Konkurenčná Doložka a Náhrada Škody: Judikáty a Právna Analýza

Podstatou hospodárskej súťaže je konkurencia podnikateľov (súťažiteľov) o zákazníka, čo ovplyvňuje cenu, kvalitu a sortiment tovarov a služieb na trhu. Uvedené prispieva k rozvoju technológií a výrobných postupov, navyšuje cenu know-how a obchodného tajomstva súťažiteľa, ktorým je často krát spoločnosť zamestnávajúca nemalý počet zamestnancov. Pre zamestnávateľa majú najväčšiu cenu tí zamestnanci, ktorí majú možnosť nadobudnúť znalosti a informácie, ktoré nie sú bežne dostupné, tvoriace väčšinou predmet obchodného tajomstva či know-how daného zamestnávateľa. Cieľom tohto článku je analyzovať právnu úpravu konkurenčnej doložky v slovenskom právnom poriadku, s dôrazom na jej aplikáciu v pracovnoprávnych vzťahoch a súvisiacu judikatúru, ako aj na možnosti náhrady škody v prípade jej porušenia.

Úvod do Konkurencie a Jej Ochrany

Len málokto by mohol namietať, že obdobie posledných rokov či desaťročí je obdobím inovácií, informačnej spoločnosti a technického rozmachu, ktorý ovplyvnil takmer každú oblasť spoločenského života ľudí, pracovnoprávne vzťahy nevynímajúc. Každý zamestnávateľ, či už je právnickou alebo fyzickou osobou, sa snaží uchrániť tajomstvo svojho úspechu pred konkurenciou a dosiahnuť tak v rámci pravidiel hospodárskej súťaže čo najvyšší majetkový a spoločenský prospech. Prirodzenými vlastnosťami človeka sú súťaživosť a vôľa zabezpečiť seba s svojich blízkych hmotnými statkami v rozsahu často krát prevyšujúcom nevyhnutnú potrebu. Človek ako tvor súťaživý, sa snaží uplatniť všetky svoje schopnosti, znalosti a poznatky k tomu, aby získal pred ostatnými konkurentmi náskok a tým aj výhodnejšiu pozíciu v danej oblasti. Pokiaľ sú tieto poznatky nadobudnuté samostatnou činnosťou (štúdiom alebo praxou), ich uplatnenie je potrebné právne regulovať len v minimálnom rozsahu. Pokiaľ však súťažiteľ využíva v konkurenčných vzťahoch informácie, postupy či poznatky, ktoré sú dielom iného súťažiteľa, ich striktná regulácia v hospodárskej súťaži je určite na mieste. Táto sa vykonáva predovšetkým prostredníctvom ustanovení Obchodného zákonníka o ochrane proti nekalej súťaži, prostredníctvom osobitných predpisov o ochrane duševného vlastníctva, či zákonom č. 136/2001 Z.z. Zákonom č. 257/2011 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon č.

Právny základ ochrany hospodárskej súťaže v Slovenskej republike poskytuje už Ústava SR v čl. 55 ods. 2, podľa ktorého Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Zmyslom tejto ochrany je záruka slobodného vstupu na trh a tiež záruka, že pravidlá správania na trhu platia pre všetky subjekty hospodárskej súťaže rovnako. „Ústava Slovenskej republiky v čl. 55 ods. 2 nezaručuje právo na hospodársku súťaž ani právo byť účastníkom hospodárskej súťaže. Ustanovením čl. 55 sa formulujú princípy hospodárskej politiky Slovenskej republiky, medzi ktoré patrí aj podporovanie a ochrana konkurenčného hospodárskeho prostredia a vytváranie právnych prostriedkov a záruk proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže, ktoré zákon označí za nedovolené."[1] Uvedený článok Ústavy SR tiež stanovuje, že podrobnosti o ochrane trhového hospodárstva, resp.

Postavenie Zamestnanca a Zamestnávateľa v Konkurenčnej Súťaži

V hospodárskej súťaži má osobitné postavenie tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ. Aj medzi týmito dvomi subjektami môže existovať konkurenčná činnosť, ktorej reguláciu musí upraviť osobitný, všeobecne záväzný právny predpis, ktorým je Zákonník práce. Ten chráni zamestnávateľa pred výkonom inej zárobkovej činnosti zamestnanca, ktorá by mohla mať k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.

