Pracovná Zmluva na Dobu Určitú Kratšiu Ako 12 Mesiacov: Zákonné Aspekty a Ukončenie

Pracovná zmluva na dobu určitú je bežnou formou zamestnania, ktorú zamestnávatelia využívajú na pokrytie prechodných potrieb alebo sezónnych prác. Tento článok sa zameriava na pracovné zmluvy na dobu určitú, ktoré trvajú menej ako 12 mesiacov, a rozoberá zákonné aspekty, možnosti ukončenia a práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov.

Základné informácie o pracovnej zmluve na dobu určitú

Pracovná zmluva na dobu určitú je upravená v § 48 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov. Podstatou tejto zmluvy je, že pracovný pomer je dohodnutý na presne stanovené obdobie, ktoré je vopred určené v pracovnej zmluve.

Povinné náležitosti pracovnej zmluvy

Pracovná zmluva na dobu určitú musí mať písomnú formu. Ak nie je písomná, považuje sa pracovný pomer za uzavretý na neurčitý čas. Okrem toho, zmluva musí obsahovať:

• Dobu trvania pracovného pomeru (napr. konkrétny dátum skončenia). Dĺžku trvania pracovného pomeru na dobu určitú je možno dohodnúť aj iným spôsobom ako konkrétnym dátumom, napríklad skončením prác, skončením rodičovskej dovolenky alebo materskej dovolenky inej zamestnankyne, prípadne iným spôsobom.
• Druh práce, na ktorú sa zamestnanec prijíma.
• Miesto výkonu práce.
• Mzdové podmienky.
• Pracovný čas.
• Výmeru dovolenky.
• Dĺžku výpovednej lehoty.

Skúšobná doba

Aj pri pracovnom pomere na dobu určitú je možné dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je upravená v § 45 Zákonníka práce. Novelou Zákonníka práce účinnou od 1. novembra 2022 sa zaviedol nový limit pre dĺžku skúšobnej doby pri pracovnej zmluve na dobu určitú. Skúšobná doba môže byť maximálne v dĺžke polovice dohodnutej doby určitej, avšak absolútna maximálna dĺžka skúšobnej doby je stále 3 mesiace (6 mesiacov pri vedúcich zamestnancoch). Ak teda bude doba určitá napr. 2 roky, tak maximálna skúšobná doba nebude 12 mesiacov, ale len 3 mesiace, resp. 6 mesiacov. Ak skúšobná doba nie je dohodnutá písomne, je neplatná.

Ukončenie pracovnej zmluvy na dobu určitú

Pracovná zmluva na dobu určitú končí uplynutím dohodnutej doby trvania pracovného pomeru. Existujú však aj iné spôsoby ukončenia, ktoré môžu nastať pred uplynutím tejto doby.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Uplynutie doby

Podľa ust. § 59 ods. 1. Zakonníka práce, pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú končí uplynutím dohodnutej doby trvania pracovného pomeru. Na skončenie pracovného pomeru uplynutím doby nie je potrebné žiadne oznámenie zo strany zamestnávateľa. Pracovný pomer sa skončí automaticky.

Výpoveď

Aj keď je pracovná zmluva dohodnutá na dobu určitú, zamestnanec aj zamestnávateľ majú možnosť ju ukončiť výpoveďou. Podľa § 71 Zákonníka práce, ak je pracovný pomer dohodnutý na dobu dlhšiu ako jeden rok, môže zamestnanec aj zamestnávateľ dať výpoveď.

• Výpoveď zo strany zamestnanca: Zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Výpoveď musí byť písomná a doručená zamestnávateľovi.
• Výpoveď zo strany zamestnávateľa: Zamestnávateľ môže dať výpoveď len z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce, napríklad z organizačných dôvodov alebo ak zamestnanec nespĺňa predpoklady na výkon práce. Aj výpoveď zo strany zamestnávateľa musí byť písomná a doručená zamestnancovi.

Dohoda o skončení pracovného pomeru

Pracovný pomer na dobu určitú môže byť ukončený aj dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom, podľa § 60 Zákonníka práce. V dohode sa uvedie dátum skončenia pracovného pomeru. Dohoda musí byť písomná a podpísaná oboma stranami.

Okamžité skončenie pracovného pomeru

V mimoriadnych prípadoch môže zamestnanec alebo zamestnávateľ skončiť pracovný pomer okamžite, v zmysle § 68 a § 69 Zákonníka práce.

• Okamžité skončenie zo strany zamestnanca: Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy alebo cestovné náhrady do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, alebo ak je ohrozené jeho zdravie.
• Okamžité skončenie zo strany zamestnávateľa: Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo závažne porušil pracovnú disciplínu.

