
Kúpa alebo predaj nehnuteľnosti je významný právny úkon, ktorý si vyžaduje precízne spracovanie zmluvnej dokumentácie. Kľúčovým dokumentom v tomto procese je kúpna zmluva, ktorá musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti, aby bola platná a právne záväzná. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť, jej vzor a platnosť, s cieľom uľahčiť orientáciu v tejto zložitej oblasti.
Ak ste sa rozhodli predať alebo kúpiť nehnuteľnosť, potrebujete „právne istú“ kúpnu zmluvu. Táto sa zvykne označovať rôzne, či už kúpno-predajná zmluva alebo kúpna zmluva na nehnuteľnosť. Pokiaľ je jej predmetom byt, zvykne sa označovať aj ako zmluva o prevode vlastníctva bytu. Kúpa a predaj nehnuteľnosti sú nevyhnutne spojené s uzatvorením kúpno-predajnej zmluvy. Náležitosti týkajúce sa uzatvorenia kúpnej zmluvy upravuje Občiansky zákonník.
Kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý pozostáva z návrhu a prijatia návrhu vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle oboch strán. Predávajúcemu vzniká povinnosť odovzdať predmet kúpy a kupujúcemu povinnosť prevziať predmet kúpy a zaplatiť zaň dohodnutú cenu.
Všeobecne o kúpnej zmluve Kúpna zmluva je najbežnejším odvodeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Kúpna zmluva vzniká dohodou zmluvných strán o predmete kúpy a kúpnej cene, pokiaľ zákon nevyžaduje aj ďalšie náležitosti. Kúpna zmluva, ktorej predmetom je kúpa alebo predaj nehnuteľnosti, sa vždy riadi ustanoveniami § 588 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Na tomto mieste je zároveň potrebné upozorniť, že podľa tých istých ustanovení sa bude riadiť aj kúpna zmluva uzatváraná medzi podnikateľmi. Je to tak aj napriek tomu, že pri právnych vzťahoch medzi podnikateľmi sa vo všeobecnosti aplikuje Obchodný zákonník.
Tento zákon sprísňuje podstatné náležitosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome. Tieto sú v praxi častým predmetom kúpy aj u podnikateľov, preto je dôležité dávať pozor na absenciu niektorej z podstatných náležitostí v kúpne zmluve.
Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu
Každá kúpna zmluva musí byť písomná a musí obsahovať podstatné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka na to, aby bola platná. Musí obsahovať označenie zmluvných strán, predmetu predaja alebo kúpy a výšku kúpnej ceny. Ak Vám v kúpnej zmluve chýbajú povinné náležitosti, príslušná správa katastra môže vklad prerušiť alebo i zamietnuť.
Zákon ustanovuje, že zmluva o kúpe alebo predaji nehnuteľnosti bude platná len v prípade, že bude obsahovať všetky nasledovné podstatné náležitosti:
Absencia niektorej z podstatných náležitostí zmluvy má za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. To znamená, že takáto zmluva by nebola považovaná za uzatvorenú a bola by neplatná od začiatku.
Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytových a nebytových priestorov v § 5 ods. 1 ustanovuje aj nasledovné podstatné náležitosti pre zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v bytovom dome:
Prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je v zmysle zákona vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Takéto vyhlásenie nemusí zmluva obsahovať len vtedy, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním
Zmluva o prevode vlastníctva bytu alebo zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome môže obsahovať aj vymedzenie spoluvlastníckeho podielu na kotolni, ak vykuruje viac domov a na základe dohody medzi nadobúdateľmi bytov a vlastníkom domu prechádza zmluvou o prevode vlastníctva bytu do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov a vlastníkov nebytových priestorov v dome.
Okrem povinných náležitostí je vhodné do kúpnej zmluvy zahrnúť aj ďalšie ustanovenia, ktoré chránia záujmy oboch strán a predchádzajú prípadným sporom. V kúpnej zmluve je nevyhnutné upraviť ďalšie jej ustanovenia v podobe vyhlásení predávajúceho týkajúce sa technického stavu nehnuteľnosti. Kúpna zmluva by mala byť vyvážená, mala by byť výhodná rovnako pre predávajúceho ako pre kupujúceho. Objem práv a povinností predávajúceho by mal korešpondovať právam a povinnostiam kupujúceho.
Medzi odporúčané ustanovenia patria:
Podpisom kúpnej zmluvy sa proces nekončí Tí, ktorí ešte nekupovali nehnuteľnosť, sa niekedy mylne domnievajú, že podpisom kúpnej zmluvy sa tento proces končí. Na to, aby sa kupujúci stal vlastníkom kupovanej nehnuteľnosti, je však ešte v zmysle zákona potrebné podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na kupujúceho prechádza vlastnícke právo ku kupovanej nehnuteľnosti vždy až povolením vkladu vlastníckeho práva v katastra nehnuteľností. Nie je to teda už v okamihu podpisu kúpnej zmluvy, a to ani vtedy, ak obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa príslušných právnych predpisov. Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu, na spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku sa nadobúdajú vkladom do katastra nehnuteľností.
