Práva a povinnosti chránenej osoby s invalidným dôchodkom

Tento článok sa zaoberá právami a povinnosťami osôb s invalidným dôchodkom, ktoré sú chránené zákonom. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o ich postavení v spoločnosti, v pracovnom prostredí a v oblasti sociálnej pomoci.

Kto je chránená osoba?

Pojem "chránená osoba" sa často objavuje v médiách, ale nie vždy je jasné, čo presne znamená. V kontexte trestného práva ide o subjekty so špecifickým postavením, ktoré si vyžadujú zvýšenú ochranu. Podľa Trestného zákona k nim patrí napríklad verejný činiteľ (prezident SR, poslanec NR SR, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu SR, sudca, prokurátor a pod.). Ak je na takejto osobe spáchaný trestný čin, hrozí páchateľovi vyššia trestná sadzba. Chránená osoba má teda vyššiu právnu ochranu.

Invalidný dôchodok a zdravotné postihnutie

Zdravotné postihnutie je poškodenie zdravia spôsobené chorobou alebo úrazom. Ťažké zdravotné postihnutie spôsobuje funkčnú poruchu v rozsahu aspoň 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, o ktorom možno predpokladať, že bude trvať dlhšie ako 1 rok. Miera funkčnej poruchy sa určuje podľa druhu ochorenia. Jednotlivé ochorenia sú „ohodnotené“ určitou mierou funkčnej poruchy v percentách. Ak má človek viacero ochorení (viac funkčných porúch), rozhodujúce je ochorenie s najvyššou poruchou. K nemu je možné pripočítať maximálne 10 % za všetky ostatné ochorenia.

Je dôležité rozlišovať medzi ťažkým zdravotným postihnutím a invaliditou. Človek, ktorý je uznaný za invalidného, nemusí byť uznaný aj za ťažko zdravotne postihnutého a naopak. O ťažkom zdravotnom postihnutí rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a o invalidite Sociálna poisťovňa. Rôzne sú aj zákony, podľa ktorých rozhodujú. Invalidita znamená pokles schopnosti pracovať (vykonávať zárobkovú činnosť) o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Ťažké zdravotné postihnutie má vplyv na schopnosť viesť aktívny život, čo sa nemusí vždy úplne prekrývať so schopnosťou pracovať. Ťažko zdravotne postihnutým môže byť dieťa aj dospelý. Aj v tom spočíva rozdiel oproti invalidnému dôchodku - kým poberať invalidný dôchodok môže iba dospelý človek, poberateľom príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia môže byť aj dieťa (preberá ich za dieťa jeho zákonný zástupca).

Dokladom o ťažkom zdravotnom postihnutí je preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pomocou ktorého si jeho držiteľ uplatňuje rôzne výhody a zľavy. Ak je ťažko zdravotne postihnutý odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, má nárok na vyhotovenie parkovacieho preukazu. O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže požiadať každý, koho ochorenie spôsobuje funkčnú poruchu v rozsahu aspoň 50 %.

Prečítajte si tiež: Dôchodca: Zákon a ochrana

Pracovné práva a povinnosti osôb s invalidným dôchodkom

Zamestnávanie osôb s invalidným dôchodkom

Zákon nezakazuje osobám s invalidným dôchodkom pracovať. Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Prácu môžu vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ im to ich zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená.

Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný týchto zamestnancov zamestnávať na vhodných pracovných miestach a umožňovať im výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie a takisto sa starať o jej zvyšovanie.

Zamestnávateľ je povinný:

• Zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.
• Uzatvoriť so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečiť ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Pracovný čas a prestávky

Na zamestnancov s invalidným dôchodkom sa vzťahujú rovnaké pravidlá Zákonníka práce ako na ostatných zamestnancov. To znamená, že maximálna dĺžka pracovnej zmeny je 12 hodín (pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase). Zamestnanec musí mať zabezpečený odpočinok medzi zmenami a minimálny týždenný odpočinok.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre chránené dielne

Pri pracovnej zmene dlhšej ako 6 hodín má zamestnanec nárok na prestávku na odpočinok a stravovanie v trvaní najmenej 30 minút.