Dĺžka výpovednej doby

Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Podľa § 62 Zákonníka práce, ak pracovný pomer trval:

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

• menej ako jeden rok, výpovedná doba je jeden mesiac,
• aspoň jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace.

Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa

Počas trvania pracovného pomeru na dobu určitú majú zamestnanec aj zamestnávateľ určité práva a povinnosti, ktoré musia dodržiavať.

Práva zamestnanca

• Právo na mzdu: Zamestnanec má právo na mzdu za vykonanú prácu, ktorá musí byť vyplatená v dohodnutom termíne.
• Právo na dovolenku: Zamestnanec má nárok na dovolenku, ktorej výmera závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a veku zamestnanca.
• Právo na ochranu zdravia pri práci: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť bezpečné a zdravé pracovné podmienky.
• Právo na informácie: Zamestnanec má právo na informácie o svojich pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania. Podľa § 47a ods. 1 Zakonnika práce, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v rozsahu uvedenom v § 47a Zákonníka práce. Tieto by mali byť ideálne v pracovnej zmluve. Ak ich ale pracovná zmluva neobsahuje zamestnávateľ je povinný tieto zamestnancovi poskytnúť v lehotách uvedených v zákone (7 dní / 4 týždňov), prípadne do skončenia prac. pomeru, ak je dohodnutá doba prac.

Povinnosti zamestnanca

• Povinnosť vykonávať prácu: Zamestnanec je povinný vykonávať prácu podľa pokynov zamestnávateľa.
• Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu: Zamestnanec je povinný dodržiavať pracovný poriadok a ostatné vnútorné predpisy zamestnávateľa.
• Povinnosť chrániť majetok zamestnávateľa: Zamestnanec je povinný chrániť majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou alebo zneužitím.
• Povinnosť zachovávať mlčanlivosť: Zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania.

Práva zamestnávateľa

• Právo prideľovať prácu: Zamestnávateľ má právo prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy.
• Právo kontrolovať prácu: Zamestnávateľ má právo kontrolovať prácu zamestnanca a vyžadovať dodržiavanie pracovnej disciplíny.
• Právo dávať pokyny: Zamestnávateľ má právo dávať zamestnancovi pokyny týkajúce sa výkonu práce.

Povinnosti zamestnávateľa

• Povinnosť platiť mzdu: Zamestnávateľ je povinný platiť zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu.
• Povinnosť zabezpečiť bezpečné pracovné podmienky: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť bezpečné a zdravé pracovné podmienky.
• Povinnosť dodržiavať pracovnoprávne predpisy: Zamestnávateľ je povinný dodržiavať Zákonník práce a ostatné pracovnoprávne predpisy.
• Povinnosť informovať zamestnanca: Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca o jeho právach a povinnostiach.

Odstupné

Zamestnanec, ktorému skončil pracovný pomer na dobu určitú uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý, nemá nárok na odstupné. Ak by však pred uplynutím dojednanej doby došlo k skončeniu pracovného pomeru (z dôvodov uvedených v § 76 Zákonníka práce, napr. z organizačných dôvodov zamestnávateľa), zamestnancovi by vznikol nárok na vyplatenie odstupného. Uvedené ale neznamená, že sa zamestnanec a zamestnávateľ nemôžu v pracovnej zmluve dohodnúť na vyplatení odstupného, aj keď zákonný nárok nevznikol, nakoľko ustanovenie § 76 ods. 1 Zákonníka práce má dispozitívny charakter.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Okrem pracovného pomeru na dobu určitú môžu zamestnávatelia využívať aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, najmä pri sezónnych prácach. Zákonník práce rozlišuje tri druhy dohôd:

• Dohodu o vykonaní práce.
• Dohodu o pracovnej činnosti.
• Dohodu o brigádnickej práci študentov.

Dohoda o vykonaní práce

Dohodu o vykonaní práce môže zamestnávateľ uzatvoriť, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa dohoda uzatvára, nie je vyšší ako 350 hodín v kalendárnom roku. Do určeného rozsahu 350 hodín práce sa započítavajú všetky dohody o vykonaní práce uzatvorené u jedného zamestnávateľa. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň predo dňom začatia výkonu práce.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Dohoda o pracovnej činnosti

Dohodu o pracovnej činnosti môže zamestnávateľ uzatvoriť vtedy, ak rozsah vykonávanej práce je najviac 10 hodín týždenne.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť len so študentom, ktorý má štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia (podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách), ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Rozsah vykonávanej práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov nesmie prekračovať v priemere 20 hodín týždenne; tento priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov.

tags: #pracovna #zmluva #na #dobu #urcitu #menej