Právna ochrana slovenských zamestnávateľov je zakotvená hneď v niekoľkých ustanoveniach Zákonníka práce SR. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať predovšetkým § 83 ZP SR, podľa ktorého „Zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť zamestnávateľovi, že chce popri pracovnom pomere u zamestnávateľa vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá by mohla mať k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, pričom zamestnávateľ má právo od zamestnanca požadovať, aby sa výkonu takejto činnosti zdržal." Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zamestnanec by mal o povolenie vykonávať predmetnú zárobkovú činnosť požiadať ešte pred začatím jej výkonu. Nie je pritom rozhodujúce, či sa jedná o činnosť vykonávanú v pracovnom pomere, činnosť vykonávanú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, živnosť alebo podnikateľskú činnosť podľa § 2 Obchodného zákonníka (prípadne záväzkový vzťah uzatvorený na základe Občianskeho či Obchodného zákonníka).

Prečítajte si tiež: Podmienky konkurenčnej doložky

Podľa nového právneho stavu účinného od 01.09.2011 sa zákaz konkurencie neviaže len na zárobkovú činnosť zhodnú s predmetom činnosti zamestnávateľa. Rozhodujúce je, či je takáto činnosť spôsobilá konkurovať zamestnávateľovi, a teda či má k predmetu jeho činnosti konkurenčný charakter. Je však dôležité poznamenať, že tak, ako sa „skutková podstata" § 83 ZP SR vzťahuje na akúkoľvek činnosť majúcu potenciál konkurenčnej činnosti, samotný § 83 ZP SR sa vzťahuje len na zamestnancov v pracovnom pomere, tzn. povinnosti písomne požiadať zamestnávateľa o povolenie vykonávať inú zárobkovú činnosť v obdobnom predmete činnosti má len zamestnanec v pracovnom pomere. Uvedená povinnosť sa nevzťahuje na pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Táto podmienka je priamo vyjadrená v § 83 ods.

Ustanovenie § 83 ZP SR však nie je jediné, ktoré pred účinnosťou novely č. 257/2011 Z.z. poskytovalo zamestnávateľom právnu ochranu ich hospodárskych záujmov. Podľa § 81 ods. 1 písm. e) ZP SR je zamestnanec „povinný nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa". Táto definícia je obsahovo širšia ako definícia § 83 ZP SR. Ustanovenie § 81 ods. 1 písm.

Súčasná právna úprava zákona č. 262/2006 Sb. Zákonníka práce ČR (ďalej aj „ZP ČR", alebo „Zákonník práce ČR") obmedzujúca konkurenčnú činnosť zamestnanca počas trvania pracovného pomeru je podobná s tou, ktorú obsahoval § 83 ZP SR do účinnosti septembrovej novely. Aj naďalej používa pojem „činnost zhodná s přetmětem činnosti zaměstnavatele", ktorý je obsahovo oveľa užší. Zákonník práce SR až do septembrovej novely neupravoval právo vykonávať konkurenčnú činnosť zamestnanca po skončení pracovného pomeru. Uvedený právny stav nebol ani zďaleka optimálny, pretože sa obmedzoval len na zákaz vykonávania zárobkovej činnosti zhodnej s predmetom činnosti zamestnávateľa počas trvania pracovného pomeru. Právna prax vyhodnotila tento inštitút za nepostačujúci a preto zákon č. 257/2011 Z.z.

Konkurenčná Doložka po Skončení Pracovného Pomeru

Potreba zamestnávateľov chrániť svoje know-how, obchodné tajomstvo a tým aj svoje postavenie na trhu sa preniesla do aktuálnej novely Zákonníka práce SR účinnej od 01.09.2011. Na jej základe sa vytvoril právny rámec na ochranu zamestnávateľov pred výkonom takej činnosti zamestnancov, ktorá by mohla mať k predmetu ich činnosti konkurenčný charakter. Podľa § 83a ZP SR sa môžu zamestnávateľ a zamestnanec v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie však jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, za čo mu prináleží finančná satisfakcia v podobe peňažnej náhrady.

