Konečný Užívateľ Výhod a Bezpodielové Spoluvlastníctvo Manželov: Komplexný Prehľad

Úvod

Problematika konečného užívateľa výhod a bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) je komplexná a dotýka sa rôznych oblastí práva. Tento článok sa zameriava na objasnenie týchto pojmov a ich vzájomný vzťah, s prihliadnutím na aktuálnu legislatívu a judikatúru. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na danú problematiku, od základných definícií až po praktické aspekty.

Bezpodielové Spoluvlastníctvo Manželov (BSM)

Definícia a Vznik BSM

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je špecifický právny inštitút, ktorý vzniká výlučne medzi manželmi. Už samotný názov "bezpodielové" naznačuje, že v tomto type vlastníctva neexistujú podiely. Manželia vlastnia majetok spoločne a nerozdielne, teda celok patrí obom manželom naraz.

Čo Patrí do BSM?

V zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka patrí do BSM všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Do BSM patrí majetok nadobudnutý počas manželstva oboma manželmi alebo jedným z nich, s výnimkou vecí získaných darom alebo dedičstvom, ako aj vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe len jedného z manželov alebo výkonu jeho povolania.

Obchodný Podiel a BSM

V prípade, ak jeden z manželov za trvania manželstva nadobudne obchodný podiel v spoločnosti a na jeho získanie použije prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (napríklad jeho príjmy zo zamestnania), tak daný obchodný podiel bude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Takisto do bezpodielového spoluvlastníctva manželov budú patriť aj všetky úžitky z neho plynúce (napr. Obchodný podiel nebude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade, ak ho jeden z manželov nadobudol počas trvania manželstva výlučne zo svojich prostriedkov (napr. zo zdedených financií).

Pôvodne prevládajúci právny názor o tom, že obchodný podiel v sro nepatrí do BSM aj keď ho jeden z manželov nadobudol za trvania manželstva, bol vysvetľovaný tým, že obchodný podiel nie je spôsobilý byť predmetom vlastníctva ani BSM. Tento právny názor bol prekonaný. Vyššie spomínané rozhodnutie NS SR hovorí, že obchodný podiel v sro bude patriť do BSM, ak jeden z manželov nadobudol obchodný podiel počas trvania manželstva a ak bol obchodný podiel nadobudnutý aspoň z časti zo spoločných prostriedkov (tzv. spoločné peniaze). Tieto spoločné prostriedky sa pretransformovali do obchodného podielu v s.r.o. To však neznamená, že aj druhý manžel môže vykonávať práva spoločníka. Do BSM patrí len majetková hodnota obchodného podielu v s.r.o. Len manžel, ktorý je spoločníkom a je zapísaný v obchodnom registri, vykonáva všetky práva spojené s obchodným podielom. Ak dôjde k rozvodu manželov a následnému vyporiadaniu BSM, súd rozhodujúci o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zvyčajne prikazuje obchodný podiel v s.r.o. len tomu z manželov, ktorý bol/je spoločníkom obchodnej spoločnosti. Cena obchodného podielu by mala byť ustanovená tzv. obvyklou cenou (všeobecnou alebo trhovou). Preukazovanie hodnoty obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným a určenie jeho trhovej ceny je pomerne náročné a vyžaduje si znalosť problematiky. Je potrebné dôsledne skúmať účtovníctvo s.r.o. a najmä špekulatívne operácie pred rozvodom.

Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti spoločníka

Podnik a BSM

Podnik ako taký v zmysle ust. § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), pretože veci zahrnuté do podniku len jedného z manželov patria do jeho oddeleného vlastníctva. Avšak podľa právnej úpravy BSM, do tohto spoluvlastníctva patria príjmy z podnikania, keďže v zmysle ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“. V tomto prípade teda podnikajúci manžel ručí za záväzky z podnikania celým svojím majetkom, vrátane majetku ktorý patrí do BSM.

Konečný Užívateľ Výhod (KÚV)

Definícia KÚV

S pojmom konečný užívateľ výhod sa možno v právnej úprave stretnúť v dvoch zákonoch a to jednak v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti“), ktorého hlavným cieľom je zabraňovať tzv. ,,praniu špinavých peňazí“ ako aj v zákone č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len „zákon o registri partnerov verejného sektora“), ktorého hlavným cieľom je zriadenie registra partnerov verejného sektora, prostredníctvom ktorého možno zistiť, kto je konečným užívateľom výhod subjektu, ktorý sa do tohto registra zapisuje.

Pojem konečný užívateľ výhod nájdeme v právnej úprave v dvoch zákonoch a to jednak v AML Zákone, ktorého cieľom je predchádzať legalizácii príjmov z trestnej činnosti ako aj v Zákone o registri, ktorého cieľom je naopak zriadenie samostatného registra partnerov verejného sektora, prostredníctvom ktorého je možné dohľadať, kto je konečným užívateľom výhod určitého subjektu, ktorý sa do tohto registra registruje a ktorý je vedený Okresným súdom Žilina.

Konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu - podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod. Presné vymedzenie konečných užívateľov výhod možno nájsť v ustanovení § 6a zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. ovláda právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode (napr.

