
Narodenie dieťaťa predstavuje významnú zmenu v živote každej rodiny. V ideálnom prípade je životná úroveň občanov a ich rodín zabezpečovaná predovšetkým pracovnými príjmami. Štátna sociálna politika by mala zmierňovať rozdiely v príjmoch, pomáhať riešiť štátom uznané sociálne udalosti a zabezpečiť, aby poskytovanie dávok nebolo demotivačné vo vzťahu k práci. V praxi sa však vyskytujú situácie, keď je potrebné zabezpečiť starostlivosť o dieťa inak, napríklad prostredníctvom náhradnej osobnej starostlivosti alebo adopcie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako podať žiadosť o zverenie dieťaťa do opatery, so zameraním na situácie, ktoré môžu nastať v Nemecku, a s ohľadom na slovenské právne prostredie.
Pojmy „rodina“ a „rodinná politika“ sa zdajú byť jasné, no odborná literatúra poukazuje na problémy s ich presným vymedzením. Názor na to, čo sa považuje za „normálnu rodinu“, má obrovský vplyv na definovanie týchto pojmov. Tradičný pohľad považuje za rodinu manželskú dvojicu a ich deti žijúce v jednej domácnosti (nukleárna rodina). Avšak existujú aj iné typy rodín, ako napríklad rozšírená rodina, jednorodičovská rodina alebo rekonštituovaná rodina.
Ústava Slovenskej republiky chráni manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Štát podporuje stabilitu manželstva a kvalitu partnerských vzťahov, pričom postoj k iným formám rodinného spolužitia je určovaný potrebami detí a ohrozených členov. Úlohou štátu je vytvárať právne, ekonomické a inštitucionálne podmienky pre rodiny na uplatnenie vlastnej zodpovednosti. Slovenská republika sa zaraďuje medzi konzervatívne krajiny, ktoré za rodinu považujú legálne zosobášený pár a ich deti.
Rodinná politika sa realizuje na rôznych úrovniach - štátnej, regionálnej a komunálnej. V niektorých krajinách, ako napríklad v Nemecku, Belgicku, Francúzsku a Škandinávii, tvorí súčasť politického života a je spojená s rozsiahlymi peňažnými dávkami, službami a zabezpečením podmienok pre účasť žien na trhu práce. Naopak, v USA a Veľkej Británii sa uplatňuje liberálny model s obmedzeným rozsahom sociálneho zabezpečenia a dôrazom na adresné dávky pre chudobných.
V situáciách, keď rodičia nie sú schopní zabezpečiť riadnu starostlivosť o svoje dieťa, môže súd rozhodnúť o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Táto forma starostlivosti sa často uprednostňuje, ak existujú príbuzní dieťaťa, najmä starí rodičia, ktorí sú ochotní a schopní sa o dieťa postarať.
Prečítajte si tiež: Dohody pre invalidných dôchodcov
Ak chcete, aby bol syn/dcéra zverený do osobnej starostlivosti starých rodičov, je potrebné postupovať podľa zákona o rodine. Prvým krokom je podanie návrhu na príslušný okresný súd podľa bydliska dieťaťa. V návrhu je potrebné uviesť dôvody, prečo žiadate o takýto postup a prečo je to v záujme dieťaťa. Návrh môžu podať buď rodičia alebo priamo starí rodičia.
K návrhu je potrebné priložiť relevantné doklady, ako napríklad rodný list dieťaťa, doklady totožnosti, prípadne ďalšie dokumenty preukazujúce dôvody návrhu (napr. zdravotné, sociálne alebo iné relevantné okolnosti).
Ak je druhý rodič známy a má rodičovské práva, súd si vyžiada aj jeho stanovisko. Ak s návrhom súhlasí, proces je jednoduchší. Ak nesúhlasí, súd bude skúmať, čo je v najlepšom záujme dieťaťa.
Súd rozhodne na základe všetkých zistených skutočností. Ak uzná, že je to v záujme dieťaťa, zverí ho do osobnej starostlivosti starých rodičov. Tí potom získajú práva a povinnosti obdobné rodičom v rozsahu starostlivosti o dieťa.
Súd vždy posudzuje najlepší záujem dieťaťa. Ak by sa zistilo, že starí rodičia nie sú schopní zabezpečiť riadnu starostlivosť (napr. vek, zdravotný stav, nevyhovujúce bývanie a pod.), návrhu nemusí vyhovieť. Alternatívou je napríklad zverenie dieťaťa do striedavej alebo výlučnej starostlivosti druhého rodiča, prípadne inej blízkej osoby.
Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie
V prípadoch, keď je život a zdravie dieťaťa ohrozené, môže súd rozhodnúť o dočasnom zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti starých rodičov alebo inej osoby aj neodkladným opatrením. Čas, ktorý uplynie od podania návrhu vo veci samej až do prvého pojednávania, sa líši v závislosti od súdu. Niektoré súdy reagujú promptnejšie a prvé pojednávanie býva aj do 2-3 mesiacov od podania návrhu. Na väčších súdoch to môže trvať aj 6-8 mesiacov.
