Sociálny význam "lajku" v digitálnom svete

V súčasnej dobe sociálnych sietí sa "lajky" stali neoddeliteľnou súčasťou našej online existencie. Pôvodne jednoduchý spôsob, ako vyjadriť podporu alebo súhlas, sa transformoval na komplexný sociálny fenomén s hlbokým vplyvom na našu psychiku a spoločenské interakcie. Tento článok sa zameriava na preskúmanie sociálneho významu "lajku", jeho vplyvu na správanie používateľov a na dynamiku online komunikácie.

História a vývoj "lajku"

Pôvodne bola možnosť len "lajknúť" stránku (PAGE LIKE). S funkciou "LIKE" stránke sa nespája nič viac. Svoj "LIKE" stránke je možné tak ľahko udeliť, ako ho aj vziať späť. Organický dosah pri "LIKE" stránke je nižší ako 1% z celkového počtu "LIKE" stránke, alebo inak povedané, fanúšikov stránky. Ak má napríklad stránka 1 000 "PAGE LIKE", tak prvotný organický dosah (REACH) bude menej ako 10 vybraných fanúšikov stránky. Na organický dosah príspevku (POSTU) má veľký vplyv INTERAKCIA (like on post, share, comment) s obsahom uverejnenom vo NEWSFEEDe (Novinkách) a zároveň pravdepodobnosť možnej budúcej interakcie s príspevkom.

Naopak "FOLLOW" alebo sledovať, dáva omnoho širšie možnosti výberu. Nastavenie sledovania je zložené z 3 základných častí - 1. NOVINKY, 2. UPOZORNENIA, 3. "FOLLOW" je možné tiež veľmi jednoducho zrušiť alebo len obmedziť, napríklad na 30 dní. Naopak "LIKE" stránke buď je alebo nie je udelený. Taktiež je možné nastaviť a zadefinovať na aké typy príspevkov bude sledujúci dostávať UPOZORNENIA (2.) (Notifikácie) - posty, videá, živé videá a ponuky. Každú kategóriu je možné zvlášť zadefinovať a nastaviť. Nutné je zvolenú kategóriu označiť a potvrdiť. Upozornenia na príspevky (POST NOTIFICATIONS) môžu byť - štandardné (max. 5 nových príspevkov/deň), vybrané alebo vypnuté. Upozornenia na videá (VIDEO NOTIFICATIONS) môžu byť - všetky (nie je možnosť obmedzenia za deň), vybrané alebo vypnuté. Upozornenia na živé videá (LIVE NOTIFICATIONS) môžu byť - všetky (od sledovanej stránky), vybrané alebo vypnuté. V spodnej časti ponuky je aj možnosť ZRUŠIŤ sledovanie stránky.

Sledovatelia (followeri) sú tí ľudia, ktorí sledujú vaše príspevky (POSTY) a interagujú s nimi. Ak by bola položená otázka, čoho je lepšie mať viac pri organickom zásahu, "LIKE" alebo "FOLLOWERS", tak jednoznačná odpoveď nemusí byť zákonite, že tých čo je viac. Fanúšik alebo sledovateľ do procesu výberu obsahu vstupuje ako druhotný element. Môže nastať aj situácia, že fanúšik dá stránke "LIKE" a celkom vypne jej SLEDOVANIE alebo chce sledovať len určitý obsah, napríklad videá alebo iba živé videá. Základný rozdiel je, že fanúšikom stránky (tí čo dali stránke "LIKE") sa zobrazí plnohodnotný obsah, tzn., videá, príspevky, živé videá a sledovateľom (FOLLOWERS) len určitý, vybraný obsah. Každý, kto dal stránke "LIKE", tak je považovaný za aj za toho, kto stránku SLEDUJE. Pokiaľ ide o vlastníkov stránok, najdôležitejšou metrikou sú sledovatelia stránok, pretože ide o ľudí, ktorí sa rozhodli vidieť obsah stránky vo svojich Novinkách.

