
Článok sa zaoberá problematikou výkonu funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) so zameraním na zmluvu o výkone funkcie bez nároku na odmenu. Približuje právne vzťahy vznikajúce pri výkone funkcie konateľa a spoločníka, s tým súvisiacimi otázkami a s dôrazom na daňové a odvodové aspekty.
Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom sa riadi Obchodným zákonníkom. Konateľ je štatutárny orgán spoločnosti, ktorý ju riadi a zastupuje navonok. Spoločník má v spoločnosti rozhodujúce postavenie. Môže sa sám podieľať na podnikateľskej činnosti spoločnosti, alebo môže túto činnosť ovplyvňovať iba svojimi rozhodnutiami. Je však potrebné poznamenať, že s týmto postavením je spojená aj určitá zodpovednosť. Spoločník má vo všeobecnosti iné práva a povinnosti ako konateľ s.r.o. a konateľ môže konať v mene spoločnosti navonok voči tretím osobám, ale má pritom pôsobnosť aj vo vnútorných záležitostiach spoločnosti, teda podieľa sa na obchodnom vedení spoločnosti. Odvodové povinnosti konateľa a spoločníka a zmluvy, ktoré s tým súvisia, sú dôležitou súčasťou fungovania s.r.o.
Podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti (napr. konateľom) sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností.
Ak konateľ nemá so spoločnosťou uzatvorenú písomnú zmluvu o výkone funkcie, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom sa vždy primerane uplatnia ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve s prihliadnutím na skutočnosť, že mandátna zmluva nevyžaduje pre svoju platnosť a účinnosť písomnú formu.
Zmluva o výkone funkcie je osobitným typom zmluvy uzatvorenej podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, ktorý vyžaduje pre tento typ zmluvy písomnú formu a schválenie zo strany valného zhromaždenia (ak má spoločnosť jediného spoločníka, vyžaduje sa schválenie tejto zmluvy jediným spoločníkom pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia).
Prečítajte si tiež: Konateľ a sociálny fond
Zákonné ustanovenie neurčuje a ani nenariaďuje, aby na výkon funkcie konateľa bola zmluva o výkone funkcie povinne uzatvorená. Je na dohode zmluvných strán, či uzatvoria písomnú zmluvu o výkone funkcie, písomnú mandátnu zmluvu, alebo ústnu mandátnu zmluvu. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že ani jedna z týchto zmlúv nemá znaky závislej práce typické pre výkon práce v pracovnom pomere.
Medzi podnikateľmi býva veľmi obľúbená zmluva o výkone funkcie, podľa ktorej konateľ nebude odmeňovaný za výkon svojej funkcie. Takáto zmluva sa zvykne často kombinovať s pracovným pomerom konateľa, ktorý poberá od spoločnosti mzdu ako každý iný zamestnanec a zároveň má uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, ktorá mu síce priznáva určité benefity, no odmena za výkon funkcie priamo dohodnutá nie je.
Zmluvu o výkone funkcie je vhodné uzatvoriť nie len z dôvodu, že v nej, na rozdiel od mandátnej zmluvy, nemusí byť definovaná odmena (odmena je prvým predpokladom zakladajúcim povinnosť platenia odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne), ale aj z dôvodu, že ustanovenia zmluvy o výkone funkcie majú dispozitívny charakter a účastníci zmluvy si môžu upraviť obsah tejto zmluvy podľa svojich osobitných podmienok. Od ustanovení mandátnej zmluvy sa môžu odchýliť a koncipovať ju iným spôsobom.
Hoci Obchodný zákonník neobsahuje osobitné ustanovenia o obsahu zmluvy o výkone funkcie (určuje len náležitosti formálne, keď pre platnosť zmluvy o výkone funkcie vyžaduje písomnú formu a schválenie zmluvy valným zhromaždením) zmluva by mala obsahovať predovšetkým:
Do zmluvy možno zakotviť aj rôzne benefity, ktoré chce spoločnosť konateľovi ponúknuť.
Prečítajte si tiež: Odvodové povinnosti pri čiastočnom invalidnom dôchodku a konateľstve
Na rozdiel od zmluvy o výkone funkcie výhodou mandátnej zmluvy je, že pre jej platné uzavretie stačí, aby sa účastníci dohodli, a to aj ústne, na jej podstatných obsahových náležitostiach, ktorými sú identifikácia zmluvných strán, vymedzenie záležitosti, ktoré má konateľ v mene spoločnosti vykonávať a výška jeho odmeny (teda pojmovým znakom mandátnej zmluvy je odplatnosť; musí byť v zmluve dohodnutá).
