
V kontexte neustále sa vyvíjajúceho právneho prostredia, najmä v oblasti obchodného práva a riešenia hroziaceho úpadku, je nevyhnutné rozumieť zložitým interakciám medzi rôznymi právnymi inštitútmi. Jedným z takýchto inštitútov je zabezpečovací prevod práva a jeho vplyv na premlčanie. Tento článok sa zameriava na hĺbkovú analýzu tejto problematiky, pričom zohľadňuje najnovšie legislatívne zmeny a ich potenciálny dopad na podnikateľské prostredie.
Vláda Slovenskej republiky aktívne pracuje na zlepšení právneho rámca pre podnikateľov, ktorí sa ocitnú vo finančných ťažkostiach. Dôkazom toho je vládny návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku, ktorý transponuje Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023. Cieľom tejto legislatívy je poskytnúť dlžníkom priestor na efektívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok ešte len hrozí. Tým sa má predísť strate pracovných miest, know-how a maximalizovať hodnota pre veriteľov.
Preventívne konanie sa definuje ako verejná alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia. Tento nástroj je určený pre právnické osoby a vylučuje subjekty, ktorých úpadok nie je možné riešiť podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Dôležitou súčasťou tohto procesu je aj inštitút dočasnej ochrany, ktorý poskytuje časový priestor pre reštrukturalizáciu.
Návrh zákona kladie dôraz na odbornosť a nezávislosť správcov, ktorí budú ustanovení do náročných konkurzných a reštrukturalizačných konaní. Zavádza sa špeciálna správcovská skúška a transparentný výber prostredníctvom komisie menovanej ministrom spravodlivosti. Cieľom je zabezpečiť výber správcov s odbornými vedomosťami, zručnosťami a skúsenosťami, ktorí budú garanciou nezávislého a zákonného výkonu funkcie.
V súvislosti s návrhom zákona dochádza aj k zmenám v zákone č. 7/2005 Z. z. a Obchodnom zákonníku. Reštrukturalizácia sa obmedzuje len na riešenie úpadku a vracia sa povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť. Upravuje sa aj domnienka platobnej schopnosti a zjednodušujú sa pravidlá pre iniciovanie konkurzného konania veriteľom. Dôležité je aj zakotvenie pravidla priority a pari passu vo vzťahu k veriteľom, virtualizácia zoznamu veriteľov a zjednodušenie procesov prihlasovania pohľadávok.
Prečítajte si tiež: Výkon zabezpečovacieho prevodu práva
S cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa zavádza možnosť pre dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť. Súčasne dochádza k zmenám pri úprave súdnych poplatkov a zavedeniu kauzálnej príslušnosti súdov v obzvlášť náročných konaniach.
Vymedzenie hroziaceho úpadku a platobnej neschopnosti dlžníka je predmetom zákona č. 7/2005 Z. z. Zavádzajú sa nástroje riešenia hroziaceho úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti dlžníka, ktorými sú verejná a neverejná preventívna reštrukturalizácia. Dlžníci majú povinnosť zvážiť využitie poradcu a konzultovať jeho výber s veriteľmi. Transparentnosť výberu poradcov je zabezpečená prostredníctvom odporúčaní a výhrad relevantných veriteľov.
Poradca má v preventívnom konaní nezastupiteľnú úlohu a je povinný postupovať v súlade so zákonom a so spoločnými záujmami dlžníka a veriteľov. Medzi jeho základné úlohy patrí konať s odbornou starostlivosťou, mať poistenie zodpovednosti za škodu a bezodkladne informovať dlžníka o jeho úpadku. Odmena poradcu po začatí verejnej preventívnej reštrukturalizácie schvaľuje veriteľský výbor.
V súčasnosti Slovenská republika nedisponuje komplexnou právnou úpravou v oblasti preverovania zahraničných investícií z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku. Zákonom sa zavádza komplexný mechanizmus preverovania zahraničných investícií, ktorý sleduje cieľ ochrany bezpečnosti a verejného poriadku pri rešpektovaní otvorenosti ekonomiky Slovenskej republiky. Mechanizmus preverovania predstavuje efektívny nástroj ochrany pred bezpečnostnými rizikami spojenými so zahraničnými investíciami.
