Konsenzuálna Zmluva: Definícia a Kontext v Slovenskom Právnom Poradku

Úvod

Zmluvy sú základným stavebným kameňom právnych vzťahov. V slovenskom právnom poriadku existuje rozsiahly systém zmluvných typov a druhov, ktoré sa líšia svojou povahou, predmetom a právnou úpravou. Tento článok sa zameriava na konsenzuálnu zmluvu, jej definíciu a kontext v slovenskom právnom poriadku, s osobitným dôrazom na zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Zmluva: Základný Právny Úkon

Zmluva (alebo kontrakt) je zložený právny úkon, ktorý na svoj vznik vyžaduje minimálne dva prejavy vôle, resp. právne úkony, aspoň dvoch subjektov (zmluvných strán). Zmluva zakladá konkrétny právny vzťah medzi týmito subjektmi. V širšom zmysle slova, zmluva je to, čo sa medzi účastníkmi dohodlo a/alebo samotné dohodnutie sa (teda dohoda).

• Zmluva ako právny úkon: konanie
• Zmluva ako právny vzťah: vzťah

Pojem kontrakt je s pojmom zmluva úplne identický, ale používa sa v slovenčine spravidla len v niektorých súvislostiach (spravidla na burze alebo pre väčšie medzinárodné obchodné zmluvy). Okrem pojmu zmluva sa v právnickej literatúre, v právnych aktoch a napokon aj v právnej praxi možno stretnúť s pojmami dohoda, dohovor (cudzím slovom konvencia) či pakt. Tieto možno v určitom zmysle (a to ak spĺňajú základné charakteristiky zmluvy) chápať ako synonymá pojmu „zmluva“.

Zmluva sa spravidla realizuje tak, že jedna strana (ponúkajúca alebo oferent) urobí ponuku (ofertu), a ten, komu je ponuka určená, ju prijme (akceptuje). Zo zmluvy spravidla vznikajú stranám práva a povinnosti (napr. z dodávkovej zmluvy má dodávateľ povinnosť dodať výrobky a odberateľ má povinnosť výrobky prevziať a zaplatiť ich cenu).

Typy a Druhy Zmlúv

Slovenský právny poriadok rozlišuje medzi typmi a druhmi zmlúv.

Prečítajte si tiež: Právna prax: Reálne a konsenzuálne zmluvy

• Typ zmluvy: Jednotlivé typy zmlúv sú buď v právnych predpisoch výslovne upravené (tzv. pomenované zmluvy) alebo sa s nimi implicitne počíta, ale daný právny predpis ich výslovne nepomenúva (tzv. inominátne zmluvy). Ich kreácia závisí od potrieb spoločenskej praxe a jednotlivých subjektov právnych vzťahov. Medzi pomenované zmluvy patria napr. kúpna zmluva, zmluva o úvere, zmluva o dielo a mnohé ďalšie, pričom tieto sa členia podľa predmetu zmluvy, resp. ich kauzy.
• Druh zmluvy: Možno vyčleniť dve veľké skupiny zmlúv, a to tzv. nespotrebiteľské a spotrebiteľské, kde je rozlišujúcim kritériom povaha subjektov.

Zmluva o Spotrebiteľskom Úvere: Osobitný Prípad?

Zavedením inštitútu spotrebiteľských zmlúv a prijatím zákona o spotrebiteľských úveroch ("ZSÚ") nastalo "mierne narušenie" koncepcie rozlišujúcej typ zmluvy a druh zmluvy. ZSÚ upravuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Otázkou je, či sa táto zmluva chápe ako druh zmluvy, alebo sa vytvoril osobitný zmluvný typ, ktorý deroguje a vylučuje použitie ustanovení zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka ("OBCHZ") ako tzv. absolútneho obchodu.