Pred 1. septembrom 2011 Zákonník práce SR neobsahoval ustanovenie, ktoré by tvorilo právny podklad ochrany predmetu činnosti zamestnávateľa voči konkurenčnej činnosti bývalého zamestnanca po skončení pracovného pomeru. Samotný pojem „konkurenčná doložka" však Zákonník práce SR nepozná dodnes. Používa sa v zahraničných právnych poriadkoch, napr. aj v Zákonníku práce ČR, do ktorého sa dostala novelou č. 155/2000 Sb. účinnou od 01.01.2001. Dikcia § 29 však obsahovala len veľmi vágnu, v právnej praxi nedostatočnú právnu úpravu konkurenčnej doložky v znení: "Ve smlouvě lze písemně dohodnout, že zaměstnanec nesmí po ustanovenou dobu, nejdéle však jeden rok po skončení pracovního poměru, vykonávat pro jiného zaměstnavatele nebo na vlastní účet činnost, která byla předmětem činnosti zaměstnavatele, nebo jinou činnost, která by měla soutěžní povahu vůči podnikání zaměstnavatele, a to za podmínek, za nichž to lze od zaměstnance spravedlivě požadovat; za porušení takového závazku může být sjednána přiměřená smluvní pokuta. Aplikovanie konkurenčnej doložky v praxi na základe vyššie citovaného ustanovenia judikoval Najvyšší súd Českej republiky ako protiprávny, nakoľko „Ujednání o tzv. konkurenční doložce je třeba chápat jako vzájemný (synallagmatický) závazek, při němž si bývalí účastníci pracovního poměru poskytují hospodářský prospěch navzájem a jsou si navzájem dlužníky i věřiteli.

Prečítajte si tiež: Pracovné podmienky a konkurenčná doložka

Neporovnateľne prepracovanejšia úprava konkurenčnej doložky sa objavila v ZP ČR v r. 2004, kedy nadobudla účinnosť novela zákona č. 46/2004 Sb. S výnimkou niektorých menších zmien takto upravené znenie konkurenčnej doložky prevzal aj zákon č. Podstatou konkurenčnej doložky je zmluvný záväzok zamestnanca, že po určitú dobu, najdlhšie však na 1 rok, nebude vykonávať takú zárobkovú činnosť, ktorá by mohla mať k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Toto obmedzenie sa vzťahuje tak na predmet podnikania osoby samostatne zárobkovo činnej, ako aj zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu.

Rozdiely v Právnej Úprave SR a ČR

Rozdiel medzi právnou úpravou na Slovensku a v Českej republike je ten, že obsah dohody vyplývajúcej z predmetu konkurenčnej doložky upravenej v ZP SR bude právne záväzný (a platný) len v tom prípade, ak bol zákaz konkurencie dohodnutý priamo v pracovnej zmluve. Pre platnosť takejto dohody v právnom poriadku SR je teda nutná existencia pracovného pomeru. „Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter." Naproti tomu, platnosť takejto dohody uzatvorenej medzi subjektami pracovnoprávnych vzťahov v Českej republike nevyžaduje dohodnutie zákazu konkurenčnej činnosti len v pracovnej zmluve, alebo v jej dodatku. Konkurenčnú doložku je možné aplikovať aj na dohody uzatvárané mimo pracovného pomeru, čo vyplýva priamo zo znenia § 310 ods.

