
Každoročne, pri prvom nástupe detí do materskej školy, sa opakujú požiadavky rodičov na „individuálne“ stravovanie detí vznesené voči zariadeniu školského stravovania. Jednou z najčastejších požiadaviek je úprava stravy z dôvodu laktózovej intolerancie. Aké sú možnosti a obmedzenia školských jedální pri zabezpečovaní diétneho stravovania a ako sa na to pozerá legislatíva?
Systém stravovania detí v materskej škole je nastavený tak, aby vzhľadom na pestrosť skladby podávanej stravy bolo zabezpečené plnenie odporúčaných výživových dávok pre vekovú skupinu predškolských detí.
Požiadavka rodičov podávať dieťaťu suchý chlieb, alebo iba chlieb s maslom, je podľa vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva SR č. HDM/3596/9062/2017 z odborného a zdravotného hľadiska absolútne neakceptovateľná.
V prípade, že dieťaťu alebo žiakovi bola indikovaná laktózová intolerancia (neznášanlivosť laktózy, teda mliečneho cukru), je dôležité vedieť, koľko mlieka a mliečnych výrobkov dieťa toleruje. Tolerancia množstva mlieka a mliečnych výrobkov je u každého individuálna. Syry, maslo, jogurty, smotana, ktoré sú dennou súčasťou prípravy „školských“ pokrmov, sú zvyčajne tolerované dobre.
Súhlasné stanovisko na zámenu kravského mlieka za mlieko bezlaktózové a spôsob obstarania a manipulácie potvrdzuje Informovaný súhlas zákonného zástupcu dieťaťa/žiaka v zmysle §2 písm. y) zákona č. 245/2008 Z. z.
Prečítajte si tiež: Praktické rady pre deti s laktózovou intoleranciou
Ak dieťa netoleruje mlieko a mliečne výrobky v tepelne upravovaných pokrmoch a pri príprave pokrmu je použitý iný druh potravín (bezlaktózové výrobky) alebo je použitý iný technologický postup prípravy, jedná sa o osobitný spôsob stravovania formou bezlaktózovej diéty.
V prípade alergie na mlieko (neznášanlivosti na bielkovinu kravského mlieka) dieťa nemôže konzumovať kravské mlieko v akejkoľvek forme (ani v tepelne upravenom pokrme). Ide o prípad, keď chorobne - alergicky, zareaguje na mliečnu bielkovinu, zväčša na kazeín.
Neodporúča sa upravovať pokrmy v zariadení školského stravovania bez použitia mlieka a mliečnych výrobkov. Jedná sa o osobitný spôsob stravovania a školská jedáleň v prípade „amatérskej“ prípravy bezlaktózovej diéty preberá plnú zodpovednosť za zdravotný stav dieťaťa a odber vzoriek z takto pripraveného jedla. Školská jedáleň je povinná z upravovaného pokrmu odobrať vzorku jedla v zmysle §11 ods.3 vyhlášky MZ č. 533/2007 Z. z. Náklady za odobratú vzorku znáša prevádzkovateľ školskej jedálne v zmysle §58 ods.2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene zákonov.
Pri potravinovej alergii je potrebné nežiadúci alergén (med, orechy, arašidy, sója, kôrovce a ryby) vylúčiť z jedálneho lístka. Dieťaťu je možné poskytovať stravovanie podľa vopred dohodnutých podmienok s Informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa/žiaka.
Cieľom školského stravovania je zabezpečiť stravníkom energeticky a nutrične vyvážené pokrmy a nápoje predovšetkým bez pridaného cukru. Výživové správanie detí je podmienené zložitými faktormi a rozhodujúcim spôsobom ho ovplyvňujú stravovacie návyky v rodine. Úlohou školského zariadenia pri vytváraní správnych stravovacích návykov dieťaťa je, aby si dieťa konzumáciu určitých potravín spájalo s príjemnými pocitmi. Deti majú tendenciu preberať preferencie svojich rodičov, preto výchovná úloha rodiča, spočívajúca v príprave pestrej stravy, je nezastupiteľná. Dôležité sú pedagogické skúsenosti zamestnancov, ktorí vedia pristupovať k potrebe dieťaťa individuálne a snažia sa pomalými krokmi zvykať dieťa na príjem zdravej stravy.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre získanie príspevku na stravu pri HIT
Ďalším extrémom je požiadavka odoberania dvoch porcií dieťaťom, čo odporuje zásadám zdravej výživy a európskemu programu prevencie obezity. Jednotlivé stravné jednotky sú normované tak, aby vyhovovali potrebám vyvíjajúceho sa detského organizmu. Pokiaľ ide o vydávanie potvrdení pediatrami o tzv. „neznášanlivosti“ nátierok, či mlieka bez určenej diagnózy dieťaťa, ide o ničím nepodložené vyjadrenie, ktoré rešpektuje iba prianie rodičov a nemá žiaden odborný základ, pokiaľ nejde o laboratórne potvrdenú intoleranciu na konkrétne potraviny a ich zložky.