Tri Možné Interpretácie

1. Samostatný zmluvný typ: ZSÚ vytvoril nový zmluvný typ s relatívne samostatnou úpravou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá predstavuje samostatný zmluvný typ oproti zmluve o úvere obsiahnutej v OBCHZ, a teda že nejde o absolútny obchod. V danom prípade by teda išlo o občianskoprávny vzťah s primárnym použitím ZSÚ a subsidiárnym použitím Občianskeho zákonníka ("OZ") (čomu nasvedčuje aj § 1 ods. 8 ZSÚ).
2. Druh zmluvy: Zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za druh zmluvy (možno by bolo správnejšie hovoriť o akom si podruhu vzhľadom na existujúci druh spotrebiteľských zmlúv), v tom prípade by sa zrejme aplikovala úprava zmluvy o úvere v OBCHZ, tak aby bola v súlade so ZSÚ.
3. Podtyp zmluvy o úvere: ZSÚ je neúplnou právnou úpravou, ktorá predstavuje lex specialis voči právnej úprave v OBCHZ a vo veciach, ktoré nerieši ZSÚ, sa použije obchodnoprávna úprava. Tu by išlo v podstate o podtyp zmluvy o úvere.

Argumenty pre Osobitný Zmluvný Typ

Vychádzajúc z účelu prijatia ZSÚ, ako aj celkovo prijímania spotrebiteľských noriem, t.j. chrániť slabšiu zmluvnú stranu, by mala byť zmluva o spotrebiteľskom úvere chápaná ako osobitný zmluvný typ civilnoprávneho charakteru, na ktorý sa obchodnoprávna úprava nepoužije, nakoľko táto je pre spotrebiteľa na viacerých miestach prísnejšia a nevýhodnejšia.

Podľa § 1 ods. 3 písm. f) ZSÚ spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého výška je menej ako 100 EUR a viac ako 75 000 EUR. Takýto úver, keďže nie je spotrebiteľským úverom, sa neposkytuje na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale ide o úver, ktorý sa poskytuje na základe zmluvy o úvere podľa OBCHZ s použitím všetkých relevantných ustanovení OBCHZ. Z tohto ustanovenia vyplýva, že vylučuje použitie OBCHZ na spotrebiteľské úvery, a rozlišuje medzi zmluvným typom zmluvou o úvere a zmluvným typom zmluvou o spotrebiteľskom úvere. (Navyše aj keby išlo o zmluvu o úvere podľa OBCHZ bolo by potrebné použiť vzhľadom na povahu subjektov ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách).

Kritické Hľadisko na Definíciu v ZSÚ

Podľa niektorých názorov, ZSÚ neobsahuje základné ustanovenia o zmluvnom type, ako napríklad § 658 Občianskeho zákonníka alebo § 497 Obchodného zákonníka. Definícia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 2 písm. d) ZSÚ len hovorí, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa poskytuje spotrebiteľský úver, ale čo to je, sa už nedozvieme, lebo § 1 ods. 2 hovorí, že spotrebiteľský úver je to, čo sa poskytuje na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (finančná pomoc), najmä vo forme úveru, pôžičky, odloženej platby.

Napríklad, forma "odloženej platby" si priam pýta existenciu príslušného zmluvného typu iného než úver/pôžička (kúpna zmluva), ku ktorému predstavuje len doplnok (dohoda o modalite plnenia), no o ktorom v samotnom zákone o spotrebiteľskom úvere nenájdeme prakticky nič.

Prečítajte si tiež: Kontext reálnych nekonsenzuálnych zmlúv

Vzťah k Občianskemu Zákonníku

Vzťah zákona o spotrebiteľských úveroch k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka je zrejmý z § 9 ods. 2 - nejde o vytváranie rozdielnej ochrany, ale o doplnkovú ochranu. Aj v absolútnych obchodoch platí § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka o subsidiárnej použiteľnosti Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že nič v tretej časti nevylučuje použitie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, platia aj tam. A to tým viac, že § 52 a nasl. sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, nie v záväzkovej časti.

Prečítajte si tiež: Aspekty kúpnej zmluvy

tags: #konsenzuálna #zmluva #definícia #lexforum