"Lajk" ako prejav uznania a popularity

V dobe sociálnych sietí sa lajky stali symbolom uznania, popularity a spoločenského statusu. Dáva nám počet lajkov pocit, že zapadáme medzi ostatných a sme obľúbení? Aký vplyv to má na našu psychiku a čo všetko sme ochotní pre pocit uznania urobiť? Sú len nevinným prvkom online interakcie, alebo môžu ovplyvniť náš sebaobraz? Stačí jedno kliknutie a môžeme vyjadriť svoj názor alebo podporu. V prípade sociálnych sietí sa teda môže stať, že ľudí ovplyvní počet lajkov, ktorý už príspevok má. Väčší počet lajkov evokuje sociálne schválenie, čím zvyšuje pravdepodobnosť, že ho pridáme aj my. Menší počet nás od toho môže naopak odradiť. Na sociálnych sieťach funguje fenomén slávy, čím viac máte lajkov na zdieľanom obsahu, tým viac ste prijatý spoločnosťou. Funguje to ako odmena pre náš mozog. Keď dostaneme lajk, uvoľní sa dopamín, hormón spojený s pocitom šťastia a spokojnosti. Tento mechanizmus je podobný tomu, ktorý sa aktivuje pri jedle, cvičení alebo sociálnej interakcii. Výskum Kalifornskej univerzity ukazuje, že čím viac lajkov dostaneme, tým silnejšie je aktivované centrum odmien v mozgu. Na druhej strane, keď lajky chýbajú alebo ich je málo, môžeme pociťovať úzkosť a neistotu, alebo sa môžeme porovnávať s ostatnými. Spomínaná štúdia skúma aj to, ako sociálne médiá ovplyvňujú naše rozhodovanie a mozgovú aktivitu. Účastníci dostali 40 obrázkov, mohli si vybrať, či sa im obrázok páči alebo nie.

Prečítajte si tiež: Ako zlepšiť vitalitu v starobe

Manipulácia s "lajkami" a jej dôsledky

Pomerne bežné je aj „kupovanie“ lajkov či sledovateľov. Tento „trend“ využívajú hlavne influenceri na zvýšenie dôveryhodnosti. Za takýmito nereálnymi profilmi stoja väčšinou ľudia, ktorí si chcú privyrobiť. Títo ľudia si vytvoria niekoľko svojich reálnych profilov. S tými potom začínajú sledovať alebo „lajkovať“ influencerov, firmy alebo ľudí, ktorí si za to zaplatili.

V roku 2019 Instagram oznámil testovanie novej funkcie - skrytie počtu lajkov pri príspevkoch. Používatelia mohli vidieť, koľko lajkov získali oni sami, ale nie pri príspevkoch iných ľudí. To isté sa v roku 2021 stalo aj na streamovacej platforme Youtube, no namiesto skrytiu počtu lajkov sa skryl počet dislajkov, tým že celkový počet dislajkov vidia už iba tvorcovia obsahu vo svojich analytických nástrojoch. Dobrovoľné odstránenie lajkov znižuje pocit úzkostí a strachu z nedostatočnosti používateľov, avšak prináša aj nevýhody v podobe obmedzenej transparentnosti pre ostatných divákov. Od roku 2021 Instagram ponechal túto funkciu ako voliteľnú - používateľ si môže v nastaveniach zvoliť, či chce počet lajkov na svojich príspevkoch zobrazovať alebo nie.

"Lajk" a fenomén FOMO

FOMO je skratka pre anglický výraz "fear of missing out". V slovenčine by sme to mohli preložiť ako strach z toho, že niečo zmeškáme. Je to syndróm dnešnej uponáhľanej doby, ktorá nás bombarduje z každej strany informáciami. Výčitky nás tak držia v neustálom kontakte s digitálnym svetom. Lajk v tejto situácii slúži ako tichý znak prítomnosti online. Niekedy sa táto akcia stane automatickou - otvoríte aplikáciu a tam už „lajkujete“ bez toho, aby ste sústredili pozornosť na obsah.