Mzda a odvody

Zamestnávateľ je povinný vyplácať zamestnancovi mzdu podľa skutočne odpracovaných hodín a podľa dohodnutej mzdy v pracovnej zmluve. Ak zamestnávateľ vypláca inú sumu „na ruku“ a inú „na papieri“, ide o nelegálne konanie (tzv. „šedá mzda“), čo je porušenie Zákonníka práce a môže ísť aj o trestný čin.

Ak je zamestnanec riadne prihlásený do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľ za neho odvádza poistné, má nárok na nemocenské dávky. Ak zamestnávateľ vedie zamestnanca na nižší úväzok, než v skutočnosti pracuje, okráda ho aj na odvodoch a dávkach.

Odvody do zdravotnej poisťovne sú oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Práca nadčas

Ako čiastočný invalidný dôchodca má zamestnanec rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Chránené dielne, ZŤP a pokuty

Práca nadčas je možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.

Ak je zamestnanec uznaný za osobu so zdravotným postihnutím (napr. je držiteľom preukazu ZŤP alebo má zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na jeho zdravotné obmedzenia. V takom prípade sa odporúča predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť zdravie zamestnanca, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže mu prácu nadčas nariadiť len s jeho súhlasom.

Výpoveď

Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP."

Ukončenie pracovného pomeru

Výpoveď s okamžitou platnosťou nie je možná, nakoľko neexistuje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je spojená s plynutím výpovednej doby a okamžite skončiť pracovný pomer je možné len z troch dôvodov, uvedených v ust. § 69 ods. 1 Zákonníka práce. Najprijateľnou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Skúste sa dohodnúť so zamestnávateľom na skončení dohodou. Ak by zamestnávateľ súhlasil, aby ste skončili Váš pracovný pomer na dohodu, tak by ste sa s ním dohodli na konkrétnom dni skončenia.

Podľa § 60 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f)."

Podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Štát rôznymi spôsobmi podporuje zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím. Jedným z nástrojov je podpora vytvárania chránených pracovísk a dielní.

Chránené dielne a pracoviská

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou a sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov.

Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú.

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov.

Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Peňažné príspevky pre osoby s ŤZP

Peňažné príspevky (na rozdiel od preukazu) nemôže poberať úplne každý človek s ŤZP, ale iba ten, koho príjem neprekročí hranicu určenú zákonom. Postupuje sa tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem ťažko zdravotne postihnutého (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok, príspevok na opatrovanie) za predchádzajúci rok s príjmom jeho manžela alebo manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ním žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem osoby s ŤZP.

Príjem osoby s ŤZP sa porovná so životným minimom pre dospelého, čo je v súčasnosti 210,20 € mesačne. Peňažné príspevky nie je možné priznať ťažko zdravotne postihnutému, ktorého príjem presahuje päťnásobok životného minima, t. j. 1051 €. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima, t. j. 630,60 €.

Príspevky sa tiež neposkytnú osobe, ktorej majetok má hodnotu vyššiu ako 39 833 €, do tejto sumy sa nezapočítava hodnota bytu alebo domu, v ktorej človek s ŤZP býva.

Peňažné príspevky môže poberať iba ťažko zdravotne postihnutý, ktorý je na takúto pomoc odkázaný.

Odkázanosť na pomoc druhej osoby

Ak v dôsledku svojej choroby človek potrebuje pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará môže poberať príspevok na opatrovanie. Rozdiel medzi nimi je v tom, že osobný asistent má ťažko zdravotne postihnutému pomôcť začleniť sa do života - študovať, pracovať, cestovať, navštevovať kultúrne podujatia, zatiaľ čo úlohou opatrovateľa je starať sa o hygienu a sebaobsluhu ťažko zdravotne postihnutého a vykonávať v jeho domácnosti domáce práce.

