia a úmorná práca.

“Podstata námietkového systému spočíva v skutočnosti, že pokiaľ ide o skoršie zhodné alebo podobné práva, je na vás ako vlastníkovi respektíve na vašich právnikoch, aby cielene sledovali registre a konfliktné prihlášky napádali. Takýto monitoring je samozrejme služba, ktorá sa bežne poskytuje,” tvrdí Miroslav Šperka z konzultačnej spoločnosti V4 Group. Prechádzať vestník sa dá buď manuálne prostredníctvom internetovej databázy úradu, čo môže byť časovo zdĺhavé a nepresné, alebo prostredníctvom špecializovaného softvéru, ktorý podľa zadaných kritérií vyhľadáva potenciálne konfliktné prihlášky.

Náklady a riziká pri registrovaní ochrannej známky

Vo vzťahu k ochranným známkam poskytuje V4 Group prostredníctvom svojej právnej sekcie V4 Legal aj služby týkajúce sa zápisu a vynucovania ochranných známok na Slovensku, v Česku, Poľsku a Maďarsku. Taktiež zastupuje klientov v konaniach pred EUIPO. Advokáti pomôžu aj pri zápise novej ochrannej známky, čo môže byť pre firmy, ktoré riešia každodenné povinnosti v podnikaní, byrokraticky nepríjemný proces. Jednou z najčastejších prekážok pri registrácii ochrannej známky je chýbajúca rozlišovacia spôsobilosť. Ak chce firma registrovať názov alebo logo, ktoré bez dlhšieho rozmýšľania vytvára asociáciu na tovar alebo služby inej firmy, nemusí to byť dobrý nápad. Takáto prihláška ochrannej známky môže byť nakoniec zamietnutá. Nevyhnutným krokom pred registráciu ochrannej známky je prieskum, teda rešerš skorších ochranných známok.

Vo vzťahu k Slovensku je to možné v registri ÚPV SR, v registri EUIPO alebo prostredníctvom nástroja TMview, ktorý zahŕňa všetky registre krajín EÚ a aj registre mnohých ďalších krajín. Pri ochrannej známke Európskej únie, ktorá platí vo všetkých štátoch EÚ, by sa mali pred registráciou preveriť všetky národné registre členských štátov a naopak, keď si chce firma registrovať národnú známku, je potrebné preveriť aj register ochranných známok EÚ. “Overiť si to síce viete vo verejne prístupných registroch, avšak je odporúčané osloviť advokáta špecializujúceho sa na danú oblasť respektíve patentového zástupcu, nakoľko ako laik môžete prehliadnuť množstvo rozhodujúcich detailov,” tvrdí advokát a partner V4 Group Miroslav Šperka. To znamená, že ak firma svojpomocne v registroch nenájde identickú ochrannú známku, to ešte neznamená, že nemôže zasahovať do iných skorších práv . “Dôkladná známková rešerš môže predstavovať, v závislosti od konkrétnych okolností relevantnej podnikateľskej činnosti, komplikovanú kombinatoriku,” upozorňuje advokát.

Ochranná známka v skratke

Platnosť zápisu ochrannej známky je desať rokov odo dňa podania prihlášky s možnosťou opakovaného obnovenia. Na trhu sa dajú nájsť ochranné známky, ktoré sú udržiavané už vyše sto rokov. Jedinou podmienkou na predlžovanie platnosti ochrannej známky je povinnosť zaplatiť takzvaný obnovovací poplatok. Náklady na udržiavanie ochrannej známky nie sú extrémne vysoké a ich výška závisí od počtu krajín, na ktorom má byť ochranná známka chránená a rozsahom ochrany (počtom tried tovarov a služieb), na ktorú sa vzťahuje.

Úrady pre duševné vlastníctvo na celom svete používajú systém triedenia ochranných známok, ktorý spája podobné výrobky alebo služby do 45 rôznych tried. Ide o medzinárodné (niceské) triedenie tovarov a služieb. Tovary sú uvedené v triedach 1 až 34 a služby sú uvedené v triedach 35 až 45. Čím viac ochranná známka zahŕňa tried, tým vyššie sú poplatky.“Prihlasovateľ však môže chcieť ochranu napríklad iba v jednom alebo dvoch štátoch, k čomu mu bude stačiť aj národná prihláška, ktorá bude lacnejšia,” tvrdí Miroslav Šperka. Na Slovensku je základný poplatok 166 eur, ktorý je možný znížiť v prípade podania online, v susednom Česku 5000 českých korún do troch tried tovarov alebo služieb.

Ochranné známky s preplatením nákladov od EÚ

Malé a stredné podniky majú v súčasnosti možnosť dosiahnuť preplatenie určitej časti nákladov súvisiacich s podaním prihlášok napríklad aj ochrannej známky, na čo pred Vianocami upozornil ÚPV SR. Bol na to vytvorený špeciálny fond v objeme 20 miliónov eur (Ideas Powered for Busines SME Fund).