Aj deti, ktoré trpia celiakiou či rôznymi druhmi intolerancie, majú nárok na dotáciu od štátu 1,20 eura na jedno teplé jedlo denne. Ide o príspevok na takzvané obedy zadarmo, ktoré presadil vládny Smer. Od januára štát hradil obedy deťom v poslednom ročníku škôlky, od septembra pošle peniaze na jedlo aj pre deti v základných školách. Ak chcú na tento príspevok dosiahnuť rodičia detí, ktoré sa nemôžu v školských jedálňach stravovať, musia o ne požiadať. Peniaze by im škola mala posielať podľa toho, koľko dní v mesiaci strávi dieťa v škole.
"Ak chcete variť v škole diétne, musíte mať osobitne vyčlenené taniere, hrnce aj pracovnú plochu, kde sa jedlo pripravuje. Málokto teda varí pre deti, ktoré majú intoleranciu na niektoré potraviny," vysvetľuje Eva Horníková, riaditeľka ZŠ Karloveská v Bratislave. Pre viaceré kuchyne to môže byť problém.
Do školy, ktorú vedie riaditeľka Horníková, chodí šesť detí, ktoré potrebujú špeciálne pripravený obed. Stravu im nosia rodičia. Rodičia nosili jedlo minulý školský rok aj Filipovi do školy v Ružinove. "Ja som doma navarila, doniesla som to ráno do školy, kuchárky to strčili do chladničky a na obed jedlo pripravili, zohriali," opisuje Filipova mama Martina Šnejdárková.
Šnejdárková teraz hľadá v Bratislave donášku z iných jedální, ktoré by pre oboch chlapcov uvarili obedy a priviezli ich do školy. "Predpokladám, že ma to vyjde zhruba na 50 eur mesačne na jedného, čiže sto eur dohromady," počíta. Štát jej na obedy každého chlapca prispeje sumou 1,20 eura na deň, keď sú v škole. Ak budú v škole každý pracovný deň v mesiaci, teda približne 20 dní, dostane za oboch spolu 48 eur.
Prečítajte si tiež: Intolerancia laktózy: Máte nárok na ZŤP?
Deti s celiakiou však napríklad môžu dostať aj ďalší príspevok od štátu na celkové výdavky na stravovanie - do 39 eur mesačne. Tento príspevok však už nesúvisí s takzvanými obedmi zadarmo. Jedlo pre celiatikov je však o poznanie drahšie. "Keď v obchode kúpim hoc aj malý bochník chleba, ktorý má len osem kúskov, zaplatím aj vyše troch eur," vysvetľuje Šnejdárková.
Dotáciu na obedy dostane len ten rodič, ktorý prinesie posudok od lekára, že jeho dieťa potrebuje špeciálnu stravu. Dieťa pritom musí vyšetriť špecialista, napríklad alergiológ, imunológ či gastroenterológ, nestačí potvrdenie od pediatra. Zoznam diagnóz, ktoré školy uznávajú na to, aby mal rodič nárok na dotáciu, neexistuje. Rozhodujúce je posúdenie lekára.
Rodič však musí najskôr školu požiadať o špeciálne stravovanie pre dieťa. Formulár si pripravujú samotné školy či zriaďovatelia. "Ak škola nie je schopná príslušnú špeciálnu stravu dieťaťu zabezpečiť, dotáciu zriaďovateľ poskytne v hotovosti priamo rodičom dieťaťa," vysvetľuje Barbora Petrová z tlačového oddelenia ministerstva práce.
Nárok na dotáciu nemajú rodičia, ak chcú dieťaťu vybaviť mimo školskej kuchyne diétnu stravu len z presvedčenia bez lekárskeho potvrdenia, napríklad vegetariánske či vegánske jedlo. Ak sa však so školskou jedálňou dohodnú a takéto jedlo kuchárky pripravia, štát ho preplatí. Dotáciu na stravu môžu rodičom vyplatiť v hotovosti, prevodom na účet aj poštovou poukážkou. Vyplácať by sa mali za uplynulý mesiac. Viaceré školy vyžadujú, aby rodičia požiadali o vyplácanie príspevku ešte v lete, ak chcú dostať peniaze aj za september.