Vplyv "lajkov" na sebahodnotenie a vnímanie tela

Influenceri na sociálnych médiách často zobrazujú životy plné luxusu a dokonalej krásy, čím stanovujú vysoké a niekedy nedosiahnuteľné štandardy krásy a životného štýlu. To môže vytvoriť nerealistické ambície a tlaky, najmä medzi mládežou, ktorá sa môže pokúsiť napodobňovať tieto vysoko upravené fotografie. Keď získavame spätnú väzbu na našich príspevkoch, často to vnímame formu sociálneho uznania, čo môže posilňovať našu spokojnosť so vzhľadom. Naopak, nedostatok uznania môže viesť k negatívnym pocitom o vlastnom tele. Získavanie lajkov môže posilniť pocit šťastia a sebahodnoty, keďže ľudia najčastejšie zdieľajú obsah, ktorý predstavuje ich úspechy, záujmy a hodnoty, na ktoré sú hrdí. Získavanie lajkov môže v ľuďoch vyvolať tiež pocit záujmu zo strany ďalších ľudí. Pozitívny vplyv môže mať aj vystavenie sa pozitívnemu obsahu týkajúceho sa napr. sebahodnoty, sebalásky či sebaúcty.

Kreativita a "lajky"

Lajky môžu pozitívne ovplyvniť propagáciu začínajúceho umelca tým, že vyjadrujú podporu verejnosti a zvyšujú viditeľnosť jeho tvorby. Týmto spôsobom môžu prispieť k rozvoju jeho umeleckej kariéry. Na druhej strane však prílišná orientácia na lajky môže ovplyvniť umelecký proces, ak sa tvorca začne prispôsobovať trendom namiesto vlastnej vízie.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Neverbálna komunikácia v sociálnej interakcii

Človek je „zoon politikon“, teda tvor spoločenský, ktorý nemôže žiť bez vzájomného styku s inými ľuďmi. Každý deň sa dostáva do sociálnych interakcií, kedy je nútený komunikovať a práve preto by mal poznať a dodržiavať zásady správnej komunikácie. Hovoreným slovom sú prenášané len tvrdé fakty, ale to, čo je vysielané cez neverbalitu je akýmsi odrazom nášho prežívania, resp. našich emócií. Aj keď nerozprávame, tak sa prejavujeme rečou tela, ktorá je úprimnejšia ako to, čo zdieľame verbálne. Z toho dôvodu pôsobí veľká časť neverbálnych prejavov nezávisle na našom vedomí.

Vzťah sociálneho pracovníka a klienta je závislým práve na vzájomnej komunikácii. Verbálita je nástrojom, ktorým si pomáhajúci profesionál získava klientovu dôveru. Klientovi sa však dá skutočne pomôcť jedine v tom prípade, ak je komunikácia obojstranná. Vtedy môžeme hovoriť o komunikácii efektívnej. Jedným z hlavných spôsobov na docielenie efektivity je ovládanie, už spomínanej, neverbálnej komunikácie. Na základe nadobudnutých poznatkov zistených v danej problematike sme uskutočnili prieskum, ktorého hlavným cieľom bolo poukázať na spojitosť a neoddeliteľnosť sociálnej práce a neverbálnej komunikácie. Skúmali sme, či pozitívna neverbálna komunikácia prispieva k ľahšiemu vybudovaniu dôvery medzi klientom a sociálnym pracovníkom a čo prispieva k efektivite poradenského procesu.

Prieskum neverbálnej komunikácie v sociálnej práci

Výskum sme realizovali v okresnom meste Spišská Nová Ves s počtom obyvateľov cca 37 tisíc a v malej obci pod Spišským hradom - Žehra s približným počtom obyvateľov 2 300. Celkovo sme uskutočnili 13 pozorovaní. V Spišskej Novej Vsi sme sa zamerali na Mestský úrad a na mestské časti Podskála a Vilčurňa, kde prevažnú časť obyvateľstva tvoria Rómovia. Na Mestskom úrade sa nachádzajú sociálni pracovníci, ktorých úlohou je telefonické kontaktovanie rôznych inštitúcií ako sú napríklad inkasné spoločnosti, polícia, okresné súdy, lekárske zariadenia, úrad práce sociálnych vecí a rodiny, vypisovanie úradných žiadostí a pod. V teréne sa sústreďujú na vyhľadávanie klientov, ktorí potrebujú pomoc, oboznamujú ich o povinnom očkovaní alebo o prepustení detí z nemocnice atď. Na Podskálu a Vilčurňu sme sa vybrali spolu so sociálnymi pracovníkmi. Objektom nášho skúmania boli klienti a sociálni pracovníci. Pozorovanie neverbálnej komunikácie nám vo Spišskej Novej Vsi obe strany odsúhlasili. V Žehre sme spolupracovali s tromi sociálnymi pracovníkmi z Obecného úradu. Takmer 90 % ich klientely tvorí Rómska populácia. Aj tu nám pozorovanie odsúhlasili obe strany. V obci sme skúmali neverbálnu komunikáciu hlavne v teréne.