Pri posudzovaní, ktorá právna úprava je pre zamestnávateľa vhodnejšia, je potrebné zodpovedať si otázku, pre aký okruh zamestnancov je konkurenčná doložka určená. Pokiaľ vychádzame z účelu dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, je zrejmé, že tieto uzatvára zamestnávateľ len výnimočne, a to so zamestnancom, ktorý bude u neho vykonávať prácu (príp. pracovnú úlohu) nepravidelne, prevažne krátkodobo. Zákonite sa tiež nebude jednať o pracovné miesta, ktoré majú pre zamestnávateľa podstatný význam, pri výkone ktorých sa zamestnanec môže s predmetom obchodného tajomstva, príp. know-how zamestnávateľa oboznámiť (napr. Tvrdiť však, že je to úplne vylúčené, by bolo neuvážené. Napr. dlhoročný zamestnanec pracujúci v hutníckej spoločnosti vo funkcii majstra sa z rodinných dôvodov (napr. zdravotná starostlivosť o rodinného príslušníka) rozhodne ukončiť pracovný pomer dohodou. Zamestnávateľ si však natoľko cení jeho skúsenosti a schopnosť vhodným spôsobom usmerniť kolektív, že sa rozhodne uzatvoriť s ním „aspoň" dohodu o pracovnej činnosti na 8 hodín týždenne. Uvedený zamestnanec už bude dôkladne poznať súčasnú technológiu a výrobne procesy zamestnávateľa a zároveň sa môže pomerne dlhú dobu oboznamovať s tými novými. Po uplynutí niekoľkých mesiacov či rokov, keď sa už zdravotný stav rodinného príslušníka zlepšil natoľko, že každodenná starostlivosť o neho už nie je potrebná, rozhodne sa prijať pracovnú ponuku iného zamestnávateľa, ktorá je finančne oveľa atraktívnejšia a pri ktorej bude môcť naplno využiť svoje doteraz nadobudnuté skúsenosti, pretože jeho bývalý zamestnávateľ nebude mať žiadnu právnu možnosť mu v tom zabrániť. V takomto prípade je však potrebné zodpovedať ďalšiu otázku, a to či je takéto konanie zamestnanca spôsobilé privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu.

Podstatná Ujma a Primeraná Peňažná Náhrada

Pojem podstatná ujma Zákonník práce SR bližšie nedefinuje, vo všeobecnosti však môžeme vychádzať z definície ujmy podľa Občianskeho zákonníka, teda majetkovej (škody), nemajetkovej (morálnej ujmy) a škody na zdraví.[3] Je teda zrejmé, že v uvedenom prípade k podstatnej ujme nedôjde. Aby nebolo dojednanie o konkurenčnej doložke v rozpore predovšetkým s ústavným právom na slobodnú voľbu povolania (čl. 35 Ústavy SR a čl. 26 Listiny základných práv a slobôd (Ústavní zákon ČR č. 2/1993 Sb. ve znění ústavního zákona č. 162/1998 Sb.), je zamestnávateľ povinný po dobu zákazu vykonávania konkurenčnej činnosti (najdlhšie 1 rok), poskytnúť zamestnancovi primerané peňažné vyrovnanie, ktoré je obligatórnou súčasťou konkurenčnej doložky.

Primeranosť peňažnej náhrady je pojem relatívny, čo sa odrazilo aj v odlišnosti jej úpravy v jednotlivých právnych poriadkoch. Zatiaľ čo Zákonník práce ČR až do jeho veľkej novely účinnej od 01.01.2012 považoval za primeranú finančnú náhradu minimálne 100% priemerného mesačného zárobku zamestnanca, zákon č. 458/2011 Sb. upravil jej výšku na polovicu. Osobne sa domnievam, že peňažná náhrada vo výške priemerného mesačného zárobku bola neprimerane vysoká, čo mohlo obmedziť jej uplatnenie v praxi. Takto dojednaná finančná náhrada nemohla spravodlivo reflektovať hodnotu informácií a znalostí, majúcich pre zamestnávateľa podstatný význam, dobu trvania pracovného pomeru, ani rozsah obmedzenia dojednaného v konkurenčnej doložke.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a konkurenčná doložka