V zmysle ust. §6a ods. 1 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu“): „Konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu - podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod; medzi konečných užívateľov výhod patrí najmä: Ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa, fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania fyzickej osoby - podnikateľa alebo z inej jej činnosti.“

Prečítajte si tiež: Význam KU pre slovenské firmy

KÚV a Združenia Majetku

Za združenia majetku sú podľa § 9 písma. nadácie ( zákon č. 34/2002 Z. z. neziskové́ organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (zákon č. 213/1997 Z. z. neinvestičné́ fondy (zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a doplnení́ zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. V zmysle uvedených definícii je potrebné konštatovať, že za konečného užívateľa výhod v prípade subjektov spadajúcich pod združenia majetku je potrebné zapísať osobu ktorá napĺňa hoc len jeden z vyššie uvedených znakov resp. konečným užívateľom výhod sú všetky osoby napĺňajúce definíciu §6a ods. 1 písm. ktorá fyzická osoba je zakladateľom ( ak zakladateľom bola právnická osoba je potrebné postupovať podľa § 6a ods. 1 písm. ktorá fyzická osoba má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán združenia majetku alebo ich člena resp. ktorá fyzická osoba je členom orgánu, ktorý má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať tieto orgány alebo ich člena, ( napr. ktorá fyzická osoba je štatutárnym orgánom, riadiacim orgánom, dozorným orgánom, kontrolným orgánom alebo kto je členom týchto orgánov ( napr. riaditeľ, revízor, dozorná rada ..

Povinnosti Podnikateľov

Každý podnikateľ, ktorý je podľa § 5 zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti povinnou osobou (ako je napr. realitná kancelária, banka, účtovník, audítor alebo firma, ktorá má v predmete činnosti podnikateľské poradenstvo…) musí vo vzťahu ku svojmu klientovi vykonávať určité úkony za účelom odhalenia prípadnej legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Tieto úkony sa súhrnne označujú pojmom starostlivosť o klienta, pričom zákon hovorí o základnej, zjednodušenej a zvýšenej starostlivosti o klienta. Základná starostlivosť o klienta okrem iného zahŕňa aj identifikáciu konečného užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení na overenie jeho identifikácie vrátane opatrení na zistenie vlastníckej štruktúry a riadiacej štruktúry klienta.

Zápis do Obchodného Registra

S účinnosťou od 1. 11. 2018 budú podľa zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri právnické osoby (podnikatelia) musieť do obchodného registra zapisovať údaje o svojom konečnom užívateľovi výhod, a to v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, pohlavie, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátna príslušnosť a druh a číslo dokladu totožnosti a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod. Právnické osoby, ktoré boli založené do 31. 10. 2018 si túto povinnosť budú musieť splniť najneskôr do 31. 12. 2019. Údaje o konečných užívateľoch výhod nie sú v obchodnom registri verejne prístupné, t.j. nie sú viditeľné na internetovej stránke www.orsr.sk a ani v listinnej forme výpisu z registra, ktorý je prístupný verejnosti, ale sú zapísane v neverejnej časti obchodného registra. Prístup k nim majú len vybrané subjekty (napr.

Rozdiel Medzi Obchodným Registrom a RPVS

Ide o už spomínaný obchodný register a spomínaný register partnerov verejného sektora. Pri založení novej spoločnosti sa už konečný užívateľ výhod zapisuje spolu so spoločnosťou do obchodného registra. Zápis konečného užívateľa do obchodného registra zvládne každý, kto má skúsenosti s elektronickými podaniami a podpisovaním zaručeným elektronickým podpisom. Správnosť zápisu v zásade nik nekontroluje. Inak je to ale pri RPVS. Tam zápis namiesto podnikateľa vykonávajú tzv. oprávnené osoby (napr. advokáti) a títo spolu s podnikateľom zodpovedajú za jeho správnosť. Ide napríklad o zmenu trvalého pobytu konečného užívateľa výhod.

Záverom si dovoľujeme upozorniť Vás, že v danom prípade zápisu údajov o konečnom užívateľovi výhod nejde o totožnú povinnosť ako pri zápise do Registra partnerov verejného sektora.

Prečítajte si tiež: Podmienky rozvodu

Vzťah Medzi KÚV a BSM

Manžel/ka Podnikateľa ako KÚV?

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že manželka podnikateľa sa podieľa na hospodárskom zisku z podnikania, t.j. má právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania fyzickej osoby - podnikateľa alebo z inej jej činnosti. Na základe vyššie uvedeného, možno manžela, resp. manželku fyzickej osoby, resp. fyzickej osoby podnikateľa, ktorá sa zapisuje do RPVS, považovať za konečného užívateľa výhod fyzickej osoby, resp. fyzickej osoby podnikateľa, ktorá sa zapisuje do RPVS, pričom uvedený postup sa týka výlučne fyzických osôb, ktoré sú partnerom verejného sektora, nie však právnických osôb, ktoré sú partnerom verejného sektora (t.j. do registra sa nezapisujú ako konečný užívatelia výhod manželia, resp.

Vo vzťahu k postaveniu manžela ako konečného užívateľa výhod ministerstvo spravodlivosti zaujalo konštantné výkladové stanovisko: Príjmy plynúce z občianskoprávnej úpravy, ako napr. vyživovacia povinnosť alebo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM"), predstavujú „zákonom predpokladaný stav" vznikajúci uzavretím manželstva (samozrejme, pokiaľ nie je dohodou medzi manželmi modifikovaný tento inštitút). Plnenie, ktoré manžel z existencie BSM prijíma, nemá charakter hospodárskeho prospechu z podnikania, a teda nemožno hovoriť o konečnom užívateľovi výhod v zmysle § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 297/2008 Z. z.). Odlišná situácia by nastala v prípade, ak by došlo k rozdeleniu BSM podľa § 148a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, t. j. v súvislosti so začatím podnikania jedného z manželov - osoby zapisovanej do registra; druhý z manželov by v prípade nadobudnutia majetku z podnikateľskej činnosti prvého z manželov bez primeraného protiplnenia bol považovaný za konečného užívateľa výhod. Rovnako by sa manžel považoval za konečného užívateľa výhod v prípade, ak má s druhým manželom určitý typ „hospodárskej dohody", napr.

tags: #konecny #užívateľ #výhod #a #bezpodielové #spoluvlastníctvo