
Práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu zo zdravotných dôvodov. Táto situácia môže nastať aj v čase, keď zamestnávateľ ukončuje svoju činnosť. V takomto prípade je dôležité vedieť, kto je zodpovedný za vyplácanie PN a aké sú nároky zamestnanca.
Ochranná lehota je kľúčový pojem, ktorý zabezpečuje finančnú ochranu ľuďom v prechodnom období medzi zamestnaniami. Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer a stane sa práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Táto lehota trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia. Ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo počas tehotenstva, ochranná lehota sa predlžuje na osem mesiacov.
Dôležité je, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ak ste boli zamestnaní len krátko, vaša ochranná lehota bude kratšia. Napríklad, ak vaše posledné nemocenské poistenie trvalo len tri dni, vaša ochranná lehota bude tiež len tri dni.
Príklad: Ak váš pracovný pomer skončil v stredu 30. júla 2025, od 31. júla vám začína plynúť 7-dňová ochranná lehota, ktorá trvá do 6. augusta 2025 (vrátane). Ak vás lekár uzná za práceneschopného 5. augusta, nárok na nemocenské vám vzniká. Ak by ste však ochoreli až 7. augusta, nárok na nemocenské by vám nevznikol, pretože by ste boli mimo ochrannej lehoty.
Počas PN po skončení pracovného pomeru už zamestnávateľ nie je povinný poskytovať žiadnu dávku. Nemocenské preberá Sociálna poisťovňa.
Prečítajte si tiež: Starobné a invalidné dôchodky
Na to, aby ste mali nárok na nemocenské po skončení pracovného pomeru, musíte spĺňať určité podmienky. Medzi najdôležitejšie patria:
Ak ste po skončení pracovného pomeru na PN, postupujte nasledovne:
Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ.
Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55 % DVZ alebo PDVZ. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa. Nemocenské v ostatných prípadoch (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti) je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.
Rozhodujúce obdobie sa určuje nasledovne:
Prečítajte si tiež: Výplata nemocenských počas materskej
Príklad 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila.
Príklad 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.
Od 1. januára 2024 platí povinnosť vystavovať PN elektronicky pre všetkých lekárov. Elektronická PN (ePN) je elektronický záznam v Elektronickej zdravotníckej knižke občana, vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS).
V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacou ženou a mužom na otcovskej dovolenke len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo so starostlivosťou o narodené dieťa, a musí skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
Podľa § 45 ods. 4 Zákonníka práce sa skúšobná doba predlžuje o dni, počas ktorých zamestnanec nepracoval pre prekážky v práci na jeho strane (napr. PN).
Prečítajte si tiež: Výhody preukazu ZŤP na Slovensku
Ak máte so zamestnankyňou uzavretý pracovný pomer na dobu určitú, takýto pracovný pomer končí uplynutím doby.