
Marginalizované rómske komunity (MRK) na Slovensku čelia mnohým výzvam v oblasti zdravia a sociálnej integrácie. Táto štúdia sa zaoberá komplexným pohľadom na zdravotnú starostlivosť v týchto komunitách, s dôrazom na dopady pandémie COVID-19 a existujúce nerovnosti. Analyzuje sa vplyv pandémie na úmrtnosť, zaočkovanosť, zamestnanosť a prístup k zdravotnej starostlivosti, a zároveň sa navrhujú opatrenia na zlepšenie situácie.
Za posledné desaťročie sa situácia na trhu práce pre MRK výrazne zlepšila. Počet zamestnaných ľudí z MRK vo veku 15 až 64 rokov sa takmer zdvojnásobil, čo potvrdzuje trend, že obyvatelia z MRK profitovali z ekonomického rastu. Ich zamestnanosť rástla rýchlejšie ako zamestnanosť väčšinovej populácie. Avšak, pracuje iba menej ako štvrtina členov MRK v produktívnom veku, čo je menej ako polovičný podiel v porovnaní s majoritou.
Napriek zlepšeniam, až 80 % ľudí z MRK žije pod hranicou rizika chudoby a majú približne polovičné príjmy v porovnaní s majoritou. Horšia finančná situácia domácností znamená, že aj relatívne menší pokles v príjmoch alebo zamestnanosti môže znamenať prepad pod hranicu chudoby. Navyše, táto skupina naďalej pracuje v menej chránených zamestnaneckých kontraktoch.
Najchudobnejšie rómske domácnosti prišli počas pandémie o časť podpory v podobe dotácie na obedy a aktivačných príspevkov. Počas obdobia zatvorených škôl sa nevydávali dotované obedy pre deti, čo predstavuje významnú stratu príjmu pre rodiny odkázané na sociálne dávky. Aktivačný príspevok, ktorý tvorí významný podiel príjmu pre ľudí v hmotnej núdzi, klesol počas pandémie na polovicu.
Obyvatelia z MRK zomierali v druhej vlne pandémie dvakrát častejšie ako majorita, pričom v tejto populácii zomrelo o 40 % viac ľudí ako v predchádzajúcich obdobiach. Pandémia zhoršila vek dožitia v dôsledku nadmerných úmrtí. Podľa organizácie Zdravé regióny bol v MRK počet úmrtí na obyvateľa počas druhej vlny približne dvojnásobne vyšší ako v bežnej populácii s rovnakými vekovými charakteristikami.
Prečítajte si tiež: Ambulantná a ústavná starostlivosť na Slovensku
Veľmi nízka zaočkovanosť zvýraznila negatívne vplyvy pandémie. Celková zaočkovanosť ľudí z MRK sa na Slovensku javí byť ešte nižšia ako priemer všeobecnej populácie. Niektoré obce s výraznejším podielom populácie z MRK dosahujú jednociferné podiely zaočkovanosti. Monitoring organizácie Zdravé regióny indikoval v novembri priemernú zaočkovanosť prvou dávkou v MRK na alarmujúcej úrovni 10 %.
V súvislosti so šírením vírusu boli počas pandémie uzavreté viaceré MRK. V apríli prijala vláda Plán riešenia ochorenia COVID-19 v marginalizovaných rómskych komunitách, ktorý obsahoval aj 10 % hranicu počtu nakazených, pri ktorej je možné uzatvoriť celé osídlenie. Ani toto kritérium však nebolo uplatňované dôsledne a viacero osídlení bolo uzatvorených aj bez jeho doložiteľného splnenia.
Štúdie ukazujú, že obmedzenie pohybu osôb v boji s COVID-19 najviac pomáha v rozvinutejších krajinách. Lokálne karantény majú vyšší potenciál zmierniť dopady COVID-19 v územiach s vyššou životnou úrovňou, v chudobnejších oblastiach bez potrebnej infraštruktúry neboli účinné. V segregovaných komunitách, ktoré už aj bez karantény čelia mnohým bariéram v prístupe k zdravotnej starostlivosti, mohol byť tento efekt ešte silnejší.
Zdravotná starostlivosť je pre ľudí z MRK menej dostupná z finančných dôvodov, väčšej vzdialenosti od bydliska, či diskriminácie. Pandémia koronavírusu viedla k obmedzeniu prevencie a aj k zhoršenému prístupu k akútnej zdravotnej starostlivosti.
Členovia MRK čelia horším životným podmienkam s dopadom na zdravie, čo sa prejavuje vo výrazne nižšom veku dožitia a vyššej dojčenskej úmrtnosti. Pandémiou z pohľadu infekcií a smrtnosti boli zasiahnutí viac ľudia z marginalizovaných sociálne ohrozených skupín aj kvôli horšiemu životnému štýlu a životným podmienkam.
Prečítajte si tiež: Zubná starostlivosť s VšZP
Prečítajte si tiež: Slovenské a americké zdravotníctvo
tags: #zdravotna #starostlivost #v #socialne #vylucenych #romskych