Hlavnou metódou nášho prieskumu bolo priame neštruktúrované zúčastnené pozorovanie. Svoju činnosť sme zaznamenávali do písomného protokolu. Realizovali sme teda kvalitatívny prieskum. Prokša a kol. (2008) píše, že pozorovanie je najprirodzenejšiu metódou, pri ktorej používame zmysly na zistenie určitých vlastností alebo znakov. Medzi najdôležitejšie atribúty pozorovania patrí presnosť a spoľahlivosť (Švec, 1998). Naše pozorovanie môžeme bližšie špecifikovať ako zúčastnené pozorovanie, pri ktorom sme sledovali symboliku znakov neverbality sociálneho pracovníka a klienta z každého uhla pohľadu. Náš výskum sme zaostrili na pozorovanie sociálnej práce v kancelárii sociálneho pracovníka a v prirodzenom prostredí klienta, teda v teréne. Už zo samotného názvu môžeme vychádzať z toho, že pozorovateľ sa priamo zúčastňuje na procese pozorovania. Stáva sa teda aktívnym členom tejto skupiny. Hendl (2005) tvrdí, že hlavným cieľom tohto druhu pozorovania je odhaliť vnútornú perspektívu účastníkov. Cieľom takéhoto pozorovania je porozumenie významu toho, čo sa v určitom prostredí odohráva a ako to interpretujú jednotliví účastníci komunikácie (Bogdan, Steven, 1975).

Uskutočnili sme teda prieskum významu neverbálnej komunikácie v sociálnej práci. Pracovali sme s nadobudnutými teoretickými poznatkami, ktoré sme si overovali pozorovaním sociálnych pracovníkov a ich klientov. Výsledky, ku ktorým sme sa pozorovaním dostali korešpondujú s popisom a významom reči tela, ktorú uvádza Hrušková (2013) vo svojej publikácii Reč tela: význam a využitie v praxi sociálneho pracovníka.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Príklady pozorovaní neverbálnej komunikácie

Prvé pozorovanie: Odohralo sa v prirodzenom prostredí klienta v malej osade v Žehre. Sociálny pracovník prišiel upozorniť klientku - matku na povinné očkovanie jej dieťaťa. Z toho vyplýva, že účastníkmi komunikácie boli sociálny pracovník, klientka a jej cca päť ročné dieťa. Dieťa zrkadlilo neverbálnu komunikáciu svojej matky. Klientka zaujala uzavretý postoj tela. Mala monotónny hlas a spustené ramená. Jej chodidlá nesmerovali ku sociálnemu pracovníkovi, ale von z komunikácie. Ruky mala prekrížené na hrudi. Pravá bola položená cez ľavú. Hlava bola mierne sklonená, čo zapríčiňovalo nepriamy pohľad, ktorý smeroval zdola nahor. Reč tela sociálneho pracovníka bola naopak veľmi sebavedomá, dôkazom čoho bol jeho hlasný prejav, veľké gestá rukami a nohy ďaleko od seba. Jeho pery boli oduté a očný kontakt dlhodobo neprerušovaný.

Druhé pozorovanie: Prebiehalo opäť v prirodzenom prostredí klienta, v Žehre. Sociálny pracovník prišiel za klientom, aby s ním vyjednal neplatenie nájomného. Sociálny pracovník použil hneď v úvode rozhovoru gesto prekrížených rúk na hrudi, čo znamená uzavretý, ba až nepriateľský postoj. Paradoxným signálom vzhľadom na jeho ruky, bolo udržiavanie očného kontaktu, čím dal klientovi najavo akceptáciu a záujem. Nohy sociálneho pracovníka boli ďalej od seba. Klient mal nadvihnuté obočie, nadvihnuté ramená a odkryté dlane z čoho vyplýva, že nechápal verbálnu výpoveď sociálneho pracovníka. Jeho hlava bola mierne sklonená - symbol podriadenosti. Mohli sme u neho pozorovať aj držanie lakťa voľne spustenej ruky druhou rukou. Z toho môžeme predpokladať, že si vytvoril bariéru a obranný postoj.

