Kolektívna zmluva na Slovensku: Podmienky, Význam a Aktuálny Vývoj

Kolektívna zmluva predstavuje dôležitý nástroj v pracovnoprávnych vzťahoch, ktorý upravuje práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov. Na Slovensku však viac než tri štvrtiny zamestnancov nemajú žiadnu kolektívnu zmluvu, čo výrazne obmedzuje ich možnosti zlepšovať svoje pracovné podmienky. Tento stav má negatívny dopad na ich mzdy a celkovú sociálnu istotu.

Čo je kolektívna zmluva?

Kolektívne zmluvy vznikajú ako výsledok rokovaní medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, pričom zamestnancov zvyčajne zastupujú odborové zväzy. Existujú dva hlavné typy kolektívnych zmlúv:

• Podnikové kolektívne zmluvy: Uzatvárajú sa na úrovni jednotlivých firiem.
• Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa: Pokrývajú celé hospodárske odvetvia na celoštátnej alebo regionálnej úrovni.

Tieto zmluvy upravujú pracovnoprávne, mzdové a sociálne podmienky zamestnancov a nadväzujú na platné ustanovenia Zákonníka práce.

Vplyv kolektívnych zmlúv na mzdy

Štúdia Konfederácie odborových zväzov (KOZ) „20 rokov Slovenska v EÚ“ poukazuje na to, že absencia kolektívnej zmluvy môže mať negatívny dopad na výplaty zamestnancov. Ak vo firme nie je zavedená kolektívna zmluva, zamestnanci môžu zarábať až o dvesto eur menej ako vo firme, kde kolektívnu zmluvu majú.

Analýza spoločnosti Trexima zistila, že v roku 2022 dosiahla priemerná mesačná hrubá mzda zamestnancov s kolektívnymi zmluvami 1 573 eur, zatiaľ čo pracovníci bez kolektívnych zmlúv zarábali v priemere len 1 355 eur. Počas pandémie Covid-19 bol rozdiel ešte výraznejší: zamestnanci s kolektívnymi zmluvami mali mesačný plat vo výške 1 398 eur a tí bez zmluvy len 1 179 eur.

Prečítajte si tiež: Viac o kolektívnej zmluve

Aktuálna situácia a výzvy

Miera pokrytia slovenských zamestnancov kolektívnymi zmluvami patrí medzi najnižšie v EÚ. K odporúčanej hranici 80 % zo smernice o minimálnych mzdách chýba Slovensku 56 percentuálnych bodov. KOZ upozorňuje, že odbory sa snažia zvyšovať počet členov a zakladať nové odborové organizácie, avšak táto snaha je brzdená nedostatočnou legislatívou a praktikami perzekúcie aktívnych odborových funkcionárov.

Navyše, nízka odborová organizovanosť na Slovensku neprispieva k zvyšovaniu pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami.

Zmeny v legislatíve a ich dopad

Vzhľadom na smernicu o primeraných minimálnych mzdách v EÚ sa Slovensko snaží zvýšiť pokrytie pracovnoprávnych vzťahov kolektívnym vyjednávaním na 80 %. Zmena nastala v prípade rozšírenia kolektívnych zmlúv aj na spoločnosti, ktoré neboli ich zmluvnými stranami. Právnik Marián Mészáros z advokátskej kancelárie Fairsquare spresnil, že ide o zásadný zásah do mzdovej a sociálnej politiky súkromných spoločností.

Ak sa na zamestnávateľa vzťahuje reprezentatívna kolektívna zmluva, musí sa ňou riadiť. To znamená, že firmy budú musieť poskytnúť svojim zamestnancom také mzdy a pracovné podmienky, aké sú uvedené v kolektívnej zmluve. Rovnako kolektívne zmluvy budú určovať aj pracovný čas či dovolenku, ktoré firmy musia dodržať. Zmluvy sa však nebudú vzťahovať na podniky, ktoré majú menej ako 20 zamestnancov alebo vykonávajú podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov a rovnako aj v prípade, že sú v konkurze.

Zamestnávatelia majú možnosť zasiahnuť do tvorby kolektívnych zmlúv. Predtým, ako Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR informuje, či je daná kolektívna zmluva reprezentatívna, oznámi svoj zámer v Obchodnom vestníku a na svojej webovej stránke. Zamestnávateľ v príslušnom odvetví môže predložiť ministerstvu do piatich pracovných dní od zverejnenia informácie vo vestníku svoje stanovisko. Ďalšou možnosťou je nechať oznámenie v Zbierke zákonov preskúmať správnym súdom podľa Správneho súdneho poriadku.

Prečítajte si tiež: Práva zamestnancov ÚPSVaR

Kolektívne zmluvy vo verejnej správe

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik podpísal kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa pre oblasť verejnej správy, platnú na obdobie od 1. júla do 31. decembra 2025. Zmluva upravuje pracovnoprávne, mzdové a sociálne podmienky zamestnancov pôsobiacich vo verejnej správe a nadväzuje na platné ustanovenia predchádzajúcej kolektívnej zmluvy. Akékoľvek zvyšovanie platov zamestnancov je podmienené tým, aby sa doriešilo financovanie samospráv.

Príklad z praxe: U. S. Steel Košice

Ešte v polovici minulého mesiaca TASR informovala o tom, že zamestnanci košických oceliarní U. S. Steel si od 1. marca 2025 finančne polepšia. Nový dodatok ku kolektívnej zmluve im zabezpečí zvýšenie mesačnej tarifnej mzdy v priemere o 50 eur. Dohodu potvrdili podpisom. Zvýšenie mzdy sa dotkne všetkých zamestnancov, pričom minimálny nárast bude 40 eur.

Záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa

Záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (KZVS) aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví sa má upraviť. Právna norma by mala nadobudnúť účinnosť od 1. septembra tohto roka. Opäť by sa tak mal začať uplatňovať zákon, ktorý umožní rozširovanie záväznosti KZVS aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví, alebo v časti daného odvetvia.

Rezort novelou zákona reaguje na nález Ústavného súdu (ÚS) SR z minulého roka, podľa ktorého bola právna norma o rozširovaní záväznosti KZVS protiústavná. Súd rozhodol, že pri fakultatívnej extenzii o kolektívnom vyjednávaní rezort práce podľa vlastnej úvahy môže, ale nemusí rozhodnúť o extenzii. Ministerstvo predpokladá, že určenie okruhu zamestnávateľov, pre ktorých je záväzná táto kolektívna zmluva vyššieho stupňa, je dané priamo zákonom.

Kolektívne zmluvy pri vysielaní pracovníkov v rámci EÚ

Osobitný význam majú kolektívne zmluvy pri vysielaní pracovníkov v rámci EÚ. Európska legislatíva vyžaduje, aby členské štáty garantovali vyslaným pracovníkom rovnaké pracovné podmienky, aké majú domáci zamestnanci. Tieto podmienky pritom môžu byť stanovené nielen zákonmi, ale aj kolektívnymi zmluvami.

Prečítajte si tiež: Definícia a súvislosti kolektívneho vyjednávania

Pri odmeňovaní vyslaných pracovníkov sa zohľadňujú len tie zložky mzdy, ktoré sú povinné pre všetkých zamestnancov v danom regióne alebo odvetví.

tags: #kolektivna #zmluva #TASR #podmienky