Odmena konateľa za jeho funkciu je odmenou odlišnou ako je mzda v prípade, že by bol (aj) zamestnancom a tiež je iná od podielu na zisku spoločnosti. Preto odporúčame vždy mať jasne vymedzené a porozumené kedy sa aká odmena konateľovi vypláca. Ak už zmluvné strany žiadajú upraviť ustanovenia o odmene, odporúčame dohodnúť sa na presnej výške odmeny, ako aj na spôsobe a termíne jej vyplácania. Odmena konateľa môže byť vyplácaná pravidelne (napr. mesačne), nepravidelne alebo tiež jednorázovo. Odmena sa zdaňuje podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Takisto konateľ musí platiť odvody do Sociálnej poisťovne a Zdravotnej poisťovne podľa príslušných právnych predpisov.
V praxi sa možno často stretnúť so situáciou, v ktorej funkciu konateľa vykonáva tá istá osoba, pričom funkciu konateľa vykonáva bez nároku na odmenu. Takýto konateľ nemá z titulu svojej funkcie povinnosť odvádzať poistné na sociálne poistenie, a v niektorých prípadoch ani na zdravotné poistenie (ak konateľ vykonáva svoju funkciu bez nároku na odmenu a nie je popri tom nikde zamestnaný a nie je ani SZČO, alebo poistencom štátu, na účely povinného zdravotného poistenia sa musí stať samoplatiteľom, čo v praxi znamená to isté ako dobrovoľne nezamestnaná osoba).
Od 1.1.2023 bol zavedený pre bežného zamestnanca a tiež konateľa, ktorý si vypláca odmenu za výkon svojej funkcie minimálny vymeriavací základ a to vo výške platného životného minima, ktoré je na rok 2025 stanovené vo výške 273,99 eur, čiže minimálny odvod, ktorý musí takýto konateľ odviesť do ZP je 41,08 eur a to bez ohľadu na to, akú vysokú odmenu konateľ poberá. Čiže, ak by jeho odmena bola napr. len 10 eur / mes., tak či tak by konateľ musel do ZP odviesť 41,08 eur. Pri vyššej odmene sa výška poistného odvodu samozrejme priamoúmerne zvyšuje, ale vždy bude tento odvod minimálne vo výške 41,08 eur.
Pre tých, ktorí sú konateľmi a nie sú nikde zamestnaní, nie sú SZČO a nie sú ani poistencami štátu a chcú minimalizovať svoje odvodové zaťaženie, je vhodné uzatvoriť zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu s nejakou nízkou buď pravidelnou alebo nepravidelnou odmenou, napr. 70 € mesačne alebo štvrťročne (zákon dolnú ani hornú hranicu odmeny nijako nelimituje), v čoho dôsledku Vás budú stáť celkové odvody do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne menej peňazí, ako keby ste si mali platiť len povinné zdravotné poistenie ako samoplatcovia.
Prečítajte si tiež: Podmienky starobného dôchodku konateľa
Nasledujúci vzor zmluvy o výkone funkcie konateľa je len orientačný a je potrebné ho prispôsobiť konkrétnym potrebám spoločnosti a konateľa.
uzatvorená podľa § 566 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
medzi:
Obchodné meno: [Doplniť obchodné meno spoločnosti]
Sídlo: [Doplniť sídlo spoločnosti]
(ďalej ako „mandant")
a
Meno a priezvisko: [Doplniť meno a priezvisko konateľa]
Bydlisko: [Doplniť bydlisko konateľa]
(ďalej ako „mandatár")
(Mandant a mandatár ďalej spolu aj ako „zmluvné strany“)
Článok I.Predmet zmluvy
Článok II.Práva a povinnosti mandatára
Článok III.Práva a povinnosti mandanta
Článok IV.Odmena
Článok V.Zodpovednosť za škodu
Článok VI.Zákaz konkurencie
Článok VII.Trvanie a zánik zmluvy
Táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.
Táto zmluva zaniká:
Mandant môže zmluvu vypovedať čiastočne alebo v celom rozsahu kedykoľvek bez udania dôvodu. Výpoveď nadobúda účinnosť dňom jej doručenia mandatárovi.
Mandatár môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď mandantovi doručená, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas.
Vypovedaním zmluvy nie je do dňa jej skončenia dotknutá ani pomerná časť odmeny, ani úhrada nákladov spojených s výkonom funkcie mandatárom.
Zánik funkcie konateľa má za následok ukončenie tejto zmluvy.
Článok VIII.Záverečné ustanovenia
V [Doplniť miesto], dňa [Doplniť dátum]
………………………………………..
Mandant
………………………………………..
Mandatár
Poznámka: Tento vzor je len orientačný a odporúča sa konzultovať s právnikom pri jeho použití.
Obchodnoprávny vzťah konateľa voči spoločnosti, založený zmluvou o výkone funkcie, je nutné striktne odlišovať od prípadného pracovnoprávneho vzťahu konateľa, pre ktorý sa uzatvára pracovná zmluva. Je bežnou praxou, že konateľ vykonáva v spoločnosti aj funkciu obchodného vedenia a zastupovania podľa Obchodného zákonníka a zároveň závislú prácu na základe pokynov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce. V druhom z uvedeným prípadov je konateľ zamestnancom so všetkými právami a povinnosťami upravujúcimi pracovnoprávne vzťahy.