Konateľ ako ručiteľ za úver: Podmienky a aspekty

Pri rozhodovaní o podnikaní formou s.r.o. alebo živnosti sa mnohí podnikatelia stretávajú s rôznymi otázkami. Jednou z nich je aj ručenie za záväzky spoločnosti, kde konateľ môže vystupovať ako ručiteľ za úver. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty, ktoré sú s týmto spojené, a tiež na porovnanie medzi živnosťou a s.r.o. z hľadiska ručenia, administratívy, daní a odvodov.

Živnosť vs. S.r.o.: Základné rozdiely

Živnosť je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Naopak, spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) je právnická osoba. Podnikateľ v nej môže byť spoločníkom, pričom ide o dva rôzne subjekty - samotná s.r.o. a osoba, ktorá ju vlastní (spoločník tejto s.r.o.). „Eseročku“ si môže založiť aj jeden spoločník, v takom prípade hovoríme o tzv. jednoosobovej s.r.o. Ide však o bežnú s.r.o.

Vznik a administratíva

Začatie podnikania prostredníctvom živnosti je pomerne jednoduchý proces, ktorý možno vybaviť osobne alebo online. Založenie a vznik s.r.o. predstavuje náročnejší proces, ktorý vyžaduje viac úkonov. Okrem toho, že si musíte zabezpečiť živnostenské osvedčenie (čo znamená platenie poplatkov rovnakých ako pri živnosti), súčasne je nevyhnutné zapísať s.r.o. do obchodného registra. Zápis firmy do obchodného registra sa vykonáva elektronicky a poplatok zaň je vo výške 220 eur. Podľa zákona by mal zápis trvať dva pracovné dni, súdy si však túto lehotu môžu predĺžiť. Po splnení určitých zákonných predpokladov je možné s.r.o. založiť aj zjednodušeným spôsobom.

Administratívne povinnosti sú pri živnosti jednoduchšie. Živnostník nemusí viesť účtovníctvo vôbec, postačí mu daňová evidencia, často sa využíva aj možnosť uplatňovania paušálnych výdavkov. Tie sú administratívne menej náročné a zároveň je možné bez dokladovania uplatniť do výdavkov až 60 % z príjmov. Vedenie účtovníctva a súvisiaca administratíva je náročnejšia pri s.r.o., keďže jej povinnosťou je účtovať v podvojnom účtovníctve. To je komplikovanejšie a podnikateľ si ho obvykle nezvládne viesť sám. Okrem toho sa v s.r.o. vyžaduje vedenie ďalších evidencií a podávanie rôznych hlásení.

Riziko a ručenie

V prípade sporov (napr. súdnych konaní so zákazníkom, dodávateľom, bankou či štátom) je žalovanou stranou priamo fyzická osoba - živnostník. Ak súd prizná veriteľovi pohľadávku, môže byť exekúcia vedená aj na súkromný majetok živnostníka. Spoločnosť ručí za záväzky celým svojím majetkom. Spoločníci však ručia za záväzky s.r.o. svojím osobným majetkom len do výšky nesplateného vkladu do základného imania zapísaného v obchodnom registri (základné imanie musí byť minimálne 5 000 eur). Ak spoločník splatil celý upísaný vklad do základného imania, za záväzky s.r.o. vlastným majetkom už neručí. Živnostník ručí za dlhy celým svojím osobným majetkom.

Prečítajte si tiež: Rozsudky súdov: Ručenie konateľa

Dane a odvody

Najnižšia sadzba dane z príjmov právnických osôb platí pre s.r.o. s ročným obratom do 49 790 eur. V prípade, že príjmy prevýšia 100 000 eur, daňovník už túto zvýhodnenú sadzbu neuplatní. Pri príjmoch presahujúcich 5 miliónov eur sa uplatňuje sadzba dane 24 %. Zároveň je zákonom stanovená minimálna výška dane, tzv. daňová licencia. Rozdiel je aj vo výpočte základu, z ktorého sa počíta daň v prípade živnosti a v prípade s.r.o. (výnosy/náklady vs. zisk).

Odvody poistného do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne sa týkajú primárne živnostníkov. Ak začne živnostník podnikať (a nie je súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu, napr. študentom), hneď musí začať platiť preddavky na zdravotné poistenie. Je však dôležité upozorniť, že po skončení roka sa tieto preddavky porovnajú so sumou poistného, ktorá bola vypočítaná na základe dosiahnutého základu dane. Platenie odvodov do Sociálnej poisťovne sa netýka začínajúceho živnostníka hneď, pravidlá sa však výrazne menia. Napríklad, ak si živnosť založíte v januári 2026, sociálne odvody platíte od 1. júla 2026. Odvody sú po skončení odvodových prázdnin dočasne nižšie ako „bežné“ minimálne odvody, a to 131,34 eur.