Zákon sa nevzťahuje len na priame zahraničné investície, ale ide nad ich rámec. Ustanovuje výnimky z definície zahraničnej investície, ktoré nariadenie (EÚ) 2019/452 nepozná. Za zahraničnú investíciu sa považuje nadobudnutie účinnej účasti v cieľovej osobe, vykonávanie kontroly v cieľovej osobe alebo nadobudnutie vlastníckeho práva k podstatným aktívam cieľovej osoby.
Prečítajte si tiež: Dočasné výživné na dieťa
Účinná účasť pri kritických zahraničných investíciách je stanovená na hranicu 10 %, zatiaľ čo pri nekritických zahraničných investíciách je to 25 %. Pri určovaní účinnej účasti sa zohľadňujú aj podiely osôb, ktoré sú zahraničným investorom ovládané, osôb, ktoré zahraničného investora ovládajú, a osôb, ktoré konajú v zhode so zahraničným investorom.
Zabezpečovací prevod práva je právny inštitút, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. V prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok, veriteľ má právo uspokojiť svoju pohľadávku z prevedeného práva. Dôležitou otázkou je, ako tento inštitút ovplyvňuje premlčanie pohľadávky.
Premlčanie je inštitút, ktorý po uplynutí zákonom stanovenej doby znemožňuje veriteľovi úspešne uplatniť svoje právo na súde. Cieľom premlčania je právna istota a stabilita.
V kontexte zabezpečovacieho prevodu práva je dôležité rozlišovať medzi premlčaním samotnej pohľadávky a premlčaním práva veriteľa uspokojiť sa z prevedeného práva. Ak sa premlčí samotná pohľadávka, neznamená to automaticky, že sa premlčalo aj právo veriteľa uspokojiť sa z prevedeného práva. Toto právo sa premlčuje samostatne a jeho premlčacia doba začína plynúť od momentu, kedy mohol veriteľ prvýkrát toto právo uplatniť.
Moment začatia výkonu zabezpečovacieho prevodu práva je kľúčový pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby práva veriteľa uspokojiť sa z prevedeného práva. Tento moment nastáva vtedy, keď dlžník nesplní svoj záväzok a veriteľ má právo začať s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva.
Prečítajte si tiež: Analýza neplatnosti záložného práva
Je dôležité poukázať na situáciu, ktorá môže nastať, ak zahraničný investor poruší zákaz zahraničnej investície alebo povinnosť zvrátiť zahraničnú investíciu a následne v lehote určenej ministerstvom hospodárstva nezvráti zahraničnú investíciu. V takom prípade môže dôjsť k exekúcii predajom obchodného podielu.
Plánovaná alebo uskutočnená zahraničná investícia po vstupe cieľovej osoby do likvidácie alebo po začatí konkurzného konania, reštrukturalizačného konania, exekúcie alebo výkonu záložného práva je považovaná za zahraničnú investíciu, a to bez ohľadu na to, či ide o konanie, na ktoré je daná právomoc orgánov Slovenskej republiky.
Zabezpečovací prevod práva má podobné funkcie ako záložné právo. Obidva inštitúty slúžia na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. V prípade záložného práva má veriteľ právo uspokojiť svoju pohľadávku z predaja zálohu. Podobne, v prípade zabezpečovacieho prevodu práva má veriteľ právo uspokojiť svoju pohľadávku z prevedeného práva.
Záložné právo sa premlčuje samostatne od pohľadávky, ktorú zabezpečuje. Podobne, aj právo veriteľa uspokojiť sa z prevedeného práva sa premlčuje samostatne od pohľadávky, ktorú zabezpečuje zabezpečovací prevod práva.
tags: #moment #začatia #výkonu #zabezpečovacieho #prevodu #práva