Špecifické Situácie a Obmedzenia Konkurenčnej Doložky

Zaujímavá situácia môže nastať v prípade, keď zamestnanec skončí pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Práve tu sa prejavuje vágnosť právnej úpravy konkurenčnej doložky upravujúca povinnosť zamestnávateľa uhrádzať primeranú finančnú náhradu. Nemožnosť znížiť uvedenú sadzbu môže dostať zamestnávateľa do situácie, kedy aj dlhoročný zamestnanec príde do práce pod vplyvom alkoholu, čím poruší vnútorné predpisy svojho zamestnávateľa a vystaví seba aj spolupracovníkov zvýšenému riziku vzniku pracovného úrazu. Právna úprava by mala s takýmto spôsobom skončenia pracovného pomeru rátať, v nadväznosti na povinnosť uhrádzať zamestnancovi primeranú finančnú náhradu. Inými slovami, zamestnávateľ by mal mať možnosť znížiť, resp. minimalizovať výšku zákonnej peňažnej náhrady za nevykonávanie konkurenčnej činnosti tohto zamestnanca. Zákon síce umožňuje, aby zamestnávateľ od tohto záväzku odstúpil[5], a to počas trvania pracovného pomeru, čím však zanikne aj záväzok zamestnanca nekonkurovať zamestnávateľovi.

Podľa čl. 2 základných zásad Zákonníka práce „výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi". Podľa § 14 ods. 1 Zákonníka práce ČR „výkon práv a povinností vyplývajících z pracovněprávních vztahů nesmí bez právního důvodu zasahovat do práv a oprávněných zájmů jiného účastníka pracovněprávního vztahu a nesmí být v rozporu s dobrými mravy". Či by uvedené konanie (záväzok) v prípade súdneho sporu vyhodnotil súd ako ustanovenie odporujúce dobrým mravom, závisí pravdepodobne len od okolností konkrétneho prípadu. Ustanovenie konkurenčnej doložky tak, ako je koncipované v § 83a ZP SR, ukladá zamestnávateľovi povinnosť uhrádzať zamestnancovi peňažnú náhradu za každý mesiac plnenia záväzku. Z uvedeného vyplýva, že nárok na finančnú náhradu nemá zamestnanec, ktorý svoj záväzo…

Konkurenčné Doložky v Obchodných Záväzkových Vzťahoch

V poslednom období sa možno stretnúť so silnejúcou snahou podnikateľov obmedziť svojich obchodných partnerov v aktivitách, ktoré by mohli mať konkurenčný charakter k ich činnosti. Dojednávanie tzv. konkurenčných doložiek v rôznych obchodných záväzkových vzťahov nie je výnimočné, a to aj napriek tomu, že naša právna úprava v tomto smere nie je úplne jednoznačná a v praxi spôsobuje viaceré aplikačné problémy.

Využívanie konkurenčnej doložky je bežné v pracovnoprávnych vzťahoch, kedy sa zamestnávatelia usilujú zabrániť tomu, aby zamestnanec popri pracovnom pomere alebo po skončení pracovného pomeru vykonával prácu pre konkurenciu. Konkurenčné doložky sa ale pomerne často objavujú už aj v podnikateľskom prostredí, v ktorom by naopak mala fungovať hospodárska súťaž, ako imanentná súčasť trhového hospodárstva a jeden z pilierov ekonomiky. Pre hospodársku súťaž je typická práve konkurencia podnikateľov, ktorí medzi sebou súperia v určitom čase, priestore a predmete činnosti s cieľom dosiahnuť majetkový prospech alebo inú výhodu (získať zákazníka). Môžu teda podnikatelia obmedzovať svojich obchodných partnerov zákazom činnosti, ktorá by mala konkurenčný charakter? Má obmedzovanie činnosti podnikateľov tzv.

Definícia a Aplikácia v Podnikateľskom Prostredí

Konkurenčná doložka predstavuje zmluvné dojednanie, ktorým sa jedna zmluvná strana zaväzuje, že po určitú dobu a na určitom mieste nebude vykonávať činnosť, ktorá by mala konkurenčný charakter k činnosti druhej zmluvnej strany. Zatiaľ čo zákaz konkurenčnej činnosti v oblasti pracovnoprávnych vzťahoch je pomerne široko upravený v Zákonníku práce (§ 83 a § 83a Zákonníka práce), v obchodnoprávnych vzťahoch všeobecná úprava zákazu konkurencie (s výnimkou zákazu konkurencie pri členoch štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb) absentuje. (1) V zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného. V zmysle citovaného ustanovenia možno v zmluve o obchodnom zastúpení dohodnúť zákaz činnosti pre obchodného zástupcu (tzv. konkurenčnú doložku), spočívajúci v zákaze konkurenčnej činnosti na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území, a to najviac po dobu 2 rokov od skončenia zmluvy o obchodnom zastúpení. Na platné uzatvorenie konkurenčnej doložky sa vyžaduje písomná forma a uvedenie všetkých náležitostí v zmysle § 672a Obchodného zákonníka.