Tretie pozorovanie: Odohralo sa v tej istej lokalite a na tom istom mieste. Sociálny pracovník prišiel klientke oznámiť, že si už môže vyzdvihnúť svoje dieťa z nemocnice. Reč tela sociálneho pracovníka bola otvorená. Dedukovali sme to z jeho odkrytých dlaní, ktoré pri rozhovore s klientom ukázal, z jeho nadvihnutých kútikov úst a z jeho príjemného a pokojného verbálneho prejavu. Klient reagoval na túto neverbalitu pozitívne. Domnievame sa, že to súviselo aj so správou o jej dieťati. Mohli sme vidieť rozšírené zreničky (prejav vzrušenia) a posilnené podanie ruky sociálnemu pracovníkov. Z kontextu situácie vyvodzujeme, že to bolo gesto prejavu vďaky za zdieľanie dobrej informácie. V literatúre je toto gesto popisované ako prejav toho, že si človek, ktorý zosilnene podáva ruku, chce toho druhého pritiahnuť na svoju stranu.

Štvrté pozorovanie: Uskutočnili sme v kancelárii na Mestskom úrade v Spišskej Novej Vsi. Klient prišiel za sociálnym pracovníkom z dôvodu ospravedlnenia budúcej neúčasti na pojednávaní. Spočiatku sme na základe tichého a nesmelého zaklopania na dvere dedukovali, že pôjde o klienta takisto tichého a nesmelého. Pokojne otvoril dvere a jemným hlasom sa pozdravil. Naša dedukcia sa naplnila a klientova neverbálna komunikácia hovorila o jeho neistote. Po vstúpení do miestnosti sa mu hlasným a melodickým hlasom pozdravil každý jeden sociálny pracovník, ktorý v danej kancelárii sedel. Neopätovali mu len pozdrav, ale aj očný kontakt a nadvihnuté kútiky úst. Klientova reakcia na túto verbalitu a neverbalitu bola pozitívna, dôsledkom čoho bola jeho reč tela otvorenejšia a sebavedomejšia. Konkrétny sociálny pracovník, za ktorým klient šiel, prejavoval známky otvorenosti a akceptácie. Jeho ruky boli položené voľne na stole, udržiaval očný kontakt, jeho hlas bol pokojný a jasný. Pri vysielaní dôležitej informácie svoju reč spomalil.

Piate pozorovanie: Bolo opäť na Mestskom úrade v Spišskej Novej Vsi. Klient prišiel za sociálnym pracovníkom kvôli preštudovaniu listín, ktorým nerozumie. Neverbálna komunikácia sociálneho pracovníka bola sebavedomá. Jeho hlas bol energický, no pri dôležitej výpovedi tempo reči spomalil. Gestá boli veľké a jasné. Jeho poloha tela bola vzpriamená. Reč tela klienta vypovedala o jeho neistote a pochybnosti. Mal spustené ramená a jeho telo bolo zhrbené. Keď sociálny pracovník spomalil tempo reči, klient svojou neverbalitou dával najavo vedomosť o dôležitosti vysielanej informácie. Zaostril zrak na sociálneho pracovníka a priklonil k nemu hlavu.