Odkázanosť na opatrovanie sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže sama zvládnuť činnosti z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať. Za jednotlivé oblasti sa prideľujú body, a to buď 10, čo znamená, že zdravotne postihnutý pomoc nepotrebuje, 5, ak pomoc potrebuje pri niektorých úkonoch a 0, keď pomoc potrebuje pri všetkých. Podľa počtu bodov je osoba zaradená do jedného zo šiestich stupňov odkázanosti. Opatrovateľský príspevok možno priznať pri odkázanosti piateho a šiesteho stupňa.

Príspevok na osobnú asistenciu poberá ťažko zdravotne postihnutý, ktorý potom vypláca asistenta. Príspevok na opatrovanie poberá sám opatrovateľ. Príspevky sa odlišujú aj postavením rodinného príslušníka. Člen rodiny ťažko zdravotne postihnutého môže byť jeho osobným asistentom iba v rozsahu štyri hodiny denne a vo zvyšnom čase asistenciu vykonáva iná osoba. Opatrovateľom naopak môže byť iba rodinný príslušník ťažko zdravotne postihnutého alebo osoba, ktorá s ním býva v jednej domácnosti.

Opatrovaný môže počas dňa navštevovať zariadenie dennej pobytovej sociálnej služby (napríklad denný stacionár) alebo školské zariadenie. Taktiež mu môže byť poskytovaná opatrovateľská služba od obce v rozsahu najviac osem hodín mesačne. Poberanie peňažného príspevku na opatrovanie je nezlučiteľné s poberaním príspevku na osobnú asistenciu a s poskytovaním týždennej alebo celoročnej pobytovej sociálnej služby. Nie je teda možné poberať opatrovateľský príspevok za opatrovanie človeka, ktorý žije v domove sociálnych služieb. Opatrovateľ môže popri opatrovaní externe študovať alebo byť zamestnaný, jeho mesačný príjem však nesmie byť vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima. Štúdium alebo výkon zamestnania musia opatrovateľovi umožňovať vykonávať opatrovanie.

Výška opatrovateľského príspevku sa líši podľa toho, či opatrovateľ opatruje jednu alebo viacero osôb s ŤZP, či tieto osoby navštevujú zariadenie dennej pobytovej služby, ako aj od toho, či opatrovateľ poberá niektorý typ dôchodku.

Odkázanosť na individuálnu prepravu

Človek odkázaný na individuálnu prepravu môže požiadať o príspevok na kúpu motorového vozidla, príspevok na úpravu motorového vozidla, príspevok na prepravu a príspevok na pohonné hmoty (príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla).

Príspevok na kúpu auta možno priznať iba osobe mladšej ako 65 rokov, ktorá bude využívať vozidlo najmenej dvakrát v týždni na prepravu do zamestnania, školského zariadenia, domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára. Maximálna výška príspevku je 6 638,79 € (vozidlo s manuálnou prevodovkou) a 8 298, 48 € (automatická prevodovka).

Príspevok na prepravu možno poskytnúť vtedy, ak osoba s ŤZP nie je vlastníkom ani držiteľom osobného motorového vozidla a preprava je uskutočňovaná iným subjektom, ktorý má na to oprávnenie, napríklad taxislužbou. Výdavky na prepravu je úradu potrebné vydokladovať, keďže príspevok sa vypláca na základe potvrdení o jednotlivých výdavkoch na prepravu.

Pri príspevku na pohonné hmoty (na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla) osoba s ŤZP môže a nemusí byť vlastníkom vozidla. Vlastník vozidla však nesmie mať oprávnenie na vykonávanie prepravy (nemôže ísť napr. o vozidlo taxislužby). Vlastníkom vozidla môže byť napríklad rodinný príslušník žiadateľa. Príspevok sa poskytuje každý mesiac v rovnakej výške, nákup pohonných hmôt sa nedokladuje.