Aj napriek skutočnosti, že Obchodný zákonník okrem právnej úpravy konkurenčnej doložky v zmluve o obchodnom zastúpení neobsahuje úpravu zákazu konkurencie pri iných zmluvných typoch, podľa ustálenej súdnej praxe nie je vylúčené, aby si podnikatelia v rámci zmluvnej voľnosti dojednali konkurenčnú doložku v uzatváraných zmluvných vzťahoch (napríklad v zmluve o dielo, v zmluve o poskytovaní služieb, v zmluve o spolupráci a pod.). Využívanie konkurenčnej doložky v podnikateľskom prostredí je síce bežnou praxou, avšak sprevádzané viacerými otáznikmi.

Ochrana Oprávnených Záujmov a Obmedzenia

Dojednávanie konkurenčných doložiek je typické prevažne pre väčšie spoločnosti, ktorých snahou je čo najviac obmedziť druhú zmluvnú stranu v konkurenčnej činnosti s cieľom chrániť oprávnené záujmy spoločnosti a jej postavenie na trhu, vrátane prípadnej ochrany know-how, obchodného tajomstva alebo iných citlivých informácií týkajúcich sa fungovania spoločnosti a jej činnosti. Prípadné využitie, či dokonca zneužitie citlivých informácií v prospech konkurencie by mohlo dotknutej spoločnosti spôsobiť škodu (materiálnu či nemateriálnu). Konkurenčné doložky obsiahnuté v zmluvách medzi podnikateľmi sú spravidla veľmi široko koncipované, častokrát bez územného alebo časového rozsahu, čo následne spôsobuje ich neplatnosť. Podnikatelia si neuvedomujú, že zákaz konkurenčnej činnosti nemôže byť bezhranične neobmedzený.

Konkurenčná doložka predstavuje právny nástroj na ochranu oprávnených záujmov podnikateľa, prostredníctvom ktorej sa chráni pred činnosťou druhého podnikateľa, ktorá by mala súťažnú povahu. Obmedzenie zákazu konkurencie ako z hľadiska doby jej trvania, tak z hľadiska územného a prípadne tiež osobného rozsahu (čo do okruhu tretích osôb) na druhej strane sleduje ochranu oprávnených záujmov druhého podnikateľa, resp. jeho právo na výkon slobodného podnikania. Zákaz konkurenčnej činnosti tak nemôže byť svojvoľný a neobmedzený. K odstráneniu názorovej rozdielnosti výkladu § 672a Obchodného zákonníka a jeho aplikácii na obchodné záväzkové vzťahy by rozhodne prispela precizácia právnej úpravy. Pre inšpiráciu by mohla zákonodarcovi slúžiť napríklad právna úprava Českej republiky, podľa ktorej možno konkurenčnú doložku dojednať v akejkoľvek zmluve za splnenia zákonných podmienok. Podľa § 2975 Občanského zákoníka konkurenčná doložka musí vždy obsahovať územný rozsah, okruh činnosti alebo okruh osôb, ktorých sa konkurenčný zákaz týka a môže byť dojednaná na obdobie maximálne na 5 rokov.