Šieste pozorovanie: Prebiehalo opäť v prirodzenom prostredí klienta v obci Žehra. Účastníkmi komunikácie neboli len klientka a sociálna pracovníčka, ale aj ostatní osadníci, ktorí boli v tom momente vonku. Klientka, sociálna pracovníčka a ostatní účastníci boli Rómovia. Sociálna pracovníčka realizovala monitoring, ktorého cieľom bolo vyhľadávanie klientov, ktorí potrebujú pomoc. Neverbálna komunikácia sociálnej pracovníčky bola príjemná a otvorená. Naznačovala sebaúctu, záujem a ochotu pomôcť. Jej verbálny prejav bol jasný, zreteľný a logický. Chôdza bola energická a prirodzená a jej držanie tela bolo vzpriamené. Z nenúteného úsmevu na tvári sme mohli predpokladať, že pôjde o dobre naladenú sociálnu pracovníčku, ktorá bude mať záujem o klienta. Okrem nadvihnutých kútikov úst ukázala aj zdvihnutú otvorenú dlaň, čím dala najavo otvorenosť. Čo sa týka viziky, udržiavala očný kontakt a mala priamy pohľad. Sociálna pracovníčka zaujala sociálnu vzdialenosť, o ktorej si myslíme, že je pre túto profesiu optimálna. Hall (1990) ju vymedzil na 120 až 366 cm. Z týchto znakov sme dedukovali, že pôjde o efektívnu komunikáciu. V jednom momente klientka skrátila sociálnu vzdialenosť na osobnú, čím sa zrejme narušila intimita sociálneho pracovníka. To naštrbilo poradenský proces. Sociálna pracovníčka spozornela a ustúpila o krok dozadu. Mohli sme pozorovať rozšírenie zreničiek a zaujatie obranného postoja, resp. nesúhlasu. Jej ruky boli prekrížené na hrudi. Neverbálna komunikácia klientky a ostatných osadníkov bola sebavedomá. Používali veľké a jasné gestá, nohy boli rozkročené, čím naznačovali spomínané sebavedomie a bojovnosť. V istých okamihoch boli ich ruky prekrížené na hrudi. Osadníci svoju reč tela navzájom zrkadlili, čím prejavovali náklonnosť a súhlas.

Siedme pozorovanie: Bolo v prirodzenom prostredí klienta, v Žehre. Sociálna pracovníčka prišla otca upozorniť na zanedbávanie školskej dochádzky ich dieťaťa. Neverbalita sociálnej pracovníčky bola založená na otvorenosti. Jej chodidlá smerovali ku klientovi (prejav záujmu), mala vzpriamený postoj tela a pokojný a jasný hlas. Klient, ktorý tvrdil, že sa to bude snažiť zlepšiť, sa pri tejto výpovedi chytal za nos a uhýbal pohľadom. Je to signálom toho, že klient klamal. Jeho ruky boli počas celého rozhovoru vo vreckách, čím prejavoval nezáujem a aroganciu. Svojimi rozkročenými nohami prejavoval dominanciu a neústupčivosť.

Ôsme pozorovanie: Prebehlo v kancelárii sociálneho pracovníka v Žehre. Klient prišiel na základe toho, že nechápe uznesenie, ktoré mu prišlo. Hlasne a energicky zaklopal. Domnievali sme sa, že pôjde o suverénneho klienta. Jeho chôdza bola tiež energická. Už z diaľky povedal sociálnemu pracovníkovi prečo za ním prišiel. Používal veľké gestá. Jeho hlava bola mierne sklonená, čo nasvedčovalo o podriadenosti. Sociálny pracovník sa po vstupe klienta do miestnosti vzpriamil. To znamená, že zaujal otvorený a sebavedomý postoj. Jeho reč bola zreteľná. Sociálny pracovník mal dioptrické okuliare a po preštudovaní uznesenia ich sňal a oprel si nožičku okuliarov o líce. Tým naznačoval, že buď rozmýšľa o význame dokumentu, ktorý má pred sebou alebo o tom, ako to klientovi vhodne podať. Pri vysvetľovaní uznesenia svoju verbalitu spomalil. Klient pri vyjasňovaní spozornel a oči zamieril na pery sociálneho pracovníka.