Príspevky súvisiace s individuálnou prepravou nie sú určené na zabezpečenie dopravy do a zo zdravotníckeho zariadenia. Majú slúžiť na prepravu do školského zariadenia, zamestnania, za spoločenskými a rodinnými aktivitami.

Odkázanosť na pomôcku a zdvíhacie zariadenie

Ak je človek s ŤZP odkázaný podľa posudku na pomôcku, môže mu byť poskytnutý príspevok na kúpu pomôcky, príspevok na výcvik používania pomôcky a príspevok na úpravu pomôcky. Pomôckou je vec alebo zariadenie, ktoré umožňujú ťažko zdravotne postihnutému vykonávať činnosti spojené so starostlivosťou o seba alebo svoju domácnosť, ktoré by inak nemohol vykonávať alebo by mu išli len veľmi ťažko. Ide pritom o iné veci, ako sú zdravotnícke pomôcky preplácané zdravotnou poisťovňou. Pomôckou je napríklad aj vybavenie domácnosti (práčka, umývačka riadu, mixér), predmety na uľahčenie úkonov sebaobsluhy (držiak kľúčov, otvárač dverí) a hygieny (prenosná vaňa, suché WC).

Úprava bytu, rodinného domu, garáže

Príspevok na úpravu bytu, príspevok na úpravu rodinného domu a príspevok na úpravu garáže slúži na to, aby sa byt, dom alebo garáž stali bezbariérovými. Žiadateľ musí mať v byte alebo dome trvalý pobyt, ak ide o garáž, musí byť jej vlastníkom. Z príspevku sa môže zabezpečiť úprava existujúceho zariadenia bytu, domu, garáže, nie však vybudovanie nového objektu alebo zariadenia. Z príspevku je napríklad možné prestavať kúpeľňu na bezbariérovú (napríklad rozšírením dverí), ale nie vybudovať novú kúpeľňu. Príspevok sa neposkytne, ak osoba s ŤZP dokáže prekonať bariéry v týchto priestoroch za pomoci zdravotníckych pomôcok, ktoré prepláca zdravotná poisťovňa. S realizáciou úprav je možné začať až na základe právoplatného rozhodnutia úradu o priznaní peňažného príspevku. Právoplatné je také rozhodnutie, proti ktorému už nie je možné podať odvolanie, lebo uplynula 15 dňová lehota na podanie odvolania.

Kompenzácia zvýšených výdavkov

Okrem pohonných hmôt možno kompenzovať aj zvýšené výdavky na diétne stravovanie, výdavky súvisiace s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, avšak iba v prípade ak ťažko zdravotne postihnutý človek trpí chorobou uvedenou v zoznamoch, ktoré sú prílohou k zákonu o kompenzácii ťažkého zdravotného postihnutia. Peňažný príspevok na stravovanie sa poskytuje napríklad ľuďom trpiacim diabetom a poškodeniami tráviacej sústavy, príspevok na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou zas osobám trpiacim ochoreniami kože alebo inkotinenciou.

Ďalšie práva a výhody osôb s ŤZP

Okrem vyššie uvedených príspevkov a výhod majú osoby s ŤZP nárok na:

• Zľavy pri cestovaní: Železnice Slovenskej republiky - 60 % zľava z cestovného v 2. triede, 50% v 1. triede. Ak je občan s ŤZP aj invalidným dôchodcom, cestuje v 2. triede zadarmo. Autobusová doprava - zľavy z cestovného závisia od konkrétneho prepravcu, v diaľkovej preprave je to 40 -50%, v prímestskej zvyčajne 50%. MHD - v niektorých mestách bezplatne (napr. Košice), inde zľava z cestovného (napr. Bratislava).
• Daňové úľavy: Obec môže znížiť daň alebo oslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov stavby na bývanie, byty a garáže vo vlastníctve občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, rovnako môžu platiť aj nižší (alebo žiadny) poplatok za psa a poplatok za odvoz komunálneho odpadu. O konkrétnej výške zliav rozhoduje obec, informácie poskytnú na obecnom (miestnom) úrade.
• Koncesionárske poplatky: Od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ, ak žije v domácnosti s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má na adrese odberného miesta trvalý pobyt, alebo sám je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Od platenia koncesionárskych poplatkov je potrebné sa odhlásiť, odhlasovací formulár je na stránke www.uhrady/rtvs.sk. Nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol formulár RTVS doručený.
• Doplatky za lieky (limit spoluúčasti): Na držiteľa preukazu osoby s ŤZP sa vzťahuje limit spoluúčasti vo výške 12 eur za štvrťrok. Po prekročení limitu spoluúčasti mu zdravotná poisťovňa vráti doplatky za lieky, ktoré prevyšujú limit spoluúčasti, a to vo výške sumy za najlacnejší liek spomedzi liekov určených na dané ochorenie (najlacnejší náhradný liek). Teda nie vo výške celého doplatku za lieky. Údaj je uvedený na pokladničnom doklade v zátvorke s hviezdičkou (*) pod názvom lieku. Zdravotná poisťovňa automaticky (bez osobitnej žiadosti) zašle do 90 dní od skončenia kalendárneho štvrťroka príslušnú sumu poistencovi priamo na účet alebo poštovou poukážkou na adresu.
• Odvody na zdravotné poistenie: Na osobu so zdravotným postihnutím sa vzťahujú polovičné sadzby poistného na zdravotné poistenie - 5% na zamestnávateľa a 2% na zamestnanca. Rovnaké odvody sa vzťahujú aj na osobu uznanú za invalidnú. Poistenec musí zdravotnej poisťovni oznámiť, že sa mu mení sadzba poistného kvôli uznaniu za ťažko zdravotne postihnutého. Tlačivo oznámenia je zverejnené na web stránke zdravotnej poisťovne.
• Držitelia preukazu ŤZP sú oslobodení od poplatku za vydanie stavebného povolenia na zmeny stavieb na bývanie a od poplatku za vydanie kolaudačného rozhodnutia na zmeny dokončených stavieb.
• Držitelia preukazu ŤZP odkázaní na individuálnu prepravu sú oslobodení od úhrady za dopravu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V prípade priznania príspevku na zaobstaranie pomôcky neplatia poplatok za spracúvanie lekárskeho poukazu na zdravotnícku pomôcku. Od poplatku je oslobodený prvý zápis držiteľa motorového vozidla kategórie M1 a N1 a ďalší zápis, ak bol na kúpu auta kategórie M1 a N1 držiteľovi alebo vlastníkovi poskytnutý peňažný príspevok na jeho kúpu.
• Vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ŤZP je bezplatné. O vyhotovenie parkovacieho preukazu môže požiadať ťažko zdravotne postihnutý, ktorý je pre svoje ochorenie odkázaný na individuálnu prepravu alebo trpí ochorením uvedeným v prílohe č.
• Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov.

Ako požiadať o preukaz ŤZP a peňažné príspevky

Žiadosť o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu a žiadosť o peňažný príspevok na kompenzáciu sa podáva na Oddelení posudkových činností úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska. K žiadosti sa priloží vyplnené tlačivo lekársky nález. Lekársky nález vypĺňa ošetrujúci lekár, pri podaní žiadosti nesmie byť starší ako šesť mesiacov. Za vystavenie lekárskeho nálezu sa neplatí žiaden poplatok. Pokiaľ človek žiada o vyhotovenie parkovacieho preukazu, o peňažný príspevok na kúpu či úpravu vozidla, prepravu a ale…

tags: #chránená #osoba #invalidný #dôchodca #práva #a