Lepok je v poslednom čase veľmi skloňovaný v súvislosti so zdravou výživou. Niektorí sa snažia úplne mu vyhnúť aj napriek tomu, že žiadnou alergiou ani celiakiou netrpia. Je však tento prístup správny?
Súčasný trend v stravovaní dáva do popredia mnohé extrémy. Či už ide o vegánstvo, vegetariánstvo, či stravovanie bez lepku. Dospelý človek, je schopný zvyknúť si na takýto druh stravovania, pre deti však žiaden z takýchto extrémov nie je vhodný. Držať bezlepkovú diétu, sa odporúča iba celiatikom a ľuďom, ktorí majú preukázanú alergiu na lepok. Deti vo vývoji potrebujú všetky zložky stravy a vylúčiť z nej napríklad lepok, nemusí na dieťa vplývať najlepšie. O tom, kedy a ako by malo dieťa začať prijímať lepok v strave, kolujú rôzne informácie. Lekári odporúčajú, aby bol lepok do stravy zavádzaný postupne, v malých množstvách. Samozrejme, je dôležité aj to, akým spôsobom, je lepok dieťaťu podávaný. Dôležité je pripomenúť, že ak sa dieťa nesprávne stravuje, môžete mu spôsobiť mnohé problémy v dospelosti.
Lepok, nazývaný tiež glutén, je rastlinná bielkovina, uložená na povrchu obilného zrna. Ide najmä o pšenicu, raž, jačmeň, ovos. Pohánka síce lepok ako taký neobsahuje, ale obsahuje zložky jemu veľmi podobné a môže byť lepkom často kontaminovaná.
V minulosti sa o lepku veľa nehovorilo a len málokto počul o chorobe menom celiakia. Čoraz viac však ľudí s touto diagnózou pribúda. Nejde však len o chorobu malých detí, ako sa donedávna verilo. Na to, že trpíte celiakiou. môžete prísť v akomkoľvek veku.
V poslednom období sa veľmi rozšírila konzumácia bezlepkových potravín aj medzi ľuďmi, ktorí týmto ochorením vôbec netrpia. Netušia tak, že si môžu okrem výhod, ktoré očakávajú, privodiť aj mnohé nepríjemnosti. Bezlepkové potraviny sa vyrábajú z bezlepkovej múky, ktorá však neobsahuje dostatočné množstvo potrebných látok. Ak dlhodobo vylučujete lepok bez toho, aby ste trpeli celiakiou, môžete sa pripraviť o prísun mnohých dôležitých látok ako vláknina, vápnik, fosfor či zinok.
V súčasnosti, však odborníci hovoria, že ak je dieťa dojčené, nemal by byť problém zaviesť lepok už medzi 4. a 7. mesiacom. Ak sa snažíte vyhnúť riziku vzniku celiakie či alergie, je dôležité zavádzať lepok v čase, kedy je dieťa dojčené a dojčiť ho aj po zavedení lepku. Materské mlieko je to najlepšie, čo matka môže svojmu dieťatku dopriať. Obsahuje veľké množstvo látok, ktoré majú protizápalové a antiinfekčné účinky. Materské mlieko sa tak postará o to, aby organizmus dieťatka stravu prijal a dokázal sa s ňou vysporiadať.
Odhaduje sa, že v Amerike obmedzuje lepok až štvrtina populácie, vo Veľkej Británii sa vyhýba lepku asi 13 percent populácie. Nedávny výskum v Británii ukázal, že trh s bezlepkovými potravinami zarobí až 210 miliónov libier a je to najviac v Európe. Odhaduje sa, že v najbližších štyroch rokoch ešte porastie, a to až o 50 percent.
Zdravá strava je pre človeka veľmi dôležitá, najmä u malých detí. Ak máte pocit, že výrobky z bielej múky vám alebo vašim deťom nevyhovujú, skúste ich nahradiť celozrnnými výrobkami, ktoré sú výživnejšie. Obsahujú vysoké množstvo vlákniny, vitamíny skupiny B a bielkoviny. Stravovať sa bezlepkovými produktmi a vedome vylučovať všetok lepok, nie je dobré, na čo upozorňujú aj odborníci.
tags: #laktozova #intolerancia #dietata #prispevok #na #stravovanie