Moment začatia výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, premlčanie a rozsudok: Komplexný pohľad

Tento článok sa zaoberá zložitou problematikou momentu začatia výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, premlčaním a rozsudkom, pričom zohľadňuje rôzne právne aspekty a judikatúru. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na túto problematiku, s prihliadnutím na vývoj judikatúry a praktické dôsledky.

Úvod do problematiky

Zásada nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, ktorá hovorí, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má, je základným pilierom súkromného práva. Táto zásada však nie je absolútna a existujú z nej výnimky, napríklad v zákone o konkurze a vyrovnaní, Obchodnom zákonníku, Občianskom zákonníku a zákone o cenných papieroch. Inštitút vydržania slúži ako korektív na zabránenie úplnej divergencii domnelého a "skutočného" vlastníctva.

Saga o odstúpení od zmluvy a jej dôsledky

V Českej republike sa viedla rozsiahla diskusia o interpretácii § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ) v súvislosti s odstúpením od kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť. Najvyšší súd Českej republiky v stanovisku Cpjn 201/2005 rozhodol, že ak dôjde k odstúpeniu od kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť medzi osobou A a osobou B, stráca túto nehnuteľnosť aj osoba C, ktorej ju osoba B medzitým predala. Toto rozhodnutie vyvolalo rozsiahle polemiky. Ústavný súd v náleze Pl. ÚS 78/06 dal za pravdu názorom, že osoba C, ak nehnuteľnosť nadobudla v dobrej viere, o ňu nepríde.

Dobrá viera ad absurdum? Rozhodnutie Ústavného súdu ČR I.ÚS 143/07

Rozhodnutie Ústavného súdu ČR (I.ÚS 143/07) posúva ochranu dobrej viery nadobúdateľa ešte ďalej. V tomto prípade išlo o nehnuteľnosť, ktorá bola vo vlastníctve osoby A. Osoba A na nehnuteľnosť zriadila záložné právo a v rámci výkonu tohto práva záložný veriteľ previedol nehnuteľnosť na osobu B. Zmluva o prevode bola podľa všetkého neplatná. Osoba B následne previedla nehnuteľnosť na osobu C. Najvyšší súd potvrdil, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve osoby A a osoba C nie je vlastníkom.

Ústavný súd však na základe ústavnej sťažnosti osoby C rozhodol, že vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov, ak svoje právo nadobudli v dobrej viere, požíva ochrany a nezaniká. Ústavný súd sa priklonil k výkladu, že odstúpenie od zmluvy o prevode veci môže pôsobiť výhradne medzi stranami tejto zmluvy a nemôže mať vplyv na riadne nadobudnuté vlastnícke právo tretej osoby. Toto rozhodnutie prelamuje zásadu nemo plus iuris, pretože umožňuje osobe C nadobudnúť vlastníctvo napriek tomu, že osoba B nebola vlastníkom.

Prečítajte si tiež: Komplexný Prehľad: Zabezpečovací Prevod Práva

Dôsledky prelomenia zásady nemo plus iuris

Ak by sa ústavnou judikatúrou mala prelomiť zásada nemo plus iuris, malo by to rozsiahle súkromnoprávne následky. Inštitút vydržania by stratil svoj význam, zvýšil by sa dopyt po poistení vlastníckeho titulu (title insurance) a po právnych službách v oblasti due diligence nehnuteľností. Zároveň by to znamenalo revolúciu v súkromnom práve, ktorej dôsledky sú ťažko predvídateľné.

Daňová exekúcia a jej špecifiká

V kontexte vymáhania pohľadávok je dôležité spomenúť daňovú exekúciu. Táto forma exekúcie sa riadi zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. Daňová exekúcia je proces, v ktorom daňový úrad, colný úrad alebo obce a mestá ako správcovia daní z úradnej moci vymáhajú daňové nedoplatky, peňažné plnenia uložené ich rozhodnutiami, exekučné náklady a hotové výdavky.

Správca dane je povinný zistiť splnenie podmienok na začatie daňovej exekúcie, vrátane premlčania práva na vybratie a vymáhanie daňovej pohľadávky v zmysle § 69 ZSDP. Ak správca dane vykoná úkon na vybratie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený. Daňový nedoplatok je však možné vybrať najneskôr do 20 rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

Daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve tretej osoby. Právo na majetok, proti ktorému je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový dlžník alebo tretia osoba uplatniť u správcu dane. Správca dane prihliadne k vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ak k nemu došlo už pred vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania.

V prípade konkurzu alebo reštrukturalizácie daňového dlžníka sa nesplatné daňové pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu stávajú splatnými. Od tohto okamihu má správca dane komunikovať výlučne s konkurzným správcom namiesto osoby samotného daňového dlžníka.

Prečítajte si tiež: Dočasné výživné na dieťa

Zabezpečovací prevod práva a novela zákona o dobrovoľných dražbách

V súvislosti s vymáhaním pohľadávok je dôležité spomenúť aj zabezpečovací prevod práva. Táto forma zabezpečenia pohľadávky sa v aplikačnej praxi ukázala ako protikladný inštitút, ktorý na jednej strane síce výrazne posilňuje právne postavenie veriteľa, ale na druhej strane je značne zneužiteľný pri disproporcii práv a povinností medzi veriteľom a dlžníkom.

S cieľom minimalizovať zneužívanie tohto inštitútu sa navrhuje rozšíriť platnú právnu úpravu o ďalšie náležitosti zmluvy o zabezpečení pohľadávky prevodom práva, o úpravu výkonu tohto práva pre prípad, že dlžník svoj dlh splní a rovnako aj pre prípad, že dlžník svoj dlh nesplní. Ak pohľadávka zanikne, ex lege zaniká aj zabezpečenie pohľadávky.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo návrh novely zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s cieľom stransparentniť proces dobrovoľných dražieb a zamedziť nekalostiam pri ich vykonávaní. Medzi hlavné ciele predloženej novely patrí jasné definovanie práv a povinností účastníkov občianskoprávneho vzťahu tak, aby nevznikali stavy spôsobujúce občanom definitívne zbavenie majetku, ktorý má niekoľkonásobne vyššiu hodnotu, než bola výška samotnej pohľadávky.

Prečítajte si tiež: Analýza neplatnosti záložného práva

tags: #moment #začatia #výkonu #zabezpečovacieho #prevodu #práva