
Ručenie konateľa za úver spoločnosti je komplexná téma s rozsiahlymi právnymi a finančnými dôsledkami. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na túto problematiku v slovenskom kontexte, s dôrazom na judikatúru súdov a praktické aspekty, ktoré by mali konatelia a spoločníci zvážiť.
Ručenie predstavuje spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Ručiteľ sa veriteľovi zaviaže, že uspokojí určitý záväzok dlžníka, ak ho dlžník nesplní. V praxi bánk sa ručenie vyskytuje zriedkavejšie ako v minulosti.
Často sa stáva, že sa na vás obráti priateľ s otázkou: „Nepôjdeš mi ručiť na úver?" Ak je dotazovaný človek zodpovedný, vzniká mu dilema, či má riskovať priateľstvo, ak by odpovedal, že nepôjde alebo svoj majetok, ak by priateľovi ručiť išiel. Taký závažný krok, ako je vziať na seba garanciu splnenia dlhu, si treba veľmi dobre zvážiť. Nezriedka sa totiž stáva, že ručiteľ sa za „svoju dobrotu" skutočne dostáva „na žobrotu".
Konateľ ako fyzická osoba môže ručiť za úver, ktorý si berie spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.). Ručenie je dobrovoľný záväzok, ktorým sa konateľ zaviaže veriteľovi (napr. banke), že splatí dlh spoločnosti, ak táto nebude schopná splácať úver.
Ak spoločnosť s.r.o. prestane splácať úver, veriteľ môže požadovať splatenie dlhu od konateľa ako ručiteľa. To znamená, že konateľ ručí za dlh spoločnosti svojim osobným majetkom. V prípade, že konateľ nemá dostatok finančných prostriedkov na splatenie dlhu, môže byť jeho majetok exekuovaný.
Prečítajte si tiež: Konateľ a sociálny fond
Slovenská judikatúra sa zaoberá otázkou ručenia konateľov za úvery spoločností s ručením obmedzeným. Súdy skúmajú platnosť ručiteľských zmlúv, rozsah zodpovednosti ručiteľov a možnosti obrany ručiteľov voči veriteľom.
V prípade úmrtia spoločníka s.r.o. prechádza jeho podiel na dedičov. Dedičia sa stávajú spoločníkmi spoločnosti a majú práva a povinnosti s tým spojené. Ak dedičia nechcú byť spoločníkmi, majú niekoľko možností, ako zrušiť svoj podiel v spoločnosti.
Podľa Obchodného zákonníka môže súd na návrh spoločníka zrušiť jeho účasť v spoločnosti, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Dôvodom môže byť napríklad zlá komunikácia s ostatnými spoločníkmi alebo konateľmi, zdravotné problémy alebo iné závažné dôvody.
Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo na tretiu osobu, ak to spoločenská zmluva umožňuje. Prevod obchodného podielu musí byť písomný a podpisy na zmluve musia byť osvedčené.
Pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti má spoločník právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Výška vyrovnacieho podielu sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Odvodové povinnosti pri čiastočnom invalidnom dôchodku a konateľstve
V súvislosti s ručením a manželstvom vznikajú otázniky hlavne pri problematike prevzatia ručiteľského záväzku jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela. Súdy zaujali k danej problematike taký názor, že podpisom ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká tento záväzok iba tomuto jedinému manželovi a veriteľ v prípade, že dlžník pohľadávku neuspokojil, hoci bol na to vyzvaný, môže sa domáhať jej splnenia na ručiteľovi. Nemôže sa však domáhať splnenia voči ručiteľovej manželke, a to ani v tom prípade, keby táto bola dala na prevzatie ručiteľského záväzku súhlas. Prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je teda právnym úkonom, ktorý by bolo možno charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne. Týmto úkonom sa totiž nezakladajú druhému manželovi žiadne práva ani povinnosti.
Na záväzok ručiteľa voči veriteľovi nemá v zásade žiadny vplyv smrť dlžníka. Častou je však argumentácia ručiteľov ako procesná obrana v rámci súdnych konaní iniciovaných veriteľom proti ručiteľovi, v tom smere, že pokiaľ dediči dlžníka zodpovedajú za jeho dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, možno z toho vyvodiť aj obmedzenú zodpovednosť ručiteľa za dlh zomretého dlžníka do výšky úmernej zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa, ale tiež aj argumentácia ručiteľov, že pokiaľ dlžník zomrel a dedič nezodpovedá za dlhy poručiteľa pre jeho nemajetnosť, dochádza k zániku dlhu a zániku ručiteľského záväzku.
Ručiteľ má právo požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.
Ručiteľské vyhlásenie pre svoju platnosť okrem všeobecných požiadaviek na platnosť právnych úkonov muselo byť urobené v písomnej forme, obsahovalo konkretizáciu záväzku dlžníka, ktorý je ručením zabezpečený a bolo podpísané konajúcou osobou, t. j. ručiteľom resp. osobou oprávnenou konať za ručiteľa.
Pred podpisom ručiteľskej zmluvy je dôležité dôkladne si preštudovať podmienky úveru a ručenia. Konateľ by mal zvážiť finančnú situáciu spoločnosti a svoje vlastné finančné možnosti. Je vhodné poradiť sa s právnikom alebo finančným poradcom.
Prečítajte si tiež: Podmienky starobného dôchodku konateľa