
Pracovný pomer so sebou prináša množstvo práv a povinností, ako pre zamestnanca, tak aj pre zamestnávateľa. V živote však nastávajú situácie, kedy jedna zo strán nemôže plniť svoje povinnosti. Jednou z najčastejších prekážok v práci na strane zamestnanca je návšteva lekára. Zákonník práce upravuje túto oblasť v § 141, pričom rozlišuje medzi plateným a neplateným pracovným voľnom. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nárokoch zamestnanca na návštevu lekára, povinnostiach zamestnávateľa a riešení bežných problémov, ktoré v praxi vznikajú.
Pracovný pomer zakladá pre zamestnanca právo na prideľovanie práce, vyplácanie mzdy a vytváranie podmienok pre plnenie pracovných úloh. Na druhej strane, zamestnanec je povinný dodržiavať pracovnú disciplínu, ktorá zahŕňa plnenie pokynov zamestnávateľa, využívanie pracovného času a ochranu majetku zamestnávateľa.
Zákonník práce definuje pracovný čas ako čas, počas ktorého je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti. Avšak, existujú situácie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu prekážok, ako je napríklad návšteva lekára.
Zákonník práce zaraďuje vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení medzi dôležité osobné prekážky v práci. To znamená, že zamestnanec má nárok na pracovné voľno, a v niektorých prípadoch aj na náhradu mzdy, ak sú splnené určité podmienky.
Podľa § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak takéto vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Zákon stanovuje maximálny rozsah tohto voľna na 7 dní v kalendárnom roku.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Dôležité je zdôrazniť, že pracovné voľno sa poskytuje len na nevyhnutne potrebný čas, nie automaticky na celý deň. Národný inšpektorát práce uvádza, že do tohto času sa započítava nielen samotné vyšetrenie alebo ošetrenie, ale aj čakanie pred vyšetrením a nevyhnutná cesta do zdravotníckeho zariadenia a späť.
Zamestnávateľ je povinný preplatiť zamestnancovi návštevu lekára len v prípade, ak spĺňa nasledovné podmienky:
Ak zamestnanec vyčerpá 7 dní plateného voľna, návštevy lekára nad tento rámec už nie sú automaticky platené. Zamestnávateľ však môže poskytnúť zamestnancovi ďalšie voľno s náhradou mzdy na základe vnútorného predpisu, kolektívnej zmluvy alebo individuálnej žiadosti zamestnanca.
Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. V praxi sa to najčastejšie realizuje prostredníctvom priepustky, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený. Ak prekážka v práci nie je vopred známa, zamestnanec je povinný upovedomiť zamestnávateľa o nej a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu, napríklad telefonicky.
Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi prekážku v práci a jej trvanie. Príslušné zdravotnícke zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia
V praxi sa zamestnanci a zamestnávatelia stretávajú s rôznymi špecifickými situáciami a problémami, ktoré si vyžadujú individuálny prístup a riešenie.
Častým problémom je situácia, kedy zamestnávateľ "neuznáva" potvrdenia od lekára na celý deň. Zákon nijako neupravuje, či má byť návšteva lekára obmedzená na určitý čas, avšak lekár zhodnocuje, či bolo vyšetrenie potrebné na celý deň alebo len na hodinu. V kompetencii lekára je určiť trvanie prekážky v práci a zamestnávateľ by nemal tento čas skracovať.
Problém môže nastať aj u zamestnancov pracujúcich v turnusoch alebo s dispozičnou prácou, kedy nemajú vopred pridelenú konkrétnu smenu. Ak zamestnávateľ v takomto prípade odmieta uznať nárok na "P-čko" a nevypláca náhradu mzdy v rozsahu, v akom by zamestnanec pracoval, ide o obchádzanie zákona a diskrimináciu. Správny postup by mal byť taký, že ak zamestnanec vopred vie, kedy potrebuje ísť k lekárovi, oznámi to zamestnávateľovi a ten by mu mal na tento deň prideliť smenu, aby mohol čerpať "P-čko" a dostať náhradu mzdy.
Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.
Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi, ak je sprevádzanie nevyhnutné a nemožno ho vykonať mimo pracovného času. Aj v tomto prípade platí, že zamestnávateľ môže poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu najviac 7 dní v kalendárnom roku.
Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti
Pri tehotných zamestnankyniach je potrebné rozlišovať medzi pracovným voľnom na vyšetrenie súvisiace s tehotenstvom a pracovným voľnom z dôvodu lekárskeho vyšetrenia nesúvisiaceho s tehotenstvom. Na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom má tehotná zamestnankyňa nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na čas nevyhnutne potrebný, bez obmedzenia počtu dní v roku. Na ostatné lekárske prehliadky platí pre tehotnú zamestnankyňu rovnaký nárok ako pre ostatných zamestnancov, t.j. maximálne 7 dní v kalendárnom roku.
Pri uplatňovaní pružného pracovného času sa prekážka v práci z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení posudzuje ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahla do základného pracovného času.
Ak zamestnávateľ odmieta uznať zamestnancovi nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na návštevu lekára, zamestnanec má niekoľko možností, ako postupovať:
tags: #nárok #zamestnanca #na #návštevu #lekára