Deviate pozorovanie: Sme uskutočnili v prirodzenom prostredí klienta, v osade Žehra. Sociálny pracovník prišiel realizovať monitoring. Jeho neverbálna komunikácia bola sebavedomá a otvorená. Mal vzpriamený postoj, jasnú a zreteľnú verbalitu. Jeho chôdza bola pokojná. Po zhliadnutí sociálneho pracovníka jedným z osadníkov za ním potencionálny klient pribehol so žiadosťou o pomoc pri vybavovaní sociálnej dávky. Reč tela bola otvorená. Pri vysvetľovaní svojho problému používal veľké gestá rukami. Udržiaval priamy, ničím nerušený, očný kontakt. Jeho neskôr zopnuté ruky pred telom prezrádzali úzkosť. Chodidlo klienta smerovalo von z komunikácie. Naznačuje to, že chce čo najskôr utiecť z rozhovoru. Tento signál je ale v tomto kontexte paradoxný, pretože klient pribehol za sociálnym pracovníkom, čím vyslal informáciu, že potrebuje pomoc.

Desiate pozorovanie: Bolo v kancelárii sociálneho pracovníka v Žehre. Klient prišiel požiadať o pomoc pri vypĺňaní žiadosti o príspevok na bývanie. Tu sme sa prvýkrát stretli s tým, že si klient v kancelárii sadol na stoličku. Mohli sme usudzovať, že pôjde o sebavedomého klienta. Sadal si ale neisto, na kraj stoličky. Jeho členky boli prekrížené, čo symbolizuje strach. Ruky mal zopnuté a položené na nohách, jeho hlava bola sklonená a chrbtom bol naklonený dopredu. To predstavuje nervozitu. Sociálny pracovník bol otvorený a sebavedomý. Lakte mal položené na stole a prsty prepletené, čo je symbolom sklamania, resp. negativity. Udržiaval priamy očný kontakt a bol vzpriamený. Mal pokojnú a jasnú foniku. Pri dôležitej výpovedi svoju reč spomalil.

Jedenáste pozorovanie: Sa uskutočnilo v prirodzenom prostredí klienta. Pozorovanie sme uskutočnili v mestskej časti Spišskej Novej Vsi - Podskála. Sociálny pracovník prišiel klienta upozorniť na zanedbanie povinnej školskej dochádzky jeho dieťaťa, dôsledkom čoho je porušenie mravnej výchovy. Sociálny pracovník mal otvorenú neverbálnu komunikáciu. Ukazoval otvorené dlane, jeho hlas bol pokojný. Držanie tela bolo vzpriamené a pozícia stabilná. V stoji teda nekolísal z jednej strany na druhú. Jeho nohy boli mierne rozkročené a pohľad priamy. V určitých momentoch dokonca narúšal osobnú zónu klientky, načo ona nereagovala a svoju pozíciu si naďalej udržiavala. Môžeme teda povedať, že nereagovala na neverbalitu sociálneho pracovníka. Reč tela klientky bola pri debate o školskej dochádzke jej dieťaťa strohá a neistá. Mala tichý a chvejúci sa hlas. Jej ramena boli spustené a jej celkový postoj tela bol zhrbený. Počas rozhovoru sa mierne hýbala. Jej pohľad smeroval nadol, čím sa vyhýbala očnému kontaktu.

Dvanáste pozorovanie: Sme uskutočnili v teréne, v mestskej časti Spišskej Novej Vsi - Vilčurňa. Sociálny pracovník prišiel navštíviť rodinu, v ktorej sa vyskytol problém so záškoláctvom. Jeho neverbálna komunikácia bola pokojná a otvorená. Klientka mala neverbálnu komunikáciu taktiež pokojnú. Bola otvorená a spolupracujúca. Sociálny pracovník sa jej pýtal na dôvod, prečo jej dieťa nechodí do školy. Klientka na neho pozerala a usmievala sa. Jej úsmev bol ale falošný, pretože sa usmievala len ústami, no jej oči sa nesmiali.

Trináste pozorovanie: Sme uskutočnili v teréne, v mestskej časti Spišskej Novej Vsi - Podskála. Sociálny pracovník prišiel na kontrolu, či sa klientka stará o svoje deti. Klientka mala prekrížené ruky a nohy, čím ukazovala, že je uzavretá a nechce so sociálnym pracovníkom komunikovať. Sociálny pracovník sa jej pýtal, či má navarené a či majú deti čo jesť. Klientka neodpovedala, len pozerala do zeme. Jej neverbálna komunikácia naznačovala, že sa hanbí za to, že sa o svoje deti nestará.

tags: #like #socialny #vyznam