Po uzatvorení kúpnej zmluvy je preto potrebné ešte: overiť podpisy podať tzv. návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra Overiť podpisy predávajúceho je možné buď u notára, alebo na matričnom úrade. Notár má výhodu v tom, že je dostupnejší, keďže existuje veľa notárov na území celej SR. Je však o trochu drahší (pár centov za každý podpis). Taktiež niektorý notári nemajú problém dôjsť aj k vám domov, ak sa nemôžete vy dostaviť k notárovi, napr. pre zdravotné problémy. Matričný úrad je oproti notárovi o trochu lacnejší. V prípade, ak chcete ušetriť, stačí overiť podpis predávajúceho na kúpnej zmluve (na dvoch rovnopisoch, ktoré predkladáte katastru). Podpis kupujúceho nemusíte nevyhnutne úradne overiť.
Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby
S návrhom na zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je zároveň potrebné predložiť dokumentáciu, z ktorej je zrejmá poloha a plocha bytu a nebytového priestoru v dome, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a príslušenstva. K prvej zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome sa pripoja situačné plány jednotlivých poschodí domu s vyznačením jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome, ich čísiel a identifikácia pozemku. Návrh na zápis a dokumentáciu je povinný predložiť predávajúci. Podpisy na predávajúceho a kupujúceho na kúpnej zmluvy musia byt úradne osvedčené notárom alebo matričnom úrade (overenie podpisov na matričnom úrade je lacnejšie v porovnaní s notárskym úradom a právne je to rovnocenná forma). V závere ostáva podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Tento môže urobiť kupujúci alebo predávajúci. Poplatok za podanie je 100 Eur. V prípade zrýchleného konania (rozhodnutie katastra do 15 dní) je tento poplatok vo výške 300 Eur. Pri elektronickom podaní sa obe sumy znižujú na polovicu (50 eur a 150 eur). V súčasnosti možno ešte využiť možno tzv. oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad. Do 90 dní od tohto oznámenie je potom potrebné podať samotný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri tomto podaní sa znižuje suma 100 eur na 85 eur, takže možno niečo ušetriť. Ak nie sú v podaní žiadne chyby, kataster štandardne rozhodne do 30 dní o vklade. Ak podanie obsahuje chyby, vyzve k náprave chýb.
Účastníkmi kúpnej zmluvy sú kupujúci a predávajúci, to znamená, že z pohľadu daní z príjmov na jednej strane u predávajúceho ide o príjem a na druhej strane u kupujúceho o výdavok. Pokiaľ ide o daňovú oblasť, sú odlišnosti pri zdanení fyzických a právnických osôb z pohľadu vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam. Pritom právne predaj a prevod vlastníckych vzťahov nehnuteľností sa riadi podľa Občianskeho zákonníka nezávisle, či ide o podnikateľské subjekty alebo nepodnikateľov.
Príjem z predaja nehnuteľností u fyzickej osoby je predmetom dane z príjmov podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Predmetom dane z príjmov fyzických osôb nie sú nehnuteľností získané dedením, darovaním alebo vydaním v zmysle zákonov o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd a rehabilitácií v znení neskorších predpisov, napríklad zákony č. 403/1990 Zb., č. 119/1990 Zb., č. 87/1991 Zb., č. 229/1991 Zb., č. 319/1991 Zb., č. 1. Vlastník bytu odpredá byt, prípadne obytný dom s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak mal v ňom trvalý pobyt a vlastníctvo aspoň dva roky pred jeho odpredajom podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o daniach z príjmov. 2. Iné nehnuteľnosti okrem bytov a obytného domu s najviac dvoma bytmi boli nadobudnuté päť rokov pred ich predajom s podmienkami podľa § 4 ods. l písm. podľa § 9 zákona o daniach z príjmov. podnikateľskej činnosti, prenájmu alebo inej zárobkovej činnosti, na ktorú sa nehnuteľnosť využívala, resp. z nej plynuli zdaniteľné príjmy. Do základu dane na zdanenie v takomto prípade vstupuje len pomerná časť príjmu z jeho odpredaja podľa pomeru, v akom sa využívala nehnuteľnosť na dosahovanie príjmov.
Predmetom dane z príjmov právnickej osoby sú podľa § 18 ods. l príjmy (výnosy) okrem iných aj z nakladania s majetkom z titulu jeho predaja. Medzi majetok patrí aj nehnuteľnosť, ktorá sa využíva na podnikateľskú činnosť. U právnických osôb, ktoré nie sú založené ani zriadené na podnikanie, je rovnako príjem z predaja majetku predmetom dane z príjmov. Oslobodené od dane sú príjmy pri predaji majetku, ktorý sa využíval na výkon hlavnej činnosti, pričom platí limit celkom 300 000 Sk za zdaňovacie obdobie vrátane zisku z predaja majetku. Ak sa z predaja dosiahol príjem nad uvedený limit, zdaní sa len suma nad uvedenú hranicu - § 19 ods. l písm. c). Výdavky priradené k oslobodeným príjmom sa určia pomerom oslobodených príjmov k príjmom podliehajúcim zdaneniu.
Častým prípadom býva nezaplatenie kúpnej ceny alebo jej časti, právne a faktické vady nehnuteľnosti, neodovzdanie nehnuteľnosti, odstúpenie od zmluvy a s tým spojený spätný prevod vlastníctva, nebezpečenstvo škody a náhodného zhoršenia veci, novoobjavené ťarchy, dlhy, nedoplatky, súdne konania vo vzťahu k nehnuteľnosti a podobne.