Neplatnosť pracovnej zmluvy konateľa: Komplexný pohľad

Článok sa zaoberá problematikou platnosti pracovnej zmluvy konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) na Slovensku. Analyzuje relevantné právne predpisy, judikatúru a odborné názory, aby poskytol komplexný pohľad na túto zložitú problematiku.

Kto je konateľ spoločnosti?

Konateľ je štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným. V zmysle § 133 Obchodného zákonníka koná v mene spoločnosti a robí právne úkony vo všetkých veciach. Konanie štatutárneho orgánu je priamo konaním právnickej osoby. Každá s.r.o. môže mať jedného alebo viacerých konateľov. Ak je konateľov viac, každý z nich je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne, pokiaľ spoločenská zmluva nestanovuje inak. Nedodržanie spôsobu konania môže viesť k neplatnosti právneho úkonu. Konateľské oprávnenia môže obmedziť iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie, avšak takéto obmedzenie nie je účinné voči tretím osobám. Konateľom spoločnosti sa môže stať aj cudzí štátny príslušník. Na výkon tejto funkcie konateľ spoločnosti nemusí mať žiadnu špeciálnu kvalifikáciu, avšak musí to byť osoba bezúhonná a musí mať plnú spôsobilosť na právne úkony. Funkcia prvého konateľa vzniká zápisom spoločnosti do obchodného registra. O vymenovaní a odvolaní konateľov po vzniku spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie. Na rozhodnutie o vymenovaní alebo odvolaní konateľa stačí jednoduchá väčšina hlasov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje vyšší počet hlasov.

Pracovná zmluva konateľa - teória a prax

V praxi sa objavuje viacero otázok týkajúcich sa postavenia osoby konateľa s. r. o., pokiaľ ide o jeho vzťah k pracovnoprávnym vzťahom. Medzi konateľom a spoločnosťou nie je možné uzavrieť pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu „konateľ“, nakoľko vzťah medzi konateľom a spoločnosťou je vždy obchodno - záväzkovým vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý sa má riadiť zmluvou o výkone funkcie, resp. podporne mandátnou zmluvou. Nejde totiž o výkon závislej práce tak, ako to vyplýva zo Zákonníka práce. Nie je však vylúčené, aby spoločnosť uzavrela s konateľom pracovnú zmluvu, ktorej predmetom bude odlišná činnosť od pôsobnosti konateľa ako štatutárneho orgánu. Znamená to, že konateľ môže mať uzavreté dve zmluvy napr. zmluvu o výkone funkcie, ktorá sa primerane riadi ustanoveniami mandátnej zmluvy a zároveň môže mať uzavretú pracovnú zmluvu, ktorej činnosť je odlišná od výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu.

V prípade, ak konateľ v spoločnosti s ručením obmedzeným je zároveň zamestnancom spoločnosti, má zamestnávateľ rovnaké povinnosti ako pri iných klasických zamestnancoch t.j. nahlásiť konateľa do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a plniť si prípadne ďalšie zákonné povinnosti. Rovnako ako ostatní zamestnanci aj konateľ v pracovnom pomere je povinný platiť odvody, t.j. nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné), poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, úrazové poistenie, rezervný fond a zdravotné poistenie. Konateľ v spoločnosti môže byť odmeňovaný viacerými spôsobmi a to nielen ako zamestnanec, ale aj výkonnostnou odmenou či podielom na zisku. Môže však nastať aj situácia, že nedostáva odmenu a nie je ani zamestnancom spoločnosti. V prípade, ak bude konateľ dostávať len odmenu za výkon svojej funkcie v spoločnosti s ručením obmedzeným bez toho, aby bol zároveň zamestnancom, má takisto povinnosť platiť odvody: nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné), poistenie v nezamestnanosti, zdravotné poistenie.

Argumenty pre a proti súbehu funkcie a pracovného pomeru

Argumenty proti súbehu funkcie konateľa a pracovného pomeru:

Prečítajte si tiež: Konateľ a sociálny fond

• Obchodnoprávny vzťah: Vzťah medzi konateľom a spoločnosťou je primárne obchodnoprávny, riadi sa Obchodným zákonníkom a nie Zákonníkom práce.
• Závislá práca: Výkon funkcie konateľa sa nepovažuje za závislú prácu, ktorá je charakteristická pre pracovný pomer. Konateľ riadi spoločnosť a nie je podriadený pokynom zamestnávateľa.
• Zodpovednosť: Súbeh funkcie a pracovného pomeru môže komplikovať určenie zodpovednosti za škodu spôsobenú spoločnosti.
• Zákaz konkurencie: Súbeh funkcie a pracovného pomeru môže viesť k porušeniu zákazu konkurencie.

Argumenty pre súbeh funkcie konateľa a pracovného pomeru (pri splnení určitých podmienok):

• Možnosť výkonu inej činnosti: Konateľ môže vykonávať pre spoločnosť aj inú činnosť, ktorá nesúvisí s výkonom funkcie konateľa, a to na základe pracovnej zmluvy.
• Sociálne zabezpečenie: Pracovný pomer zabezpečuje konateľovi sociálne zabezpečenie (nemocenské, dôchodkové, poistenie v nezamestnanosti).
• Zmluvná sloboda: Zmluvné strany majú možnosť upraviť si vzájomné práva a povinnosti prostredníctvom zmluvy, ktorá kombinuje prvky obchodného a pracovného práva.