Pri podávaní návrhu na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je dôležité zamerať sa na niekoľko kľúčových aspektov:
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Podľa zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti vykonáva len jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. V prípade smrti rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti, bude dieťa zverené do starostlivosti druhému rodičovi, avšak len v prípade ak druhý rodič nemá výkon rodičovských práv a povinností obmedzený, pozbavený, alebo pozastavený. Ak by došlo k úmrtiu rodiča, ktorému dieťa bolo zverené do starostlivosti, potom súd začne konanie vo veci starostlivosti o maloletého aj bez návrhu, z úradnej povinnosti. Súd v konaní by mal prihliadnuť na najlepší záujem dieťaťa, pokiaľ to jeho vek a rozumová vyspelosť umožňuje, mal by ho v konaní aj vypočuť a na jeho názor prihliadať.
Adopcia je trvalé prijatie dieťaťa do rodiny, ktoré nie je jeho biologickým potomkom. Na Slovensku nemáme adopčné agentúry, osvojenie a náhradnú rodinnú starostlivosť riešia úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Niektoré úkony (napr. príprava na náhradné rodičovstvo, sprevádzanie náhradných rodín a pod.) realizujú aj mimovládne organizácie.
O osvojenie môže požiadať manželský pár alebo jednotlivec. Zákon vyžaduje primeraný vekový rozdiel medzi osvojiteľom a osvojencom. Dôležitý je aj obvyklý pobyt na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Práca popri plnom invalidnom dôchodku
Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z. bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Podstatou striedavej starostlivosti je striedanie období, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie.
Hmotnoprávna úprava stretávania sa s maloletým je upravená v Zákone o rodine. Z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom.
Jedným zo spôsobov zániku manželstva je zánik manželstva rozvodom. Pokiaľ z manželstva pochádzajú maloleté deti, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. V prípade destabilizácie výchovného prostredia u jedného z rodičov, nie je striedavá starostlivosť vhodná. Nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí.
Súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja.
Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.
Ak žijete v Nemecku a chcete požiadať o zvýšenie výživného, právomoc rozhodnúť má nemecký súd.
Ak sa chcete presťahovať s dieťaťom na Slovensko, je potrebný súhlas otca. Ak otec nesúhlasí, môžete požiadať súd o nahradenie súhlasu.
Ak ste s manželom platne uzavreli manželstvo v cudzine (v tomto prípade v Grécku), nemal by byť problém s rozvodom na Slovensku. Vo Vašej otázke uvádzate, že ste si vybavili platnosť manželstva aj na Slovensku. Pri rozvode manželstva sa rozvádzajúci manželia pomerne často domnievajú, že v rámci rozvodového konania sa rieši spoločný majetok manželov. V rámci súdneho konania o rozvod manželstva sa však nerieši majetok, ale osobný stav manželov.
Na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. V opačnom prípade, ak sa návrh na rozvod manželstva podá na miestne nepríslušný súd, nepríslušný súd vec postúpi na miestne príslušný súd, čo však predstavuje najmä časovú komplikáciu.
Rozsudok o rozvode je platný aj na území SR a nie je potrebné ho uznávať našimi súdmi. Po právoplatnosti rozsudku o rozvode v Rakúsku je možné požiadať na Slovensku o uznanie tohto rozsudku. Rakúsky rozsudok bude potrebné úradne preložiť do slovenského jazyka. Po preložení rozsudku môžete podať návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia o rozvode. K návrhu je potrebné doložiť aj úradne overenú fotokópiu sobášneho listu. Ak je sobášny list v cudzom jazyku je potrebné vyhotoviť jeho úradný preklad. Návrh sa podáva na príslušný súd, ktorý je Krajský súd v Bratislave. O uznaní alebo neuznaní rozsudku o rozvode súd rozhoduje rozsudkom.
V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o novonarodené dieťa patrí žene voľno bez náhrady mzdy - materská dovolenka po dobu 28 týždňov, resp. 37 týždňov a rodičovská dovolenka až do troch rokov veku, resp. až do šiestich rokov veku dieťaťa. Ide o dôležité osobné prekážky v práci.
V súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 28 týždňov. V prípade, ak žena porodila zároveň dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú ženu, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov. Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa nástupu až do uplynutia 28 týždňov, resp. 37 týždňov. Materská dovolenka pri náhradnej rodinnej starostlivosti sa poskytuje žene odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov, resp.
Počas materskej dovolenky sa žene poskytuje dávka nemocenského poistenia, a to materské. Materské je obligatórna, opakujúca sa peňažná dávka nemocenského poistenia, ktorá nahrádza mzdu alebo plat (resp. stratu príjmu, príp. ušlú mzdu) počas materskej dovolenky. Účelom tejto dávky je hmotné zabezpečenie žien v čase, keď nemôžu pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa a z toho dôvodu nemajú príjem.
Nárok na materské má poistenkyňa (zamestnankyňa, povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba), ktorá spĺňa podmienky ustanovené v zákone č. 461/2003 Z. z. Základnou podmienkou vzniku nároku na materské je účasť na nemocenskom poistení, pričom poistenkyňa musí nastúpiť na materskú dovolenku za trvania tohto poistenia alebo v čase, po ktorý sa jej ešte zachovávajú nároky zo skoršieho poistenia. Ďalšou podmienkou je tzv. čakacia doba, t. j. účasť na nemocenskom poistení musí trvať najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno aj mužovi už od narodenia dieťaťa, a to v rovnakom rozsahu ako žene, ak sa stará o narodené dieťa.