Spoločnosť odvody platí len v prípade, ak má zamestnancov (ktorým môže byť aj samotný spoločník s.r.o.) alebo napríklad vypláca odmenu za výkon funkcie konateľa. V oboch prípadoch ide o závislú činnosť, kedy sa stŕhajú odvody tak zamestnancovi, ako ich dopláca aj zamestnávateľ, čiže s.r.o. Ak by ste si chceli vyplácať príjem zo s.r.o. týmto spôsobom, odvody budú závisieť od výšky mzdy/odmeny, ktorú si nastavíte.

Vyplácanie zisku

Živnostník si môže vyplácať zarobené peniaze kedykoľvek v priebehu kalendárneho roka a disponovať s nimi neobmedzene. Spoločníkovi s.r.o. môže byť vyplatený podiel na zisku (dividenda), a to najskôr po skončení účtovného obdobia, po zostavení a schválení účtovnej závierky. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi - fyzickej osobe podlieha zdaneniu zrážkovou daňou pri výplate. Sadzba zrážkovej dane pre rok 2026 je 7 %. Iným spôsobom je priebežné vyplácanie prostredníctvom mzdy alebo odmeny.

Príklad porovnania

Pán Adam začína v januári 2026 podnikať - za celý rok očakáva príjmy 40 000 eur a skutočné výdavky súvisiace s podnikaním vo výške 17 000 eur. Ak by šiel cestou živnosti, vzhľadom k výške skutočných výdavkov by sa mu oplatilo uplatňovať výdavky paušálne, pretože by tak dosiahol nižší základ dane. Od začiatku podnikania má povinnosť platiť len zdravotné odvody, od 1. júla 2026 mu pribudnú aj sociálne odvody (vo výške 131,34 eur mesačne). Ak by sa rozhodol založiť si s.r.o., musí si premyslieť, akým spôsobom sa dostane k peniazom, ktoré jeho spoločnosť zarobí. V našom príklade má pán Adam ešte úspory, preto sa rozhodol vyplatiť celý zisk s.r.o. až po skončení roka vo forme dividendy. V porovnaní so mzdou/odmenou konateľa ide z hľadiska daňovo-odvodového zaťaženia o výhodnejší spôsob.

Prečítajte si tiež: Konateľ a sociálny fond

Imidž a dôveryhodnosť

Pri podnikaní formou živnosti podnikateľ vystupuje pod vlastným menom a priezviskom, čo pôsobí osobnejšie, ale nemusí vždy profesionálne v očiach väčších obchodných partnerov. Pre časť obchodných partnerov, zákazníkov či zamestnancov môže budiť serióznejší či dôveryhodnejší dojem s.r.o. Živnostník však nemusí zverejňovať žiadne finančné údaje, jeho hospodárenie zostáva neverejné. Zároveň však zvážte fakt, že v prípade podnikania formou s.r.o. bude vaša účtovná závierka dostupná na internete.

Konateľ a jeho úloha

Konateľ je štatutárnym orgánom v spoločnosti s ručením obmedzeným - je to osoba, ktorá koná v mene spoločnosti a v mene spoločnosti vystupuje. Konateľ je osobou, prostredníctvom ktorej spoločnosť (firma) koná, nakoľko spoločnosť je iba umelá osoba vytvorená na základe práva. Základnou úlohou konateľa je konať v mene spoločnosti, pretože spoločnosť ako taká je právnickou osobou. Konateľov menuje a odvoláva valné zhromaždenie spoločnosti - teda spoločníci (majitelia) spoločnosti. Konateľ spoločnosti môže byť len fyzická osoba, spoločnosť môže mať jedného alebo viac konateľov. Konatelia konajú v mene spoločnosti tak, ako ustanovuje spoločenská zmluva, teda tak ako sa spoločníci dohodli alebo ako sa spoločník rozhodol.

Konatelia spoločnosti môžu za ňu konať spoločne alebo samostatne. V prípade ak konajú spoločne, musia všetky úkony robiť spoločne, t. j. musia spoločne podpisovať zmluvy, musia spoločne zamestnávať zamestnancov, spoločne dávať splnomocnenia a podobne. Obmedziť oprávnenie konateľov môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie, avšak obmedzenia konania niektorých konateľov nie sú účinné voči tretím osobám. Obmedzenie konateľov je účinné iba interne v spoločnosti.

Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku aj mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou alebo stanovami (ak má spoločnosť stanovi spísané). Konatelia sú povinní vykonávať svoje povinnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

Ak spoločnosti vznikla škoda v dôsledku konania konateľa, posudzuje sa či konal s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Ak by sa preukázalo, že konateľ porušil svoje povinnosti a spôsobil tým škodu, je povinný škodu nahradiť. Medzi konateľom a spoločnosťou nemožno dohodnúť vylúčenie alebo obmedzenie zodpovednosti za škodu. Medzi povinnosti konateľa patrí taktiež dodržiavanie tzv. zákazu konkurencie. Konateľ má právo na odmenu za výkon funkcie a právo vzdať sa svojej funkcie.

Prečítajte si tiež: Odvodové povinnosti pri čiastočnom invalidnom dôchodku a konateľstve

Konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti má trestnoprávnu zodpovednosť za činy, ktoré spáchal v rámci výkonu svojej funkcie. Trestného činu úverový podvod sa dopustí osoba, ktorá vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu.