Judikatúra a odborné názory

Otázka súbehu funkcie konateľa a pracovného pomeru bola predmetom viacerých súdnych rozhodnutí na Slovensku a v Českej republike. Judikatúra sa v zásade prikláňa k názoru, že výkon funkcie štatutárneho orgánu nie je závislou prácou a preto nie je možné ho vykonávať v pracovnom pomere. Súdy však pripúšťajú možnosť tzv. prípustného súbehu, t.j. prípadu, ak je náplň práce odlišná od činnosti spadajúcej do pôsobnosti štatutárneho orgánu a obchodného vedenia.

Súdny dvor EÚ sa zaoberal touto otázkou z pohľadu, či konateľa možno považovať za pracovníka na účely práva EÚ. Judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa rozšírenie pracovnoprávnej ochrany v určitých oblastiach pracovného práva regulovaných príslušnými smernicami EÚ aj na výkon funkcie člena orgánu spoločnosti, ktorý je primárne obchodnoprávnym vzťahom.

Podmienky platnosti pracovnej zmluvy konateľa

Pre platnosť pracovnej zmluvy konateľa je potrebné splniť tieto podmienky:

• Činnosť vykonávaná na základe pracovnej zmluvy musí byť odlišná od činnosti vykonávanej ako konateľ. Nesmie ísť o činnosti, ktoré spadajú do pôsobnosti štatutárneho orgánu a obchodného vedenia.
• Činnosť vykonávaná na základe pracovnej zmluvy musí byť závislou prácou. Musí byť vykonávaná v vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca.
• Pracovná zmluva musí byť uzavretá písomne.
• Pracovná zmluva musí obsahovať všetky náležitosti stanovené Zákonníkom práce.

Právne následky neplatnej pracovnej zmluvy

Ak pracovná zmluva konateľa nespĺňa podmienky platnosti, je neplatná. Neplatná pracovná zmluva nemá právne účinky, t.j. nevzniká pracovný pomer a zamestnanec nemá nárok na mzdu, dovolenku, odstupné a iné nároky vyplývajúce z pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež: Odvodové povinnosti pri čiastočnom invalidnom dôchodku a konateľstve

Odporúčania pre prax

Vzhľadom na zložitosť tejto problematiky odporúčame:

• Dôkladne zvážiť, či je súbeh funkcie konateľa a pracovného pomeru skutočne potrebný.
• Ak sa rozhodnete pre súbeh, starostlivo formulovať pracovnú zmluvu tak, aby činnosť vykonávaná na základe pracovnej zmluvy bola jasne odlíšená od činnosti vykonávanej ako konateľ.
• Zabezpečiť, aby činnosť vykonávaná na základe pracovnej zmluvy spĺňala znaky závislej práce.
• Konzultovať uzavretie pracovnej zmluvy s právnikom, ktorý sa špecializuje na pracovné a obchodné právo.
• Zvážiť uzatvorenie zmluvy o výkone funkcie konateľa, ktorá upraví práva a povinnosti konateľa a spoločnosti.

Zodpovednosť konateľa za škodu

Konateľ je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konateľ, ktorý pri výkone svojej funkcie porušil svoje povinnosti, je povinný nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla. Pokiaľ má spoločnosť viac konateľov, tí sú povinní nahradiť vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne. Obchodný zákonník ďalej demonštratívne uvádza, akými spôsobmi môžu konatelia spôsobiť škodu spoločnosti. Ide o tie prípady, ak poskytli plnenie spoločníkom v rozpore so zákonom alebo nadobudli majetok v rozpore s § 59a Obchodného zákonníka, a to tak, že spoločnosť nadobudla majetok na základe zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou a jej zakladateľom alebo spoločníkom v hodnote vyššej ako 10% sumy základného imania bez určenia hodnoty znaleckým posudkom, prípade bez schválenia valným zhromaždením, ak sa zmluva uzatvára do dvoch rokov od vzniku spoločnosti atď. Zodpovednosť konateľov spoločnosti sa spravuje všeobecnými ustanoveniami o zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Dodávame, že Obchodný zákonník obsahuje aj liberačný dôvod, kedy sa konateľ spoločnosti môže takpovediac vyviniť. Zodpovednostné následky nemožno voči konateľovi vyvodiť ani v prípade, ak spôsobil škodu konaním, ktorým vykonával uznesenie valného zhromaždenia. Uvedené sa však neuplatní, ak je uznesenie v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, a to ani v prípade, ak konanie schválila dozorná rada. V spoločnosti s ručením obmedzeným nie je možné uzatvoriť dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré by vylúčili alebo čo i len obmedzili zodpovednosť konateľa. To isté platí o spoločenskej zmluve či stanovách spoločnosti, ktoré rovnako nemôžu obsahovať takéto obmedzenie.

Absolutórium konateľa

Ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka ďalej upravujú tzv. podmienky udelenia absolutória konateľovi. Pre lepšie vysvetlenie, ide o vzdanie sa vzniknutých nárokov spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi. nevznesenie protestu minority - kvalifikovaná menšina hlasov spoločníkov nevznesenie proti takémuto postupu protest do zápisnice z valného zhromaždenia. Táto skutočnosť nezbavuje konateľov povinnosti náhrady škody absolútne. Veritelia sú zásadne povinní uplatňovať svoje nároky voči spoločnosti samej. Môžu však nastať situácie, ak pohľadávku nemôžu uspokojiť z majetku spoločnosti (napr. ak spoločnosť dlžníka nachádza v platobnej neschopnosti), teda sa veritelia majú možnosť obrátiť sa na konateľov s cieľom uspokojenia svojich pohľadávok voči spoločnosti a vymáhať ich od nich vo svojom mene vlastný účet (aj tie, ktorých sa spoločnosť vzdala).

Prečítajte si tiež: Podmienky starobného dôchodku konateľa

tags: #konatel #a #pracovná #zmluva #neplatnosť