Náhrada Škody pri Porušení Konkurenčnej Doložky

Inštitút obmedzenia výkonu inej zárobkovej činnosti zamestnanca popri svojom zamestnaní ako aj po skončení pracovného pomeru alebo tzv. konkurenčná doložka je v dnešnej dobe pomerne často využívaný. Zákonník práce upravuje možnosť zamestnanca vykonávať činnosť, ktorá má konkurenčný charakter k činnosti zamestnávateľa, popri svojom zamestnaní v pracovnom pomere, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Zákonník práce výslovne vyžaduje, že musí ísť o činnosť, ktorá má konkurenčný charakter. V prípade, ak zamestnanec má záujem popri svojom zamestnaní v pracovnom pomere vykonávať činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, tak musí písomne požiadať svojho zamestnávateľa o súhlas s výkonom tejto činnosti. Zamestnávateľ môže na takúto písomnú žiadosť zamestnanca reagovať tak, že mu udelí alebo neudelí súhlas s výkonom tejto činnosti. Udelený alebo fakticky udelený súhlas zamestnávateľ môže kedykoľvek v priebehu trvania pracovného pomeru zamestnanca odvolať, pričom Zákonník práce vyžaduje, aby zamestnávateľ odôvodnil odvolanie svojho predchádzajúceho súhlasu. Odvolanie súhlasu zo strany zamestnávateľa musí byť písomne. V prípade odvolania súhlasu zo strany zamestnávateľa, zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu ukončiť inú zárobkovú činnosť zákonným spôsobom.

Zákonník práce neupravuje situáciu, kedy zamestnanec nepožiada zamestnávateľa o predchádzajúci súhlas s výkonom inej zárobkovej činnosti a kedy ani neoznámi zamestnávateľovi, že chce vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má konkurenčný charakter a zamestnávateľ sa napokon o výkone tejto činnosti inak dozvie. V takejto situácii by mal zamestnávateľ zamestnanca upozorniť, že koná v rozpore s jeho oprávnenými záujmami v zmysle § 81 Zákonníka práce, ako aj v rozpore s § 83 Zákonníka práce. Zákonník práce ustanovuje pomerne široký okruh výnimiek pre výkon zárobkovej činnosti zamestnanca. Zákonník práce upravuje možnosť obmedzenia konkurenčnej činnosti zamestnanca aj po skončení pracovného pomeru, avšak len za predpokladu, že sa zamestnanec so zamestnávateľom na tom dohodli v pracovnej zmluve. V súvislosti s uvedenou dohodou je potrebné uviesť, že dohoda o obmedzení konkurenčnej činnosti zamestnanca po skončení pracovného pomeru je pracovnoprávnou dohodou a vzťahy ňou založené sú pracovnoprávnymi vzťahmi, aj po skončení pracovného pomeru. Dohoda prichádza do úvahy len vtedy, ak zamestnanec počas trvania pracovného pomeru mohol získať informácie, zneužitie ktorých by mohlo zamestnávateľovi privodiť podstatnú ujmu. Zamestnávateľ vo svojom vlastnom záujme by si mal rozsah takýchto informácií vymedziť vo svojom vnútornom predpise. Predmet samotnej dohody Zákonník práce presne nekonkretizuje.

Zmluvná Pokuta a Odstúpenie od Dohody

Ak zamestnávateľ na základe dohody so zamestnancom bol povinný poskytovať zamestnancovi peňažnú náhradu za obmedzenie zárobkovej činnosti, ktorá má konkurenčný charakter k predmetu jeho činnosti, vo výške napríklad 12.000,-EUR za celý rok trvania tejto dohody, tak ak by zamestnanec porušil svoju povinnosť hneď počas prvého mesiaca platnosti tejto dohody bol by povinný zaplatiť zamestnávateľovi sumu vo výške 12.000,-EUR. Od záväzku nevykonávať inú zárobkovú činnosť po skončení pracovného pomeru, teda od konkurenčnej doložky v pracovnej zmluve, môže odstúpiť len zamestnávateľ a len v priebehu trvania pracovného pomeru. Odstúpenie zamestnávateľa musí mať písomnú formu, inak je neplatné. Pokiaľ ide o výpoveď, táto možnosť zániku dohody podľa Zákonníka práce patrí len zamestnancovi. Zamestnanec môže pôvodne dohodnutý záväzok nevykonávať konkurenčnú činnosť po skončení pracovného pomeru vypovedať, ak mu zamestnávateľ nevyplatil peňažné náhradu za plnenie tohto jeho záväzku do 15 dní od uplynutia jej splatnosti. Aj výpoveď zamestnanca musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

#

tags: #konkurenčná #doložka #a #náhrada #škody #judikáty