Ručenie za úver: Podmienky a riziká

Ručenie je spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorého podstata spočíva v tom, že ručiteľ sa veriteľovi zaviaže, že mu uhradí určitý záväzok, napríklad vráti poskytnutú pôžičku, pokiaľ tento záväzok nebude riadne splnený dlžníkom. Ručenie ako zabezpečovací inštitút sa však už v praxi bánk vyskytuje zriedkavejšie ako v minulosti, nakoľko bonitný ručiteľ je pre banku nákladnejší ako iné zabezpečovacie prostriedky (napr. záložné právo).

Pozor, tvrdenia ručiteľov v tomto štádiu o tom, že ich dlžník uviedol do omylu, keďže im tvrdil, že dlh určite splní, alebo tvrdenia o tom, že od veriteľa predsa neobdržali žiadne protiplnenie, ktoré obdržal dlžník, či poukazovanie na to, že dlžník disponuje majetkom, z ktorého by mohol svoj záväzok splniť on alebo napríklad tvrdenia ručiteľa o tom, že záväzok bol zabezpečený aj inými prostriedkami (napríklad záložným právom) spravidla už nemajú žiadnu váhu.

Na záväzok ručiteľa voči veriteľovi nemá v zásade žiadny vplyv smrť dlžníka. Ručitelia sa tiež v prípade smrti dlžníka zvyknú brániť splneniu svojej povinnosti s argumentom o nemožnosti následného vymoženia náhrady za plnenie, ktoré by veriteľovi poskytli, od dedičov dlžníka. Podľa ustanovenia § 546 ObčZ berie na seba ručiteľ voči veriteľovi povinnosť, že uspokojí pohľadávku ak ju neuspokojí dlžník. Pritom nezáleží na tom, prečo dlžník nemôže či nechce plniť, nakoľko podmienkou povinnosti ručiteľa splniť dlh je len to, že ho dlžník nesplnil, napriek tomu, že bol na to veriteľom písomne vyzvaný § 548 ods. 1 ObčZ.

Ručiteľovi, ktorý splnil dlh, vzniká právo požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

Ručenie a manželstvo

Podpisom ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká tento záväzok iba tomuto jedinému manželovi a veriteľ v prípade, že dlžník pohľadávku neuspokojil, hoci bol na to vyzvaný, môže sa domáhať jej splnenia na ručiteľovi. Nemôže sa však domáhať splnenia voči ručiteľovej manželke, a to ani v tom prípade, keby táto bola dala na prevzatie ručiteľského záväzku súhlas. Prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je teda právnym úkonom, ktorý by bolo možno charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne.

Podmienky platnosti ručiteľského vyhlásenia

Ručiteľské vyhlásenie pre svoju platnosť okrem všeobecných požiadaviek na platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. ObčZ) musí spĺňať aj tieto podmienky:

• bolo urobené v písomnej forme (nedodržanie písomnej formy je sankcionované neplatnosťou ručiteľského vyhlásenia podľa § 40 ods. 1 ObčZ),
• obsahovalo konkretizáciu záväzku dlžníka, ktorý je ručením zabezpečený (a to najčastejšie špecifikáciou zmluvy veriteľa s dlžníkom, z ktorej záväzky sú ručením zabezpečené, resp. aj uvedením konkrétnej výšky záväzku a i.),
• bolo podpísané konajúcou osobou, t. j. ručiteľom resp. osobou oprávnenou konať za ručiteľa (§ 40 ods. 1 ObčZ).

Konateľ ako spotrebiteľ?

Konateľ alebo spoločník (bez ohľadu na veľkosť obchodného podielu v obchodnej spoločnosti) nebude v prípade, že poskytne zabezpečenie k zmluvám, ktorých zmluvných stranou je samotná obchodná spoločnosť, v postavení spotrebiteľa.

Alternatívy k bankovým úverom

Pre tých, čo si nemôžu alebo nechcú požičiavať od banky, je možným riešením nebankový úver na auto. Pre tento typ úveru je potrebné ručenie nehnuteľnosťou po dobu splácania auto úveru.

Hypotéka pre živnostníkov a majiteľov s.r.o.

Pri hypotéke pre živnostníkov a majiteľov s. r. o. nejde o rozdielny hypotekárny produkt. Neexistujú rôzne hypotéky podľa toho, či podnikáte, alebo ste zamestnaný na trvalý pracovný pomer. Niektoré podmienky, za akých môžete hypotéku získať a takisto jej výška, sa však líšia. Napríklad už len dĺžka podnikania sa posudzuje inak ako dĺžka pracovného pomeru. Aby ste o hypotéku na bývanie ako podnikateľ mohli požiadať, musíte podnikať istý čas. Minimálna doba sa v bankách líši, zvyčajne je to však od 6 do 24 mesiacov.

tags: #konatel #ako #ručiteľ #za #úver #podmienky