Porušovanie práv duševného vlastníctva

K porušeniu práva duševného vlastníctva najčastejšie dochádza v prípadoch, keď niekto použije tento majetok nehmotnej povahy bez súhlasu autora, tvorcu, či majiteľa duševného vlastníctva. Častým prípadom porušovania práv duševného vlastníctva je falšovaný a pirátsky tovar, ktorého rozsah sa neustále zvyšuje. Priamo ovplyvňuje hospodárske a sociálne vzťahy a predstavuje hrozbu nielen pre národné ekonomiky a medzinárodné trhové prostredie, ale aj pre zdravie a bezpečnosť ľudí, nakoľko sa stále viac orientuje na výrobky dennej spotreby (potraviny, lieky, hračky, kozmetika a pod.). Výroba falzifikátov tiež spôsobuje deformáciu trhového prostredia, keďže ohrozuje konkurenciu zaplavením trhu lacným tovarom a poškodzovaním domácich výrobcov. Okrem toho je rozšíreným problémom porušovanie autorského práva, predovšetkým na internete (napr. sprístupňovanie hudby, filmov, kníh a pod.

Koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu zabezpečuje Medzirezortná komisia pre koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu. Členmi sú zástupcovia jednotlivých ministerstiev, generálnej prokuratúry SR a Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Dôsledky porušenia

Následkom porušenia jednotlivých ustanovení Autorského zákona, t.j. v občianskoprávnom konaní, na zdržanie sa akéhokoľvek ďalšieho používania diela, nariadenie vymazania či odovzdania nelegálnych kópií a samozrejme do úvahy pripadá aj rozhodnutie o zaplatení náhrady spôsobenej škody (jednak materiálnej, ale aj nemateriálnej ujmy), či vydanie bezdôvodného obohatenia získaného z takéhoto nelegálneho používania diela. v trestnoprávnom konaní. Trestný zákon v § 283 vymedzuje objektívnu stránku trestného činu porušovania autorského práva. Objektívnou stránkou tohto trestného činu je konanie, ktorým je neoprávnené zasiahnutie do zákonom chránených práv k autorskému dielu. Neoprávneným zásahom sa rozumie najmä privlastnenie si autorstva k dielu a akékoľvek uverejnenie diela bez súhlasu autora, prípadne s jeho súhlasom, avšak so zmenami v diele, na ktoré autor nedal súhlas, ale aj použitie diela tak, že to znižuje jeho umeleckú hodnotu.

Organizácie zaoberajúce sa duševným vlastníctvom

Jednou z najväčších organizácii, ktorá sa touto problematikou zaoberá je WIPO (World Intelectual Property Organization). Čo v preklade znamená Medzinárodná organizácia duševného vlastníctva. Zaoberá sa o rozvíjaním a hodnotením dostupného medzinárodného systému duševného vlastníctva.

Aktuálne pre slovenské pomery

Aktuálne pre slovenské pomery, a najmä pre potreby malých a stredných podnikov, je preto preberanie európskej správnej praxe manažérstva. Je nevyhnutné vytvoriť napríklad modely na podnikové hodnotenie priemyselného a v širšom zmysle aj duševného vlastníctva. "Ťažko možno očakávať, že by také niečo zvládli pri bežnom podnikaní menší podnikatelia. Nemôžu pre túto oblasť držať špecialistov. Potrebujú preto externú pomoc," hovorí. K portfóliu nehmotného majetku treba podľa neho pristupovať podobne ako k ostatnému kapitálu, treba ho riadiť, zhodnocovať a diverzifikovať. Iniciátorom myšlienky tvorby slovenskej metodiky by podľa Knoppa mohol byť Úrad priemyselného vlastníctva SR. Stálo by podľa neho možno za zváženie, či by sa nedali využiť niektoré skúsenosti z riadenia vynálezov a zlepšovacích návrhov spred roku 1989. Radí však predovšetkým poučiť sa zo spôsobu manažovania duševného vlastníctva pôvodnej európskej pätnástky. V EÚ sa na tieto účely využíva Desatoro správnej praxe. Ako pokračuje Knopp, medzi prvými bodmi tohto systému je rozpoznanie duševného kapitálu podniku a zistenie, čo by z vytvorených znalostí a skúseností mohlo patriť k potenciálnemu duševnému majetku. Ak to podnik rozpoznal, mal by si zvoliť a zabezpečiť vhodnú formu ochrany. Následne by mal integrovať duševné vlastníctvo do podnikovej stratégie a čo najlepšie využívať informácie o tejto oblasti. Dôležitým krokom je predovšetkým vytvárať pridanú hodnotu z práv k duševnému vlastníctvu, čiže snaha tento majetok pretaviť do väčšej pridanej hodnoty výrobkov a služieb podniku. Veľmi dôležitou oblasťou manažmentu je stanovenie trhovej hodnoty takýto práv. Objektívne oceňovanie potenciálnej trhovej hodnoty nových riešení je tiež kľúčové na vytvorenie trhu duševného majetku.

tags: #firma #roka #dusevne #vlastnictvo #kritéria